Očami viery, vedy a kultúry: Odovzdávanie pálií arcibiskupom-metropolitom
“Pálium nosia arcibiskupi – metropoliti ako symbol hierarchického spoločenstva
s nástupcom sv. Petra pri spravovaní Božieho ľudu. Je vyrobené z ovčej vlny, ako symbol
Ježiša Krista, Božieho baránka, ktorý sníma hriechy sveta a dobrého pastiera, ktorý
bdie nad svojím stádom. Pálium pripomína biskupom, že ako vikári Krista vo svojich
miestnych cirkvách sú povolaní byť pastiermi podľa Ježišovho príkladu. Ako symbol
bremena biskupského úradu takisto pripomína veriacim ich povinnosť podporovať pastierov
Cirkvi svojimi modlitbami a spolupracovať s nimi pri šírení evanjelia a raste Kristovej
Cirkvi vo svätosti, jednote a láske” – týmito slovami sa včera prihovoril
pápež Benedikt XVI. arcibiskupom – metropolitom, ktorým na svätej omši na slávnosť
apoštolov Petra a Pavla udelil pálium. Boli medzi nimi aj dvaja slovenskí cirkevní
predstavitelia: arcibiskup-metropolita Bratislavskej arcidiecézy Mons. Stanislav Zvolenský
a prešovský arcibiskup-metropolita Gréckokatolíckej cirkvi Mons. Ján Babjak. Obaja
sa s nami podelili o svoj pocit bezprostredne po eucharistickej slávnosti. Ako prvý
Mons. Ján Babjak: O svojich pocitoch
prehovoril aj Mons. Zvolenský: Slovenských arcibiskupov
do Vatikánu prišli podporiť aj veriaci, ktorým Svätý Otec adresoval nasledujúce slová:
“Srdečne pozdravujem pútnikov zo Slovenska, ktorí sprevádzajú nových
arcibiskupov – metropolitov: Stanislava z Bratislavy a Jána z Prešova. Bratia a sestry,
pálium, ktoré včera prijali títo pastieri, je znakom jednoty s rímskym
biskupom. S láskou žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus – Sláva
Isusu Christu!”
Spôsob výroby pálií nám priblíži cirkevný historik Jozef
Haľko: Ako sme už spomenuli,
obrad udeľovania pálií arcibiskupom – metropolitom z rúk Svätého Otca sa uskutočnil
minulú nedeľu. Pri tejto príležitosti sa im prihovoril: “Drahí spolubratia
v biskupskej službe! Chcel by som teraz osloviť vás, ktorí ste prišli do Ríma, aby
ste obdržali pálium ako symbol svojej dôstojnosti a zodpovednosti arcibiskupov v Cirkvi
Ježiša Krista. Pálium bolo utkané z vlny oviec, ktoré rímsky biskup každoročne žehná
na sviatok Katedry sv. Petra, čím ich takpovediac dáva stranou, aby sa stali symbolom
Kristovho ovčinca, ktorému predsedáte. Keď si kladieme na ramená pálium, pripomína
nám toto gesto pastiera, ktorý berie na svoje ramená stratenú ovcu, ktorá sama nemôže
nájsť cestu domov, aby ju priniesol späť do ovčinca. Otcovia Cirkvi
videli v tejto ovci obraz celého ľudstva, celej ľudskej prirodzenosti, ktorá zblúdila
a nemôže nájsť cestu domov. Pastierom, ktorý ju domov prinesie, môže byť iba Logos,
večné Slovo samotného Boha. Vtelením vzal nás všetkých – ovečku “človeka” – na svoje
ramená. On, večné Slovo, pravý pastier ľudstva, nás nesie. Skrze svoje človenčenstvo
nesie každého z nás na svojich ramenách. Cestou kríža nás priniesol domov, nesie nás
domov. Chce však mať aj mužov, ktorí “nesú” spolu s ním. Byť pastierom v Kristovej
Cirkvi znamená podieľať sa na tomto poslaní, ktoré pálium naznačuje. Keď si ho obliekame,
pýta sa nás: “Ponesieš so mnou tých, ktorí mi patria? Ponesieš ich ku mne, k Ježišovi
Kristovi?” Pritom nám príde na myseľ rozprávanie o tom, ako Zmŕtvychvstalý posiela
Petra. Vzkriesený Kristus neoddeliteľne spája s pokynom “Pas moje ovce” aj otázku
“Miluješ ma, miluješ ma viac než títo?” Kedykoľvek na seba berieme pálium pastiera
Kristových oviec, mali by sme cítiť túto otázku: “Miluješ ma?” a mali by sme odpovedať
tou väčšou láskou, ktorú On od pastiera očakáva.”
Ako
zdôraznil Svätý Otec, pálium sa tak stáva symbolom lásky ku Kristovi pastierovi, stáva
sa symbolom povolania milovať ľudí ako On a spolu s Ním: tých, ktorí hľadajú a ktorí
sa pýtajú, ktorí sú si istí sami sebou aj tých pokorných, prostých i veľkých, stáva
sa symbolom povolania milovať ich všetkých mocou Krista, aby ho mohli nachádzať a
v ňom aj samých seba: “Pálium, ktoré obdržíte “od” hrobu svätého Petra
má však ešte jeden význam neoddeliteľný od toho prvého. K jeho pochopeniu môže poslúžiť
slovo z Prvého Petrovho listu. Vo svojom povzbudení kňazom, aby správne pásli stádo,
označuje sám seba slovom synpresbýteros (5,1). Pastieri, ktorí nasledujú po
sebe, sú pastiermi ako on, sú nimi spolu s ním, patria v spoločnej službe pastierov
Cirkvi Ježiša Krista, službe, ktorá pokračuje v nich. Toto “spolu” má však ešte ďalšie
dva významy. Vyjadruje tak skutočnosť, ktorú dnes označujeme slovom “kolegialita”
biskupov. My všetci sme spolupresbyteri. Nikto nie je pastierom sám.
Spoločenstvo, “my” pastierov, je súčasťou bytia pastierov, pretože ovčinec je iba
jeden – jediná Cirkev Ježiša Krista. Výraz “spolu” odkazuje napokon na spoločenstvo
s Petrom a s jeho nástupcom ako záruku jednoty. Tak nás odkazuje k apoštolskej povahe,
k spoločenstvu s vierou apoštolov, na ktorej je založená Cirkev. Hovorí nám o Cirkvi
jedinej, katolíckej, apoštolskej a prirodzene nás spája s Kristom; hovorí nám aj to,
že Cirkev je svätá a naše konanie je službou Jeho svätosti.” –dj-