Očami viery, vedy a kultúry: Summit OSN,  hlad a podvýživa vo svete

V Ríme bol od 3. do 5. júna medzinárodný summit organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Posolstvom pápeža Benedikta XVI. ju otváral vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone. Konferencia sa zameriavala na núdzové riešenie potravinovej krízy vo svete, najmä čo sa týka najchudobnejších krajín. Vo svete hladuje takmer 900 miliónov ľudí. O tejto téme, ako aj o konferencii budeme hovoriť počas nasledujúcich minút v našej dnešnej rubrike.

Konferencia FAO v Ríme a hlad vo svete

“Pozerajú sa na vás milióny mužova a žien, ktorí čelia stále novým nástrahám a snažia sa vo svojich krajinách prežiť v ťažkých a rizikových situáciách, bez akýchkoľvek istôt“ – týmito slovami pápeža Benedikta XVI. otvoril 3. júna v Ríme medzinárodný summit Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone. Na konferencii boli zástupcovia 151 krajín a spoločne sa zhodli na tom, aby bohaté krajiny pomáhali obnovovať poľnohospodárstvo v chudobných rozvojových krajinách sveta. Podľa štatistík je situácia taká zlá, že každú sekundu zomrie od hladu jedno dieťa – povedal to aj nigérijský minister poľnohospodárstva Abba Ruma. Pred katastrofálnymi následkami varoval aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý dostal petíciu s vyše 300 tisíc podpismi apelujúcich, aby sa nestrácal čas a začalo sa konať. Ceny potravín sa za posledné roky zdvojnásobili a ryža, kukurica či pšenica dosiahli doteraz maximálnu hranicu.

Správa Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj

Správu o aktuálnej situácii v oblasti výživy vo svete vydala pri príležitosti summitu Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj.
Uvádza v nej veľké znepokojenie a to najmä po prísľuboch, ktoré odzneli na najväčšom summite hláv štátov ešte v roku 2000. Vtedy totiž prítomní prijali „Deklaráciu milénia“, ktorá stanovila rok 2015 ako konečný termín dosiahnutia 8. najakútnejších cieľov rozvoja pre zlepšenie životných podmienok v najchudobnejších krajinách. Prvým bolo zníženie extrémnej chudoby a hladu, čo sa však ani po 8 rokoch od prisľúbenia nedarí dosiahnuť. Ďalší bod správy pápežskej rady sa zameriava na vážnu krízu v oblasti výživy a jej tragické sociálne dôsledky. „Dať najesť hladujúcim“ (porov. Mt 25, 35,37,42) je pritom – ako sa píše v správe - základným etickým príkazom Cirkvi. Ďalším nezanedbateľným bodom je ochudobňovanie najslabších, z ktorých prvými obeťami bývajú deti. Podľa odhadov OSN každé zdraženie tovarov akútnej potreby o 1 % spôsobí, že 16 miliónov ľudí sa ocitne v potravinovej neistote. Prakticky oddnes až do roku 2015 bude pri takomto trende na svete 1 miliarda 200 tisíc miliónov chronicky hladujúcich – uvádza správa.
Východiskom by mohla byť najmä efektívna spolupráca zo strany miestnych vlád s medzinárodným spoločenstvom, aby sa táto cenová špirála premenila do rozvoja tých najchudobnejších krajín sveta, v prípade, že by sa medzinárodné spoločenstvo a národné vlády efektívne zapájali do poľnohospodárskeho rozvoja v najchudobnejších krajinách. Rozvinuté krajiny by tiež mali prehodnotiť - aj v súvislosti s blížiacim sa stretnutím krajín G8 v Japonsku – možnosti produkcie bioenergie v tejto situácii tak akútneho nedostatku poľnohospodárskych produktov.

Závery summitu FAO

Od ukončenia konferencie OSN sa jej dopadmi zaoberajú mnohé európske denníky, ktoré ju označujú za úplný krach. Prevládli rozdiely a osobitné záujmy – píšu mnohé. Bolo povedaných veľa slov, ale riešenie sa nenašlo. 800 miliónov ľudí na svete čaká na riešenie ich tragickej situácie – napísal aj vatikánsky denník L´Osservatore romano. Záverečný dokument je podľa viacerých médií veľmi všeobecný a 8,5 miliardy dolárov vyčlenených na pomoc je dosť málo. Navyše takmer nič sa nehovorí o stratégii využívania týchto fondov. Namietajú aj mimovládne organizácie keď hovoria, že podvyživené deti a ich hladujúci rodičia z nich nič nebudú mať. Objavili sa tiež slová o takzvanom „dobrom skutku pre svet“ ak sa zruší celá organizácia FAO. Objavili sa totiž v tlači aj komentáre o delegátoch summitu FAO, ktorí sa zameriavali na nákupy v luxusných obchodoch, relax a popíjanie v hoteloch a vo voľnom čase sa zameriavali na „údel tých, ktorí umierajú od hladu. Ako podotkol aj vatikánsky denník, záverečná deklarácia summitu sa nedotkla hlavných problémov a predsavzatiu, že do roku 2015 má byť bieda vo svete zredukovaná na polovicu sa dá len ťažko uveriť. Za neúspechom summitu je asi vôľa svetových politických lídrov, usilujúcich sa o podriadenie svetového poľnohospodárstva nadnárodným koncernom. Niektoré charitatívne organizácie, ktoré sa angažujú v pomoci biednym oceňujú summit a snahu pomôcť chudobným krajinám, nesúhlasia však s takým riešením, aby hladujúce krajiny kupovali potravinové prebytky. Skutočná pomoc by sa podľa nich mala naopak zamerať na rozvoj poľnohospodárstva a podporu ekonomík, čo vyžaduje reformy a štrukturálne zmeny.

Posolstvo Benedikta XVI. k summitu FAO

Vráťme sa k slovám Svätého Otca, ktoré predniesol kardinál Tarcisio Bertone počas otvorenia summitu FAO. Píše sa v ňom o narastajúcej globalizácii na trhu, ktorá nepomáha pri zabezpečovaní potravín a aj o tom, že výrobné systémy sú často podmienené štrukturálnymi hranicami, ochranárskymi politikami a fenoménmi špekulácie, čo má za následok odsúvanie celých národov na okraj rozvojových procesov.
“Veľkou výzvou dneška” – píše sa v posolstve Svätého Otca – “je neglobalizovať len ekonomické a obchodné záujmy, ale aj postoje solidárnosti, s ohľadom na každú ľudskú zložku. (porov. príhovor členom nadácie Centesimus annus pro pontifice z 31. mája 2008). Ako sa dá nevšímať si žiadosti všetkých tých, ktorí sa na rozličných kontinentoch nedokážu nasýtiť dostatočne aby prežili? Chudoba a podvýživa nie sú predurčené osudom, ani ich nespôsobujú nepriaznivé životné okolnosti alebo živelné pohromy. Na druhej strane úvahy výsostne technického či ekonomického charakteru nemôžu prevládať nad právom spravodlivosti voči tým, ktorí trpia hladom. Právo na výživu je základnou odpoveďou na etickú otázku: dať jesť tým čo sú hladní” (Mt 25, 35).
V závere Svätý Otec uvádza, že dôležité je nasmerovanie systémov na takú politiku, ktorá bude inšpirovaná tými princípmi prirodzeného zákona, ktoré sú vpísané v srdciach ľudí a ktoré chránia ich dôstojnosť. V tomto duchu povzbudil delegácie summitu, aby sa začali nanovo angažovať a aby prevzali nové iniciatívy a jasne stanovili ich realizáciu, k čomu sa pripája aj Katolícka cirkev.

Plytvanie potravinami

V súvislosti s hladom stoja za povšimnutie aj údaje o nakladaní s potravinami, ktoré nedávno zverejnilo Taliansko a ktoré sa však nijako nelíši od mnohých krajín sveta. Podľa nich Taliani ročne doslova vyhodia tretinu produkcie potravín, čo je za rok 25 miliónov ton potravín. To je číslo, ktoré predstavuje polovicu dovozu potravín pre celú Afriku. V Taliansku žije pritom podľa odhadov asi sedem miliónov ľudí bez strechy nad hlavou a v úplnej biede a hlade. Hlavnou príčinou takéhoto plytvania potravinami je to, že domácnosti nakupujú viac jedla ako dokážu spotrebovať. Produkty po dátume trvanlivosti potom vyhadzujú. Na porovnanie v Anglicku vyhodia domácnosti každý deň až takéto enormné množstvá potravín – vyberáme niektoré: štyri a pol milióna jabĺk, 600 tisíc banánov, vyše milióna jogurtov, takmer 700 tisíc vajíčok, 550 tisíc kurčiat, 50 tisíc fliaš mlieka a pokračovať by sme mohli aj ďalej. Supermarkety sa dnes pre ľudí stávajú akýmisi katedrálami plytvania – takto to vyjadril docent v oblasti potravinovej politiky zo City University v Londýne Tim Lang. Svätý Otec vyzýva k rozdeleniu sa a k politike prirodzeného zákona vpísaného v srdciach ľudí. –sg-