Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Kolumbán

Vatikán (11. júna, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa na dnešnej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zameral na osobnosť svätého opáta Kolumbána, jedného z mnohých írskych mníchov, ktorí prispeli k opätovnej evanjelizácii Európy v ranom stredoveku.
„Kolumbán sa narodil okolo roku 543 v provincii Leinster na juhovýchode Írska. Bol vychovávaný vo vlastnom dome vynikajúcimi učiteľmi, ktorí ho pripravili k štúdiu slobodných umení. Neskôr bol zverený vedeniu opáta Sinella z komunity Cluain-Inis v severnom Írsku, kde mohol prehĺbiť štúdium Svätého písma. Vo veku približne 20 rokov vstúpil do kláštora Bangor na severovýchode ostrova, kde bol opátom Comgall – mních dobre známy vďaka svojim cnostiam a asketickej prísnosti. V plnom súlade so svojím opátom Kolumbán horlivo praktizoval prísnu disciplínu kláštora, napredujúc v živote modlitby, askézy a štúdia. Tam bol aj vysvätený za kňaza. Život v Bangore a príklad opáta ovplyvnili jeho ponímanie mníšstva, ktoré v Kolumbánovi dozrelo a neskôr ho šíril počas svojho života.“

 
Vo veku 50 rokov opustil brány kláštora, aby sa venoval misijnej práci v Európe, kde celé oblasti upadali do pohanstva. V Burgundsku (terajšie východné Francúzsko) Kolumbán so svojimi spoločníkmi založili kláštory v Annegray a Luxeuil. Tie sa stali centrami šírenia mníšskych a misijných ideálov, prinesených z ich rodného Írska.
„Ich obnovená evanjelizácia sa začala rozvíjať predovšetkým skrze svedectvo ich života. S novým obrábaním zeme začala aj nová starostlivosť o duše. Zvesť o cudzích rehoľníkoch, ktorí žili v modlitbe a veľkej prísnosti, stavali domy a obrábali pôdu, sa veľmi rýchlo rozšírila a pritiahla mnohých pútnikov a kajúcnikov. Predovšetkým mnohí mladí žiadali o prijatie do rehoľnej komunity, aby mohli žiť ako mnísi, takýmto príkladným životom, ktorým sa starali o obnovu obrábania pôdy, aj duší.“

 
V Luxeuil Kolumbán žil takmer 20 rokov. Tu napísal pre svojich nasledovníkov Regula monachorum, ktorá bola v Európe istý čas rozšírenejšia, ako tá sv. Benedikta. Zobrazovala ideálny obraz mnícha a je to jediná starobylá írska mníšska regula, ktorá sa zachovala až dodnes. Jej doplnením bola Regula coenobialis, akýsi trestný kódex pre previnenia mníchov, obsahujúci prekvapivé tresty, vysvetliteľné iba vzhľadom na mentalitu Kolumbánových čias. Ďalším známym dielom nazvaným De poenitentiarum misura taxanda, Kolumbán zaviedol na kontinente spoveď so súkromným vyznaním hriechov, ktorá bola nazvaná „tarifovaná“, kvôli proporčnosti medzi závažnosťou hriechu a druhom skutku kajúcnosti, uloženého spovedníkom.
„Tieto novinky vzbudili podozrenie miestnych biskupov. Podozrenie, ktoré viedlo k nepriateľstvu, keď Kolumbán nabral odvahu otvorene ich napomenúť kvôli zvykom niektorých z nich. Príležitosťou pre ukázanie týchto konfliktov bol problém, týkajúci sa dátumu Veľkej noci. Írsko totiž nasledovalo východnú tradíciu, na rozdiel od rímskej. Írsky mních bol v roku 603 pozvaný, aby sa pred synodou zodpovedal zo svojich zvyklostí, týkajúcich sa pokánia a slávenia Veľkej noci. Namiesto toho, aby predstúpil pred synodu, poslal list, v ktorom umenšuje túto záležitosť, pozývajúc synodálnych Otcov, aby diskutovali nielen o probléme dátumu Veľkej noci, ktorý bol podľa neho nepatrný, ale aj o všetkých potrebných kánonických normách, ktoré mnohými nie sú dodržiavané, čo je podľa neho väčším problémom. Súčasne napísal pápežovi Bonifácovi IV. – podobne ako sa pred pár rokmi obrátil na pápeža Gregora Veľkého – aby obhajoval írsku tradíciu (porov. Epistula III.).“

 
Ďalší konflikt mal Kolumbán s kráľovským dvorom, pretože napomínal kráľa Teodoricha kvôli jeho cudzoložnému správaniu. Vznikla tu reťaz intríg na úrovni osobnej, náboženskej a politickej, ktorá v roku 610 vyústila do Kolumbánovho vyhostenia z Luxeuil, ako aj všetkých írskych mníchov, ktorí boli odsúdení k definitívnemu exilu. Loď, ktorá ich mala deportovať, však uviazla na plytčine a kapitán, ktorý v tom videl nebeské znamenie, zo strachu pred Božím hnevom odmietol splniť úlohu. Mnísi sa teda vrátili späť na pevninu a rozhodli sa začať nové evanjelizačné dielo. Ich kroky smerovali do Porýnia a neskôr do Talianska.
„Tu bol Kolumbán veľmi dobre prijatý na longobardskom kráľovskom dvore, no ihneď musel čeliť vážnym problémom. Život Cirkvi bol rozčesnutý ariánskou herézou, prevažujúcou medzi Longobardmi, a schizmou, ktorá odtrhla veľkú časť Cirkvi severného Talianska od spoločenstva s biskupom Ríma. Kolumbán sa svojou autoritou zapojil do tohto diania a napísal knihu proti arianizmu a list Bonifácovi IV., aby ho presvedčil k urobeniu dôležitých krokov pre znovunastolenie jednoty (porov. Epistula V). Keď mu longobardský kráľ v roku 612 alebo 613 pridelil územie v Bobbio, v údolí Trebbia, Kolumbán tu založil nový kláštor, ktorý sa potom stal centrom kultúry, porovnateľným s tým v Montecassine. Tu naplnil posledné dni svojho života. Zomrel 23. novembra 615 a v tento deň si ho pripomíname v rímskom obrade až dodnes.“

 
Na záver katechézy Svätý Otec vybral citát z Kolumbánovho diela Instructiones:
„Ak človek použije správne schopnosti, ktoré Boh pridelil jeho duši, pripodobní sa Bohu. Pripomínajme si, že mu musíme vrátiť všetky dary, ktoré do nás vložil... Naučil nás ich používať svojimi prikázaniami. Prvé z nich je milovať Pána celým srdcom, pretože on nás miloval ako prvý už od začiatkov čias, ešte skôr, ako sme prišli na svetlo tohto sveta (porov. Instr. XI).“

Medzi pozdravmi Svätého Otca v závere generálnej audiencie bol aj jeden určený pre veriacich zo Slovenska:
„S láskou pozdravujem slovenských pútnikov z farnosti Tajov, ako aj študentov a pedagógov Gymnázia v Pezinku a Gymnázia sv. Vincenta de Paul v Topoľčanoch. Bratia a sestry, milí mladí, prajem vám, aby vaša návšteva posvätných miest Ríma znamenala pre každého z vás obnovu kresťanskej viery. Zo srdca žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Na záver udelil pápež Benedikt XVI. veriacim apoštolské požehnanie. –ľr,dj-