Generálna audiencia Benedikta XVI.: Spievajúci kazateľ sv. Roman Sladkopevec

Vatikán (21. mája, RV) - Svätý Otec sa pri dnešnej generálnej audiencii najprv nakrátko stretol s pútnikmi v Svätopeterskej bazilike. V Aule Pavla VI. ho už očakávala zaplnená sála. Dnešná pápežova katechéza bola zameraná na hudbu a poéziu, ktoré sa stávajú jazykom teológie, keď nášmu srdcu prinášajú pravú krásu. Za dnešnú tému si totiž Benedikt XVI. zvolil východného cirkevného otca, spievajúceho kazateľa, sv. Romana Sladkopevca, ktorého grécke meno znie Romanos Melodos.

„Drahí bratia a sestry, v sérii katechéz o cirkevných otcoch chcem dnes hovoriť o málo známej postave, o Romanovi Sladkopevcovi, narodenom okolo r. 490 v Emesse, dnešnom Homs v Sýrii. Tento teológ, básnik a hudobný skladateľ sa radí do veľkej skupiny teológov, ktorí teológiu premenili na poéziu. Spomeňme jeho rodáka sv. Efréma Sýrskeho, ktorý žil o dve storočia pred ním. No pripomeňme si aj na teológov Západu, ako sv. Ambróz, ktorého hymny sú dodnes súčasťou našej liturgie a ktoré zachytávajú aj srdce, alebo na teológa a významného mysliteľa sv. Tomáša, ktorý nám zanechal hymny zajtrajšieho sviatku Božieho Tela. Myslime aj na sv. Jána z Kríža a mnohých ďalších. Viera je láskou: preto tvorí poéziu a vytvára hudbu. Viera je radosťou: preto tvorí krásu.“

Roman Sladkopevec si v detstve osvojil základy gréckej a sýrskej kultúry a neskôr v Bejrúte dostal aj klasické vzdelanie, zahŕňajúce rétoriku. Tu bol aj vysvätený za trvalého diakona a tri roky sa venoval kázaniu. Okolo r. 518 prichádza do Konštantinopolu, aby sa usadil v kláštore pri chráme Bohorodičky.

„Tu sa odohrala kľúčová udalosť jeho života: zo Synaxáru sa dozvedáme o zjavení Panny Márie vo sne a o dare básnickej charizmy. Mária mu prikázala prehltnúť zvinutý list. Po prebudení v nasledujúce ráno – bol to sviatok Narodenia Pána – Roman začal básnicky prednášať z ambóny: «Dnes Panna rodí Nadpozemského». Stal sa tak spievajúcim kazateľom, a to až do svojej smrti, po roku 555. Roman sa do dejín zapísal ako jeden z najreprezentatívnejších autorov liturgických hymnov.“

Homília bola v tej dobe, ako vysvetlil Benedikt XVI., prakticky jedinou príležitosťou na katechizáciu. Roman ju preto rozvinul do mimoriadne živej a originálnej podoby. Z vyvýšenej ambóny v strede kostola sa prihováral poslucháčom, pričom používal nástenné maľby a ikony umiestnené na ambóne a využíval aj formu dialógu. Jeho homílie boli vlastne spevy, ktoré sa podľa svojej metrickej formy nazývajú „kondáky“ alebo „kontákiá“. Dodnes máme zachovaných 89 Romanových kontákií, hoci tradícia mu ich pripisuje celú tisícku.

„Ako charakteristický príklad nám poslúži kontákion Veľkého piatku. Je to dramatický dialóg medzi Máriou a Synom, ktorý sa odohráva po ceste s krížom. Mária hovorí: - «Kam ideš, Syn môj? Prečo tak náhle napĺňaš svoj životný beh? / Neverila by som, syn môj, že ťa raz uvidím v tomto stave, / ani len by som si nepredstavila, že až k takejto zúrivosti by mohli dospieť bezbožníci, / vztiahnuť proti tebe ruky, poprieť každé právo.» Ježiš odpovedá: «Prečo plačeš, matka moja? ... Nemal by som trpieť? Nemal by som zomrieť? / Ako by som potom mohol zachrániť Adama?» Máriin syn utešuje matku, no poukazuje na jej úlohu v dejinách spásy: «Odlož teda, matka, odlož svoju bolesť: / neprislúcha ti vzdychať, veď ťa volajú „milostiplná“».“

Svätý Otec poukázal na to, že svätý Roman využíval formu gréčtiny, blízku ľudovej reči a ilustroval to na príkladoch. Presvedčivosť jeho kázní však rovnako spočívala aj na hlbokom súlade jeho slov s jeho životom. V jednej modlitbe takto prosí: „Urob jasnou moju reč, môj Spasiteľ, otvor moje ústa / a keď mi ich naplníš, prenikni moje srdce, aby sa moje skutky / zhodovali s mojimi slovami». Svätý Otec ďalej rozobral dielo Romana Sladkopevca po obsahovej stránke. Medzi jeho najvýznamnejšie témy zaradil otázku jednoty Božieho konania v celých dejinách, jednotu medzi stvorením a dejinami spásy, medzi Starou a Novou Zmluvou. Patria sem tiež náuka o Duchu Svätom, kristológia a mariológia. Práve Panne Márii, ktorej bol vďačný za básnický dar, sú venované najkrajšie Romanove kondáky. V jeho morálnom učení dominuje najvyššia čnosť - láska, ktorá sa prejavuje prakticky, a to almužnou.

„Spevy Romana Sladkopevca sú preniknuté pulzujúcim humanizmom, zápalom viery a hlbokou pokorou. Tento veľký básnik a hudobný skladateľ nám pripomína celý poklad kresťanskej kultúry, zrodenej z viery, zrodenej zo srdca, ktoré sa stretlo s Kristom, s Božím Synom. Z tohto kontaktu srdca s Pravdou a Láskou sa rodí kultúra, zrodila sa z nej celá veľká kresťanská kultúra. A ak viera zostáva živá, potom sa toto kultúrne dedičstvo nestáva mŕtvym predmetom, ale zostáva živá a súčasná. Ikony oslovujú i dnes srdcia veriacich, nie sú to veci minulosti. Katedrály nie sú stredovekými monumentmi, ale domami života, kde sa cítime doma: stretáme tu Boha a stretávame sa jedni s druhými navzájom. Ani veľká hudba, či už je to gregorián, alebo Bach či Mozart, nie je záležitosťou minulosti, ale žije vo vitalite liturgie a našej viery. Ak je viera živá, kresťanská kultúra sa nestáva „minulosťou”, ale zostáva živá a súčasná. A ak je viera živá, potom i dnes môžeme odpovedať na výzvu, ktorá sa vždy znova a znova opakuje v Žalmoch: «Spievajte Pánovi pieseň novú». Kreativita, inovatívnosť, nová pieseň, nová kultúra a prítomnosť celého kultúrneho dedičstva vo vitalite viery sa nevylučujú, ale tvoria jednu skutočnosť: sú prítomnosťou Božej krásy a radosti z toho, že sme Božími deťmi.”

Svätý Otec sa prihovoril aj slovenským pútnikom:

„Srdečne pozdravujem slovenských pútnikov z Farnosti svätého Kríža zo Sniny. Bratia a sestry, v tomto mariánskom mesiaci máji vás chcem zveriť Panne Márii. Ona nech vás sprevádza pri hľadaní pravého pokoja. S týmto želaním žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!”

Všetci prítomní si z audiencie odniesli pápežské požehnanie.

Na záver Svätý Otec pozval veriacich na zajtrajšiu slávnosť Najsv. Tela a Krvi Kristovej pred Lateránsku Baziliku, ktorej bude osobne predsedať, a tiež na eucharistickú procesiu k bazilike Santa Maria Maggiore. –jb–