Cirkev a svet: Albánsko

V dňoch 19. – 24. mája boli na návšteve Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a Ríme biskupi z Albánska. Prevažná väčšina z 3,2 milióna obyvateľov krajiny sa hlási k moslimskému vierovyznaniu, nasleduje pravoslávna menšina na juhu a katolícka v strednej a severnej časti štátu, ktorá predstavuje asi 16 % z celkového počtu Albáncov. Korene kresťanstva tu siahajú až do obdobia apoštolov. S veľkou pravdepodobnosťou bola oblasť evanjelizovaná priamo sv. Pavlom a jeho učeníkom Titom. V roku 1993 Albánsko navštívil pápež Ján Pavol II. v rámci svojej 58. zahraničnej apoštolskej cesty. Cirkevne je krajina rozdelená do dvoch arcidiecéz, troch diecéz a jednej apoštolskej administratúry.

Priority Katolíckej cirkvi
Na čele tamojšej Konferencie biskupov je arcibiskup Tirany-Durrës Mons. Rrok Kolë Mirdita, ktorý pre Vatikánsky rozhlas špecifikoval, na akú oblasť sa najviac sústreďujú pastoračné aktivity Katolíckej cirkvi:
„Prirodzene to, ktoré sa týka evanjelizácie. Je nutné pripomenúť, že sme začínali od nuly. Komunizmus v Albánsku Boha a náboženstvo pochoval a iba od konca 90-tych rokov bolo možné opäť o ňom slobodne hovoriť. Iba vďaka úsiliu toľkých misionárov a miestneho kléru sa dnes môžeme tešiť z mnohých laikov a laičiek, ktorí sú katechétmi. No evanjelizácia zostáva prioritou Cirkvi obzvlášť kvôli skutočnosti, že mnohé sekty vkročili do našej krajiny, využívajúc náboženskú ľahostajnosť nášho ľudu po takmer polstoročí ateistického komunizmu.“

 
Mons. Kolë Mirdita spomenul aj snahu Cirkvi prispieť k formovaniu spoločnosti a rozvoju albánskeho národa:
„Naše náboženstvo je oslavou: oslavou človeka. Vzývajúc Ježiša vzývame nenahraditeľnú hodnotu človeka, a to každého človeka. Mystérium vteleného slova nás ubezpečuje, že v každom človeku je obraz Toho, ktorý sa stal nám podobným. Ježiš nám neustále pripomína, že je prítomný v hladnom a smädnom, v nahom a chorom. Pápež Benedikt XVI. nám v encyklike Deus Caritas Est pripomenul, že charitatívne dielo Cirkvi nie je jednoduchým doplnkom jej služby, ale patrí k podstate jej prirodzenosti, keďže Cirkev je tou, ktorá slúži. Tieto charitatívne diela sa neobmedzujú na darovanie chleba tomu, kto je hladný, ale sa rozširujú aj na výchovu jednotlivcov k tomu, aby vedeli dobre spravovať talenty, ktoré im Pán daroval. Ako hovorí čínske príslovie: tým, že hladnému ponúkneš rybu, ho nasýtiš na jeden deň, tým, že ho naučíš ryby loviť, ho nasýtiš na celý život!“

 
V tejto súvislosti Mons. Mirdita spomenul pôsobenie cirkevnej charitatívnej organizácie Caritas Albánsko, ktorá pomáha mnohým Albáncom, vracajúcim sa do vlasti po tom, čo odišli za vidinou lepšieho života do zahraničia a neuspeli. Zvlášť pomáha ženám, ktoré sa stali obeťami prostitúcie a obchodu s ľuďmi, pretože mnohokrát ich odmietajú prijať aj vlastné rodiny.ďmi, pretože mnohokrát ich odmietajú prijať aj vlastné rodiny.

Úcta k Matke Tereze
Predseda Konferencie biskupov Albánska sa zmienil aj o blahoslavenej rodáčke, ktorá sa stala známou na celom svete svojou láskou a pomocou chudobným:
„Neexistuje Albánec, ktorý by nebol hrdý na Matku Terezu. Jej blahorečenie sa stalo príležitosťou pre mnohé oslavy v Albánsku, nielen zo strany Cirkvi, ale aj zo strany štátu a mnohých nenáboženských organizácií. Jej hlavný prínos albánskej spoločnosti je trojaký: po prvé – objavenie nenahraditeľnej hodnoty každého človeka, nezávisle od jeho národnosti, vierovyznania, farby pokožky alebo sociálnej vrstvy. Po druhé – posvätnosť života od okamihu počatia, čo sa stalo dôležitým posolstvom pre spoločnosť, ktorá povoľuje potrat, ba dokonca k nemu niekedy povzbudzuje. Po tretie – hodnota ženy.“
 
Benedikt XVI. albánskym biskupom
Albánskym biskupom sa v závere ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a Ríme prihovoril pápež Benedikt XVI. Spomenul smutné dedičstvo, zanechané v krajine diktátorským režimom, ktorý vyhlásil ateizmus za štátnu ideológiu:
„Vy, nástupcovia apoštolov, ste povolaní svedčiť o inom dedičstve, o dedičstve prospešnom a konštruktívnom: o posolstve spásy, ktorú svetu priniesol Kristus. V tomto zmysle, po temnej noci komunistickej diktatúry, neschopnej polapiť albánsky ľud do svojich primitívnych tradícií, sa Cirkev mohla opätovne zrodiť, aj vďaka apoštolskému vplyvu môjho cteného predchodcu, Božieho sluhu Jána Pavla II., ktorý vás v roku 1993 navštívil a obnovil katolícku hierarchiu, pre dobro veriacich a v prospech albánskeho národa.“

 
Svätý Otec povzbudil biskupov, aby v ohlasovaní evanjelia a slávení božských mystérií boli jedno v Kristovi, aby tak dávali najavo spoločenstvo s univerzálnou Cirkvou v pravom biskupskom bratstve:
„Existujú špecifické otázky, súvisiace s problémami, ktoré je nevyhnutné vyriešiť s prispením všetkých, s pomocou lásky a pastoračnej trpezlivosti. Vyzývam všetkých k evanjeliovej rozvahe v autentickej láske, pripomínajúc, že cirkevný kánon je usmerňujúcim prostriedkom pre podporu spoločenstva v Kristovi a dobra Spasiteľovho stáda. Toto sa týka evanjelizačných aj katechetických aktivít a odráža sa aj v sociálnej oblasti. Zvlášť v tejto súvislosti myslím na zdravotníctvo, vzdelávanie, úsilie o zmierenie duší a všetko to, čo podporuje spoluprácu medzi rôznymi prvkami spoločnosti a náboženskými tradíciami.“

 
Pastoračné výzvy pre albánsku Cirkev
Benedikt XVI. konštatoval, že Albánsko sa vo veľkej miere potýka s problémom emigrácie, čo stavia Katolícku cirkev pred závažné pastoračné problémy nielen v súvislosti s veriacimi, ktorí žijú v krajine, ale aj v celej diaspóre:
„Toto je výzvou pre vašu schopnosť podieľať sa na dialógu s vašimi spolubratmi v iných krajinách, s cieľom ponúknuť im potrebnú a nevyhnutnú pastoračnú pomoc. Som si vedomý problému nedostatku kléru. Viem aj o ušľachtilosti mnohých vašich kňazov, ktorí pracujú v ťažkých situáciách, zamestnaní poskytovaním nevyhnutnej pastoračnej služby katolíckym veriacim albánskeho pôvodu v cudzine. To je vám na česť, drahí spolubratia, že ste pohnutí podobne, ako Kristovo srdce, duchovnými podmienkami vášho národa aj za hranicami vašej vlasti. A to ctí aj kňazov, ktorí veľkodušne znášajú pastoračné starosti.“ –dj-