Týždeň so Svätým Otcom

V nedeľu 29. júna na Sviatok sv. Petra a Pavla slávil Svätý Otec Benedikt XVI. svätú omšu v Bazilike sv. Petra, spolu s ekumenickým patriarchom Konštantínopolu Bartolomejom I. Svätý Otec sa vo svojej homílii zameral na apoštolov Petra a Pavla, keď povedal: „na ceste mučeníctva sa stali bratmi – spoločne sú tak zakladateľmi nového kresťanského Ríma. Krv mučeníkov nevolá po pomste, ale po zmierení. Nepredstavuje sa nám ako obvinenie, ale sila lásky, ktorá presahuje nenávisť a násilie a buduje tak nové mesto, nové spoločenstvo. Pre ich mučeníctvo, sa Peter a Pavol, stali súčasťou Ríma: pomocou mučeníctva, pomocou ich viery a ich lásky, nám dvaja apoštoli ukazujú kde je skutočná nádej a sú zakladateľmi nového mesta, ktoré sa musí stále nanovo vytvárať v strede starého ľudského mesta, ktoré zostáva ohrozené silami hriechu a egoizmu ľudí. Podľa Svätého Otca, sú Peter a Pavol skrze mučeníctvo vo vzájomnom vzťahu. Ako ďalej hovorí: objatie dvoch apoštolov na mučeníckej ceste je úžasným obrazom kresťanskej ikonografie. Môžeme povedať, že ich spoločné mučeníctvo, v hlbšom zmysle je uskutočnenie bratského objatia. Zomierajú za jediného Krista a vo svedectve, za ktoré platia životom sa stávajú jednou vecou.“



V nedeľu na poludnie sa pápež Benedikt XVI. spolu s veriacimi pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Veriacim sa takto prihovoril: „Milí bratia a sestry, tento rok pripadol Sviatok apoštolov Petra a Pavla na nedeľu, takže celá Cirkev a nielen tá Rímska, ho slávi slávnostným spôsobom. To je veľmi priaznivá okolnosť aj na takú významnú udalosť, akou je Rok sv. Pavla. Historici zaraďujú narodenie Saula, ktorý sa stal neskôr Pavlom medzi 7. až 10. rok po Kristovi. A pri príležitosti dovŕšenia asi dvetisíc rokov, som chcel ohlásiť toto špeciálne jubileum. Toto ovplyvní celú Cirkev, od Tarzy, kde sa sv. Pavol narodil, ako aj ďalších pavlovských miest v Turecku, či vo Svätej zemi a na ostrove Malta, na ktorý apoštol priplával po stroskotaní a kde zasadil úrodné semeno Evanjelia. Ako ďalej pripomenul: perspektíva Roku sv. Pavla musí byť univerzálnou, pretože sv. Pavol bol znamenitým apoštolom tých, čo boli kedysi ďaleko, ale ktorí sa skrze Kristovu krv stali blízkymi. Preto aj dnes, vo svete, ktorý sa stal takým “malým”, ale v ktorom sa mnohí ešte stále nestretli s Pánom Ježišom, pozýva jubileum sv. Pavla všetkých kresťanov, aby boli misionármi Evanjelia. Táto misionárska dimenzia má byť sprevádzaná dimenziou jednoty, ktorú predstavuje sv. Peter – skala, na ktorej Ježiš Kristus postavil svoju Cirkev. Apoštoli Peter a Pavol sú pokračovateľmi pri budovaní jediného Božieho národa a kresťania nemôžu byť skutočnými svedkami Krista, ak nie sú zjednotení medzi sebou navzájom.”



V utorok pápež Benedikt XVI. prijal na audiencii v Aule Pavla VI. arcibiskupov – metropolitov, ktorým v nedeľu udelil pálium. Svätý Otec vo svojom príhovore zdôraznil, že “pálium nosia arcibiskupi – metropoliti ako symbol hierarchického spoločenstva s nástupcom sv. Petra pri spravovaní Božieho ľudu. Je vyrobené z ovčej vlny, ako symbol Ježiša Krista, Božieho baránka, ktorý sníma hriechy sveta a dobrého pastiera, ktorý bdie nad svojím stádom. Pálium pripomína biskupom, že ako vikári Krista vo svojich miestnych cirkvách sú povolaní byť pastiermi podľa Ježišovho príkladu. Ako symbol bremena biskupského úradu takisto pripomína veriacim ich povinnosť podporovať pastierov Cirkvi svojimi modlitbami a spolupracovať s nimi pri šírení evanjelia a raste Kristovej Cirkvi vo svätosti, jednote a láske.”




V stredu sa Svätý Otec prihovoril veriacim na Generálnej audiencií. Vo svojom príhovore upriamil pozornosť na apoštola Pavla: “Drahí bratia a sestry, dnes by som chcel začať nový cyklus katechéz, venovaných veľkému apoštolovi, sv. Pavlovi. Apoštol Pavol, vznešená postava, takmer nenapodobiteľná, a podnetná stojí pred nami ako príklad úplného sa odovzdania Pánovi a jeho Cirkvi, ako príklad veľkej otvorenosti voči ľudskosti a jej kultúram. Je teda správne, že má vyhradené osobitné miesto nielen pri uctievaní, ale aj pri úsilí pochopiť, čo chce povedať aj nám, kresťanom dneška. Sv. Pavol prišiel z veľmi priamej a vyhranenej kultúry, samozrejme menšinovej – kultúry izraelského ľudu a jeho tradícií. Ich viera a štýl života, ako sa to deje ešte aj dnes, ich jemne odlišovali od okolitého prostredia. Podľa pápeža Benedikta XVI. ovplyvnilo prostredie a kultúra sv. Pavla natoľko, že už pre neho „niet žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi. Historicko – kultúrna situácia jeho doby a jeho prostredia nemohla neovplyvniť jeho rozhodnutia a jeho dielo. Niekto definoval Pavla ako “muža troch kultúr”, berúc do úvahy jeho židovskú povahu, jeho grécky jazyk a jeho privilégium “civis romanus”, ako to potvrdzuje meno latinského pôvodu. Spomína sa aj stoická filozofia, ktorá bola dominantná v Pavlovom období a ktorá mala vplyv, aj keď menej významným spôsobom aj na kresťanstvo. Nie je možné primerane pochopiť sv. Pavla bez toho, aby sme ho začlenili do prostredia - tak židovského, ako pohanského v jeho dobe. Jeho osobnosť tak nadobúda historickú silu, pri objavení rozdelenia a zároveň originality v súvislosti s týmto prostredím. Ale to platí podobne aj pre kresťanstvo vo všeobecnosti, ktorého je práve apoštol Pavol príkladom a od ktorého sa máme my všetci ešte stále toho toľko učiť.“ –th-