2008-06-08 19:08:19

Príhovor Ivany Mochorovskej pre chorých


RealAudioMP3 Eucharistia - voda života
Ivana Mochorovská
Drahý brat, sestra! Vítam ťa na vlnách rozhlasu. V nasledujúcich chvíľach chcem spolu s tebou uvažovať o Eucharistii. Môžeš si všimnúť, že každé liturgické slávenie je usporiadané tak, aby si v tom hľadal Božiu logiku. Ježiš vystúpil na nebesia, ale zanechal nám prísľub: „Ja som s Vami po všetky dni, až do skončenia sveta“. Vieš, že Ježiš je vždy verný svojim prísľubom. Zostáva prítomný medzi nami v malom bielom kúsku chleba. Veľký Boh sa stáva nenápadným, aby mohol zaujať miesto v našom vnútri. Hľa, aká veľká je Božia láska voči človeku.

Boh sa usídli v tvojom vnútri, aby si sa stal v istom zmysle „bohom“. Si ten, kto je nositeľom Boha v sebe a preto môžeš prežívať všetko spolu s Ním – Bohom vo svojom vnútri. S Ním sa môžeš tešiť, s ním môžeš žasnúť nad krásou a harmóniou sveta, v ktorom prežívaš svoj život. S Ním môžeš prežívať svoju bolesť, ktorá sa tak stáva znesiteľnou a zúrodňujúcou. Boh v malom bielom kúsku chleba ťa chce sprevádzať životnou cestou, pretože On vie, že to nie je prechádzka ružovým sadom. Boh ako prvý vedel a vie, že je to práve bolesť a skúšky života, ktoré ťa dokážu prinútiť k tomu, aby si sa zastavil a s pokorou v srdci popremýšľal, kto vlastne si a kam patríš. Realita nášho prežívania je často celkom iná. Správame sa a žijeme tak, akoby Boh nejestvoval. Rozmýšľame a konáme tak, akoby všetko záležalo iba na nás samých... Nie je zlé vložiť seba samých do toho, čo chceme vykonať, alebo ak chceme o niečom rozhodnúť, ale ak neprizveme k spolupráci Boha, dobrovoľne sa zriekame požehnania, ktorým nás túži sprevádzať.

Brat, sestra, tvoj život je poznačený chorobou a utrpením, preto sa usiluj o časté prijímanie eucharistie. Bude to vyjadrením tvojho najintímnejšieho spojenia sa s Kristom. V tebe samom si túži urobiť príbytok, aby týmto spôsobom prebývania poukázal na vznešenosť tvojej bytosti, ktorú si zamiloval. Keby to tak nebolo, nebol by ťa povolal na cestu života. Prijímanie eucharistie s vierou urobí z otroka slobodného človeka. Ak si ten, kto je živým bohostánkom, potom si schopný vytvárať vzťahy s tými, ktorí sú v tvojom okolí. Kristus je svetlom pre tvoje nohy a tak napriek utrpeniu a bolesti vykročíš k srdcu iného človeka, ktorý je hladný po láske a možno žije v nepreniknuteľnej tme. Myslí si snáď, že už pre neho niet úniku. Nikdy nemôžeš vedieť, ako ťa Kristus prítomný v eucharistii použije pre dobro iného človeka. Možno si často myslíš, že si neužitočný, neschopný vykonať nijaké dobro. Pri takomto zmýšľaní si ani neuvedomuješ, že dávaš priestor zúfalstvu, ba skoro beznádeji. Neboj sa, Kristus je svetlom a chce zostať svetlom aj pre teba. Znášať utrpenie, to ešte neznamená, nebyť pre svoje okolie povzbudením.

Ak je Kristus obyvateľom tvojho vnútra odovzdaj sa mu, rozprávaj s ním o všetkom, čo je neodmysliteľnou súčasťou tvojho života. Ponúkni mu ľudí, udalosti dní a staň sa nástrojom v Jeho rukách. On sám rozhodne, kedy cez teba prežiari hustú tmu v živote ľudí, hrejivým lúčom svetla, ktorý ožiari kľukatý chodník života. Nezabúdaj však na to, že vieru v Ježiša prítomného v eucharistii je treba neustále živiť. Nech sa prijímanie eucharistie nestane pre teba akousi rutinou. Eucharistia je predsa životom, je občerstvujúcim prameňom, ktorý nesmie vysychať. Tvoje vnútro pri prijímaní eucharistie možno skutočne prirovnať k hlbokej studni, kde je stále dostatok živej vody, ktorá môže prúdiť aj do života iných ľudí. S pokorou v srdci preto pros, aby aj napriek neznesiteľnej páľave dní, ktorú neraz prežívaš, studňa tvojho vnútra nevyschla. Viem, neraz kráčame po púšti vlastného života, hoci hľadáme východisko, strácame ciele. Stáva sa, že necítime chuť eucharistie. Zdá sa, akoby bola „červivá“, presne tak ako manna, ktorá sčervivela Izraelitom na púšti. Boh je však stále ten istý. Nikdy nestráca tú správnu chuť lásky a neprekonateľnej dobroty, ktorú má voči nám ľuďom.

Je na nás samých do akej miery budeme chcieť spolupracovať s Božou milosťou na svojom osobnostnom i duchovnom dozrievaní. Každé dozrievanie v sebe zahŕňa istú dynamiku. Je potrebné dozrieť aj pre prijímanie eucharistie. Naozaj sme v škole života, preto sa v tejto škole učme. Samotné učenie možno tiež nazvať procesom. Chcieť sa učiť v sebe zahŕňa ochotu a pokoru. Učme sa preto vstupovať do vzťahu s Bohom, nenamýšľajme si, že ak mu budeme klásť otázky, staneme sa otravnými. Naopak, Boh je ten, ktorý na ne čaká. Zamilujme si ticho, v ktorom budeme počuť vznešenosť Božieho hlasu, ktorý nás vyzve k tomu, aby sme mysleli a konali v láske a s láskou. Ten, kto verí, že je nositeľom živého Boha v sebe, je bohatý na lásku, lebo Boh sám je láskou. Učme sa veriť, učme sa počúvať, učme sa žasnúť nad jednoduchosťou a maličkosťami, ktoré môžeme denne pozorovať vo svojom okolí. Schopnosť žasnúť nie je maličkosťou.

Táto schopnosť je vstupnou bránou k objavovaniu Boha, ktorého prítomnosť v našom živote je stála. V schopnosti žasnúť objavíme aj hodnotu vlastnej dôstojnosti. Ak sa nám to podarí, potom sa môže stať, že s odovzdanosťou prijmeme aj vlastnú bolesť. Tá nás potom nemusí bolieť, ale budeme ju vnímať ako výsadu kráľovských detí. V našich srdciach totiž kraľuje Kristus. On je tak potrebnou vodou života. Vodou, ktorá obmyje každú ranu a vtisne do nej nezmazateľnú pečať daru. Živý Boh v eucharistii, stal si sa nenápadným v malom bielom kúsku chleba. Ty si nenápadným, aby som sa ja stala v spoločenstve s Tebou nápadnou pre svet. Som si plne vedomá, že táto „nápadnosť“ je pre mňa zaväzujúca. Nech som studňou, ktorej voda nie je zakalená, ale vždy čerstvá a prúdiaca do životov iných. Chcem ťa spoznávať v Slove, v človeku, ktorého stretnem. Chcem ti bezhranične dôverovať. Použi ma podľa Tvojej vôle a sprevádzaj ma svojou milosťou, aby som nevyschla...







All the contents on this site are copyrighted ©.