Dnes sa bližšie pozrieme
na kontinent, ktorý často volajú aj ako „zvláštny kus zeme“, či nekonečnú rovinu pre
jej suché či dokonca púštne oblasti. Napriek tomu, že je najmenším kontinentom sveta
je práve on v týchto dňoch dejiskom jednej z najväčších udalostí. Hovoriť budeme o
Austrálii, o jej histórii, o Cirkvi, o obyvateľoch či súčasnosti a dotkneme sa samozrejme
aj udalosti, vďaka ktorej sa v týchto dňoch na Austráliu pozerá celý svet – 23. svetové
dni mládeže v Sydney. 2. marca minulého roku odštartoval austrálsky kardinál Georg
Pell na obrovských digitálnych hodinách odpočítavanie posledných 500 dní, ktoré vtedy
delili kontinent od ich začiatku.
História a súčasnosť Austrálie
V
histórii Austrálie sa do príchodu Európanov nepíše o vojenských bitkách. Domorodci
tu žili v pokoji až do 17. storočia. Ich spôsob života a úcta k prírode pre nich neznamenal
rozvoj a pokrok, ale neznamenal ani nepokoj, ktorý priniesli prisťahovalci z Európy.
Len pred dvoma storočiami britskí osídlenci založili na juhovýchodnom pobreží prvú
kolóniu. Dnes je Austrália jeden z najviac urbanizovaných kontinentov, 70 % populácie
žije v mestách a veľkomestách pri pobreží, kým väčšina vnútrozemia je riedko osídlená.
Od príchodu Britov hrá prisťahovalectvo z Európy a z Ázie životne dôležitú úlohu v
rozvoji kontinentu. Austrália je bohatá a politicky stabilná krajina s bohatými prírodnými
zdrojmi surovín v tichomorskej oblasti, má silné obchodné kontakty s Japonskom a USA.
Hlavné mesto je Canberra, ale najväčšie mesto je Sydney, ktoré vyrástlo z prvej európskej
osady. Založili ju Briti v roku 1788. V roku 2000 hostilo Olympijské hry a v tomto
roku hostí 23. svetové dni mládeže.
Obyvatelia a Cirkev v Austrálii
Austrália
má vyše 20 miliónov obyvateľov. Z nich necelé dve percentá sú pôvodní obyvatelia –
domorodci, zvyšok tvoria prisťahovalci. Najväčšiu časť tvoria obyvatelia z európskych
krajín – najmä Briti. Z 20 miliónov obyvateľov je katolíkov takmer 6 miliónov,
čo je viac ako 27 %. Farností je takmer 1400 a na jedno pastoračné centrum pripadá
takmer 4 tisíc katolíkov. Na jedného kňaza ich pripadá 1825. Austrália má 64 biskupov.
Návštevám hláv Katolíckej cirkvi sa Austrália okrem tohtoročných Svetových dní mládeže
tešila aj v minulosti – najprv to bola v roku 1970 návšteva pápeža Pavla VI. a potom
dve návštevy pápeža Jána Pavla II. - v roku 1986 a 1995.
Austrália a
Ad Limina apostolorum
26. marca 2004 boli na úradnej návšteve Ad Limina
apostolorum vo Vatikáne austrálski biskupi. O výzvach Cirkvi v Austrálii a jej poslaní
hovoril vtedy v príhovore biskupom pápež Ján Pavol II. Okrem iného povedal:
„V
jednote s Pánom aj vy môžete rozptýliť obavy a strach, osobitne v rámci istej
kultúry „tu a teraz“, biskup musí byť prorokom, svedkom a služobníkom
nádeje (por. Pastores gregis, 3) V hlásaní tejto nádeje, ktorá pramení
z kríža, som presvedčený, že vyvediete mužov a ženy z tieňov morálneho zmätku a neistoty
do jasu Kristovej pravdy. Ako biskupov vás tiež povzbudzujem, aby katechéza, ktorou
vzdelávate vašich veriacich o pravom význame nedele ako dni Pána, bola vašou
pastoračnou prioritou. S liturgiou je spojené poslanie evanjelizovať,
lebo zmysel bytia s Ježišom je kráčať s ním vpred v jeho sile a s jeho milosťou.Spoločenstvo, ktoré je medzi biskupmi a ich kňazmi si vyžaduje, aby klérus
diecézy bol srdcovou záležitosťou každého biskupa. Povzbudzujem vás,
venujte sa vašim kňazom s otcovskou starostlivosťou.”
Pápež
Ján Pavol II. austrálskych biskupov vyzval k podpore rodiny založenej na manželstve,
a poďakoval im za prácu mnohých austrálskych misionárov na poli evanjelizácie, vzdelávania,
v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.
Svetové dni mládeže a výzvy pre
Cirkev dnes
O výzvach pre Cirkev v Austrálii hovoril v rozhovore pre
Vatikánsky rozhlas austrálsky kardinál Georg Pell. Podľa neho je najväčším problémom
stále prítomná sekularizácia ako aj ďalšie situácie a fenomény. Vieru podľa neho praktizujú
viac starší, aj keď niektoré signály na zmenu už cítiť, medzi ne patrí napríklad Krížová
cesta, na ktorej je v každej diecéze stále viac mladých. Čo sa týka situácie s kňazskými
povolaniami, tá je podľa neho rozličná podľa diecéz. V sydneyskej arcidiecéze je 50
seminaristov, čo je primeraný počet vzhľadom na pastoračné aktivity a potreby Cirkvi.
Čo sa však týka veriacich, tak cítiť úbytok a je to citeľne ťažká situácia. V porovnaní
s týmto sa počet mladých, ktorí sa rozhodujú pracovať na niekoľko rokov v Cirkvi zvýšil
a dobrovoľníkov je tiež dostatok.
Pozrime sa teraz na Cirkev ako misionárku
- Austrália bola počas celých storočí krajinou misií. Dnes má asi 300 austrálskych
misionárov, pracujúcich v zahraničí. V minulosti ich bolo viac, najmä vďaka misionárom
v Papue - Novej Guinei či na ostrovoch v Tichom oceáne a v Ázii. Medzi skupiny tých
aktívnejších misionárov patria napríklad írski “Kresťanskí bratia”, ktorí sú dnes
prevažne v Afrike a ako dodáva kardinál Pell vidieť za nimi kus úžasnej odvedenej
práce. Čo sa týka činnosti Cirkvi v súvislosti s domorodým obyvateľstvom a s postojom
štátu k nim, kardinál Pell hovorí, že až 26 % domorodcov je katolíkov, čím je zrejmé
že sú podstatnou súčasťou Cirkvi. Ich problémy boli Cirkvi vždy veľmi dobre známe,
Cirkev ich totiž často bránila pred atakmi zo strany spoločnosti, či samotného štátu.
Aj dnes je situácia zložitá, ale Cirkev sa – ako dodáva kardinál Pell – o nich stále
stará. Problémom podľa neho nie je ani tak chudoba, ako skôr chýbajúce integrovanie
sa do austrálskej spoločnosti. To sú situácie, ktorých dôsledky sú potom závislosti,
alkoholizmus či pornografia. V tomto smere boli Katolíckej cirkvi veľkou pomocou anglikánska
cirkev a protestantské spoločenstvá. Čo sa týka zlepšenia situácie domorodcov v súvislosti
so Svetovými dňami, kardinál Pell verí, že k tomu určite prispejú.
„Iste
k tomu prispejú. Veľmi intenzívne sme sa usilovali začleniť domorodcov už od
začiatku do všetkých príprav. Napríklad symbol Ducha na záverečnej svätej omši, je
dielom domorodého umelca. Keď Svätý Otec začne svoju návštevu po ceste z prístavu
v Sydney až na miesto privítacích osláv, domorodci ho pozvú, aby svoj pobyt
ukončil na ich území. Domorodci tiež budú na slávnostiach, na koncertoch,
zúčastnia sa na mnohých aktivitách, sú skutočne ako pri prípravách,
tak v prácach počas Svetových dní.“
V Austrálii je veľmi vysoké
zastúpenie mladých na katolíckych školách. Podľa kardinála sa mnohí z nich podieľali
na prípravách Svetových dní – napríklad len v diecéze v Sydney ich bolo asi 5 až
6 tisíc a bolo cítiť obrovský entuziazmus. A čo si sľubuje kardinál Pell od týchto
Svetových dní mládeže pre Cirkev? Ako povedal, dúfa, že viera mladých z Austrálie,
ako aj mladých z celého sveta sa práve počas týchto dní osláv posilní a že všetci
zistia, že práve Kristus je stredobodom ich života.
„Musíme vyčkať,
uvidíme, čo sa udeje, pretože keď začne pôsobiť Duch, nedá sa predpovedať
čo všetko sa stane. Napríklad počas II. vatikánskeho koncilu
- ja som bol ešte študent a mohol som pri ňom byť - sa hovorilo veľmi veľa
o Neokatechumenáte. A nepamätám si na nikoho, kto by vtedy predpovedal, že
o 40 až 50 rokov tu naozaj bude také silné cirkevné hnutie.“
Ako ďalej
povedal, farnosti a školy musia v budúcnosti spolupracovať viac. Spomedzi posledných
aktivít Cirkvi spomenul kardinál Pell nové pastoračné centrum, ktoré má slúžiť na
duchovné cvičenia a rôzne aktivity, na vytváranie spolupráce a zbieranie úrody po
skončení svetových dní. –sg-