Vatikán
(20. júna, RV) – Uplynulý víkend Svätý Otec uskutočnil pastoračnú cestu do južnej
časti Talianska. V nedeľu slávil eucharistickú slávnosť v prístave sv. Apolinára v Brindisi.
Vo svojej homílii sa sústredil na vysvetlenie základnej „konštitúcie“ Cirkvi, keď
povedal: „Prvé čítanie (por. Ex 19,2-6a) evokuje zmluvu na vrchu Sinaj počas východu
z Egypta, evanjelium (por. Mt 9,36 – 10,8) pozostáva z rozpravy o povolaní a vyslaní
dvanástich apoštolov. Nachádzame tu predstavenú „konštitúciu“ Cirkvi: ako si tu nevšimnúť
implicitné pozvanie adresované každej komunite k obnove vlastného povolania a k vlastnému
misionárskemu zanieteniu? “Toto je Boží plán: rozšíriť na celé ľudstvo a do
celého vesmíru svoju lásku, ktorá je zdrojom života. Tento projekt chce Pán však realizovať
rešpektovaním našej slobody, pretože lásku jeho povahy nemožno nanútiť. Cirkev sa
teda stáva v Kristovi miestom prijatia a sprostredkovania Božej lásky. V tejto perspektíve
sa stáva jasným, že svätosť a misionárske poslanie vytvárajú dve strany tej istej
mince: iba nakoľko je svätou, teda plnou božej lásky, môže Cirkev naplniť svoju misiu,
e práve k tomuto cieľu ju Boh vyvolil a posvätil ako svoje vlastníctvo. Výzvu
“všetkým ľuďom, angažovaným v obchode so zbraňami, často s veľmi lukratívnymi záujmami,
aby premýšľali o dôsledkoch svojho správania” vyslovil v pondelok pápež Benedikt
XVI. pri stretnutí s novým veľvyslancom Kamerunu pri Svätej stolici Antoinom Zangom,
od ktorého prijal poverovacie listiny. “Nech medzinárodné spoločenstvo spojí sily
s miestnymi komunitami, aby sa pokoj stal prioritou v každej krajine,” dodal Svätý
Otec a pozval všetkých Kamerunčanov, aby “mali stále viac na zreteli spoločné blaho”.
Ako zdôraznil, “jednou z esenciálnych povinností politických lídrov je určite to,
aby ponúkli svojmu obyvateľstvu spoločenskú situáciu, naplnenú pokojom a súladom,
ktoré ukončia napätie a nespokojnosť, bežne končiace konfliktom, aby prevládol dialóg
a úcta voči kultúrnym odlišnostiam jednotlivých sociálnych a etnických skupín”
Na
stredajšej generálnej audiencii sa Svätý Otec zameral na život a pôsobenie sv. Izidora
zo Sevilly, brata sv. Leandra a súčasníka a priateľa sv. Gregora Veľkého. Žil počas
vizigótskej invázie do Španielska a venoval mnoho energie konverzii barbarských kmeňov
z herézy a uchovávaniu najlepšieho ovocia tradičnej kresťanskej kultúry. Jeho encyklopedické,
hoci trochu eklektické učenie, sa odráža v mnohých jeho písomnostiach, vrátane Etymológií,
ktoré boli v stredoveku veľmi čítané. Izidor sa usiloval skĺbiť bohatstvo pohanského,
židovského a kresťanského učenia a vniesť ho do rýchlo sa meniacej politickej, spoločenskej
a náboženskej situácie, v ktorej žil. Počas svojho života sa zmietal medzi oddanosťou
štúdiu a kontempláciou, a požiadavkami, ktoré vyplývali z jeho zodpovednosti ako biskupa,
zvlášť voči núdznym. Našiel svoj vzor v Kristovi, ktorý spájal aktívny aj kontemplatívny
život. Ako povedal Svätý Otec, podľa Izidora je dôležité nachádzať rovnováhu medzi
aktívnym a kontemplatívnym životom: „Stredná cesta, pozostávajúca z oboch
foriem života, sa ukazuje ako užitočnejšia pri riešení napätí, ktoré sú často zhoršené
výberom iba jedného životného štýlu. Lepšie sa zvládajú striedaním oboch foriem. (...)
Ako máme milovať Boha v kontemplácii, tak máme milovať blížneho v skutkoch.
Je teda nemožné žiť bez spoluprítomnosti jednej a druhej podoby života, ani nie je
možné milovať bez toho, aby sme nezakúsili jednu, či druhú. Myslím, si, že toto je
syntéza života, ktorý hľadá kontempláciu Boha, dialóg s Bohom v modlitbe a v čítaní
Svätého písma, ako aj v skutkoch v službe ľudskému spoločenstvu a blížnym. Táto syntéza
je učením, ktoré veľký biskup zo Sevilly zanechal nám, kresťanom dneška, ktorí sme
povolaní, aby sme svedčili o Kristovi na začiatku nového milénia" – dodal
Svätý Otec. – ls -