Dedičstvo kresťanstva v Iraku je na pokraji zániku

Irak (9. júna, RV/Asianews) – Kirkúksky chaldejský arcibiskup Louis Sako apeluje na UNESCO, aby pomohlo zachrániť kresťanské dedičstvo, ktorému podľa neho hrozí zánik. Podľa neho je to preto, že kresťania hromadne opúšťajú Irak, no ich kostoly a diela zostávajú v krajine, kde sa o ne nik nestará. Ak bude emigrácia obyvateľstva pokračovať takýmto tempom, o niekoľko rokov stratí krajina jedno z najstarších náboženských spoločenstiev, ktoré v oblasti existuje už dvetisíc rokov.

„Čo sa stane so starodávnymi kostolmi a kláštormi v Bagdade, Tahiri či Mosule, ktoré pochádzajú z 5. až 7. storočia a majú obrovskú hodnotu pre svetové dedičstvo?“ – pýta sa arcibiskup Sako. Zánik hrozí podľa neho aj starodávnym rukopisom či jazyku Aramaic, ktorý zanikne, ak sa vytratia z krajiny všetci tí, vďaka ktorým je ešte živý.

Ako riešenie ponúka možnosť vzniku kresťanského múzea, ktoré by pod jednou strechou zastrešilo kresťanské dedičstvo nahromadené počas niekoľkých storočí. Ako ďalej zdôrazňuje, „je dôležité nafilmovať budovy a rukopisy, ako aj vytvoriť dokumenty o odkaze, ktorý je súčasťou svetového dedičstva.“

Kresťanstvo v Iraku začalo písať svoje dejiny v 1. stor. po Kr., keď tu pôsobil apoštol Tomáš. Po jeho misii cirkev rástla a svoj vrchol dosiahla v 4. stor. po Kr., keď sa stala misionárskou a začala vysielať svojich misionárov do Indie a Číny. Ani dobytie krajiny moslimami neprinieslo zánik tejto cirkvi, ale aktívne prispievalo ku kultúrnemu rozvoju arabského sveta a to skrze literatúru, filozofiu, astronómiu, fyziku, matematiku a medicínu. Kresťania vmiešaní medzi rôzne etnické a náboženské skupiny vždy odvážne hájili integritu krajiny. Oni sú svedkami lojality a vernosti, poctivosti a ochoty žiť v pokoji a v bratstve s ostatnými. Počas obdobia 14 storočí, čo žijú kresťania v kontexte islamskej kultúry, vznikol medzi nimi vzájomný rešpekt.

Od zvrhnutia režimu Saddáma Husajna, sa Irak zmieta v terorizme a násilnostiach, ktorých terčom sú vo veľkej miere aj kresťania. Útoky na kresťanské chrámy, únos a vražda chaldejského arcibiskupa Pavla Faraja Rahhoa, zavraždenie kňaza sýrsko-pravoslávnej cirkvi Jozefa Adela Abudiho, násilné nútenie ku konverzii, vyhrážanie sa smrťou, agresia, to všetko sú príčiny, pre ktoré kresťania utekajú z Iraku. Kedysi v Iraku žilo 1,2 milióna kresťanov a tvorili 3% populácie. Do roku 2004 ich počet klesol na 600 tisíc, v súčasnosti je to už len asi 400 tisíc a ich počet naďalej klesá. Najviac je emigráciou zasiahnutá Katolícka cirkev chaldejského obradu, ktorej sa znížil počet veriacich z 800 tisíc na 500 tisíc. Väčšina kresťanov hľadá nový domov v Turecku, Sýrií a v Jordánsku. Podľa odhadov vysokého komisára OSN pre utečencov, tvoria až 44 % všetkých emigrantov práve kresťania. Je smutným paradoxom, že do vojny v Iraku, žili počas celých dejín kresťania a moslimovia v tejto krajine vo vzájomnej úcte a bez násilností. -th-