Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Nad dohodou z Dublinu

Vážení poslucháči! Vedecko–technický pokrok nedokáže zabrániť vojnovým konfliktom. Stále nachádzame po celej zemeguli ohniská napätia. Konflikty vždy prinášajú obete. Keďže nie je možné sa im vyhnúť úplne, medzinárodné spoločenstvo, vrátane Svätej Stolice, vyvíja enormné úsilie na zmiernenie ich následkov. Najlepšou cestou ku eliminácii konfliktov je odzbrojovanie. Po páde železnej opony pred takmer dvadsiatimi rokmi sa zdalo, že svet sa stáva pokojnejším. Nie je to však pravda. V posledných rokoch znova ožívajú preteky v zbrojení. Je preto veľkým úspechom, ak sa podarí väčšine krajín zhodnúť sa na likvidácii zbrojného arzenálu. K takejto mimoriadnej dohode prišlo po desiatich dňoch vyjednávania 30. mája na stretnutí zástupcov stojedenástich krajín v írskom Dubline. Nová medzinárodná konvencia, ktorá bude slávnostne podpísaná začiatkom decembra v Oslo, hovorí o zákaze trieštivej munície či tzv. kazetových bômb. Zmluva zakazuje jej výrobu, prechovávanie, transport a používanie. Mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v procese svetového odzbrojenia, vyjadrili spokojnosť. Vzhľadom k faktu, že medzi jej signatárov nepatria krajiny, ktoré ju najčastejšie používajú, zostáva aj obava, akým spôsobom sa bude uplatňovať v praxi.

Kazetové bomby sa na svetových bojiskách prvýkrát objavili počas Druhej svetovej vojny na nemeckej strane. Ide o zariadenia, ktoré majú často podobu menších rakiet. Na ciele je možné ich buď zvrhávať lietadlami alebo vystreliť delostrelectvom. Ešte pred dopadom sa z nosiča uvoľňujú desiatky až stovky granátov, ktoré zasahujú široké územie. Teoreticky by všetky granáty mali vybuchnúť pri kontakte so zemou. Reálne ich však nevybuchne 10 až 40 percent. Granáty z kazetových bômb tak podobne, ako nášľapné míny, môžu zabíjať aj desiatky rokov po skončení vojnového konfliktu. Hlavnými obeťami sú civilisti. Podľa odhadov nevybuchnuté granáty za posledné desaťročia zabili viac ako 11 tisíc ľudí, z toho najmenej 3600 detí. V súčasnosti je nebezpečenstvu stretnutia s nevybuchnutými granátmi vystavených približne 400 miliónov ľudí v 25 krajinách sveta, kde boli zhodené od roku 1965. V 34 krajinách sa vyrába 210 tipov tejto munície. Vlastní ju 75 štátov, z toho 14 ju aj aktívne používa. Tieto fakty boli pre medzinárodné spoločenstvo dostatočným dôvodom, aby sa usilovalo o ich zákaz.

Diskusia o zákaze trieštivej munície nebola ľahká. Bola použité vo Vietname v šesťdesiatych rokoch, ale aj nedávno počas občianskej voľby v bývalej Juhoslávii, v Libanone či v Čečensku. Svätý Otec sa dlhodobo angažuje v tejto otázke. K dohode prispel príhovorom ku diplomatom akreditovaným pri Svätej Stolici na začiatku roka. Téme sa osobitne venoval 18. mája, pred začiatkom dublinskej konferencie, kde počas príhovoru na Anjel Pána povedal: „Prajem si, aby vďaka zodpovednosti všetkých účastníkov bol dosiahnutý silný a dôveryhodný medzinárodný nástroj: musíme napraviť chyby minulosti a zaručiť, aby sa v budúcnosti nezopakovali. Sprevádzam svojou modlitbou obete kazetových bômb a ich rodiny, ako aj tých, ktorí sa zúčastňujú na konferencii.“ Svätá Stolica sa vyjednávania v Dubline aktívne zúčastňovala. Jej štvorčlennú delegáciu viedol stály pozorovateľ Svätej Stolice v Ženeve, Silvano M. Tomasi. Výsledkom vyjednávania je dohoda, ktorá nielenže zakazuje používanie a výrobu trieštivej munície, ale zároveň zaväzuje štáty, ktoré ju používali, k pomoci obetiam. Ako povedal Silvano Tomasi pre vatikánsky denník L‘Osservatore Romano, dohoda kladie na prvé miesto pomoc obetiam. Tak sa potvrdzuje intuícia sociálnej náuky Cirkvi, podľa ktorej základné ľudské istoty nezabezpečí len armáda. Je oveľa dôležitejšie, aby boli realizované všetky podmienky, ktoré garantujú plný rozvoj ľudskej osoby.

Schválená dohoda má aj slabiny. Tou najväčšou je chýbajúci súhlas zo strany hlavných vlastníkov a používateľov trieštivej munície. USA, Izrael, Rusko, Čína, India a Pakistan sa odmietli k zmluve pripojiť, čím sa podstatne znižuje jej účinnosť. Súčasťou dohody je aj ustanovenie, ktoré umožňuje signatárom podieľať sa na vojenských operáciách s krajinami, ktoré ju používajú. Toto ustanovenie bolo obzvlášť dôležité pre členov Severoatlantickej aliancie. V každom prípade zmluva bude mať pozitívny morálny a politický dopad na vzťahy v medzinárodnom spoločenstve.

Vážení poslucháči! Konvenciu o zákaze používania trieštivej munície čaká ešte dlhá cesta. Po slávnostnom podpísaní v decembri musí byť ratifikovaná najmenej v 30 krajinách, aby vstúpila do platnosti. Signatári zmluvy budú mať osem rokov, aby ju prestali vyrábať, používať a zlikvidovali ju. Viaceré krajiny vrátane Svätej Stolice vyslovili nádej, že sa k podpisu nakoniec pridajú aj štáty, ktoré zatiaľ váhajú. Po konvencii z roku 1997 o zákaze používania nášľapných mín, je táto dohoda ďalším konkrétnym krokom, ako urobiť svet bezpečnejším.

Anton Ziolkovský