Generálna audiencia Benedikta XVI.: Dionýz Areopagita

Vatikán (14. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes na generálnej audiencii pokračoval v sérii katechéz o cirkevných otcoch. Zameral sa na osobnosť teológa zo 6. storočia, ktorého vlastné meno je neznáme, a ktorý písal pod pseudonymom Dionýz Areopagita. Tento pseudonym pochádza z úryvku zo Svätého písma, ktorý sme práve počuli, čiže z príbehu opísaného sv. Lukášom v 17. kapitole Skutkov apoštolov, kde sa píše, že Pavol ohlasoval evanjelium v Aténach na Areopágu pred elitou gréckej inteligencie. Napokon sa väčšina poslucháčov ukázala bez záujmu, alebo dokonca ho vysmiala, avšak niekoľkí uverili, medzi nimi aj Dionýz Areopagita:
„To, že si autor o päť storočí neskôr zvolil takéto pseudonym, dáva najavo, že jeho úmyslom bolo vložiť grécku múdrosť do služby evanjeliu a pomôcť stretnutiu inteligencie a kultúry Grécka a ohlasovania Krista... Prečo ukrýval svoje meno a písal pod pseudonymom? Existujú dve hypotézy na vysvetlenie tejto skutočnosti. Prvá z nich hovorí, že autor chcel dať svojim spisom takmer apoštolskú autoritu. Táto hypotéza sa mi však zdá menej pravdepodobná, než druhá – že jeho konanie bolo motivované pokorou. Nechcel dať slávu svojmu menu, vytvoriť tak monument samému sebe a svojim dielam, ale chcel slúžiť evanjeliu a vytvoriť teológiu, ktorá by bola ekleziálna, nie individuálna.“

 
Ako uviedol Svätý Otec, po Chalcedónskom koncile nastalo obdobie drsných polemík, Pseudo-Dionýz však vo svojom 7. liste hovorí: „Nechcem vytvárať polemiky, jednoducho hovorím o pravde, hľadám pravdu. A svetlo pravdy samo o sebe spôsobuje, že chyby budú prekonané a zažiari to, čo je dobré“. Týmto princípom očistil grécke myslenie a zosúladil ho s evanjeliom. Tento princíp je zároveň vyjadrením ducha dialógu, to znamená nehľadať to, čo rozdeľuje, ale hľadať pravdu, ktorá je svetlom a ožaruje aj omyly. Benedikt XVI. sa zamyslel nad základnou charakteristikou myšlienok Dionýza Areopagitu:
„Je to kozmická chvála, všetko stvorenie hovorí o Bohu, je to oslava Boha. Jeho teológia sa tým stáva teológiou liturgickou. Boha možno nachádzať tým, že ho chválime, modliac sa, nielen premýšľajúc. Liturgia nie je niečo pozitivistické, niečo vymyslené človekom len ako formálny náboženský prejav. Je spevom s chórom stvorení a vstúpením do kozmickej reality a tak sa liturgia - navonok iba ekleziálna -stáva širokým a veľkým zjednotením všetkých stvorení.“

 
Ako zdôraznil Benedikt XVI., hovoriť o Bohu nemožno abstraktným spôsobom. Napriek tomu, že Dionýzova teológia je kozmickou, ekleziálnou a liturgickou, je aj hlboko osobná. On vytvoril prvú veľkú mystickú teológiu, ba dokonca slovo „mystický“ nadobúda uňho úplne nový význam. Až do jeho čias medzi kresťanmi bol tento výraz totožný so slovom „sakramentálny“, a znamenal to, čo súvisí s mystériom a sviatosťou. Uňho sa stáva osobnejším, intímnejším, vyjadruje púť duše k Bohu.
Ins...
„Zjavne, ako hovorí Platón a ako hovorí veľká filozofia, Boh je oveľa väčší, skutočnejší... Vďaka tomu by sme mali pochopiť, že dokonca i tie najvyššie pojmy o Bohu nikdy nedosiahnu až k jeho skutočnej veľkosti. Sú nedostačujúce a umožňujú nám pochopiť, že Boh presahuje všetky ľudské pojmy... a my nie sme schopní vyjadriť jeho podstatu. V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. negatívnej teológii, ktorá tvrdí, že je jednoduchšie vyjadriť to, čím Boh nie je, než to, čím je.“

Božia tvár je však nám – kresťanom – veľmi známa a konkrétna, je ňou Ježiš Kristus. Pretože v ňom dokážeme postrehnúť Božiu blízkosť. Diela Pseudo-Dionýza Areopagitu mali veľký vplyv na stredovekú teológiu, najmä na mystickú teológiu ako Východu, tak aj Západu. V 13. storočí bol takpovediac znovu objavený predovšetkým sv. Bonaventúrom, veľkým františkánskym teológom, ktorý v jeho mystickej teológii našiel nástroj k interpretovaniu myšlienok sv. Františka. Ten nám spolu s Dionýzom napokon hovorí, že láska vidí viac, ako rozum. Tam, kde je svetlo lásky, nemá prístup temnota rozumu. Láska vidí, láska je okom a skúsenosťou, ktorá nám dáva viac, ako rozmýšľanie. To, čím je táto skúsenosť, Bonaventúra vidí vo sv. Františkovi: skúsenosť pokorného putovania ku Kristovi deň za dňom, prijímajúc jeho kríž:
„Dnes existuje nová aktuálnosť Dionýza Areopagitu: javí sa ako veľký sprostredkovateľ v dnešnom dialógu medzi kresťanstvom a mystickými teológiami Ázie, ktorej známou charakteristikou je presvedčenie, že nemožno povedať, kto je Boh. Dá sa o ňom hovoriť iba negatívnou formou. Tu vidieť blízkosť medzi myšlienkami Dionýza a ázijských náboženstiev. Dnes sa Dionýz môže stať prostredníkom tak, ako bol predtým medzi gréckym myslením a evanjeliom.“

Podľa Svätého Otca iba vtedy, keď človek vstúpi do hĺbky stretnutia s Kristom, otvára sa pred ním široký priestor na dialóg:
„Keď niekto stretne svetlo pravdy, uvedomí si, že je to svetlo pre všetkých. Miznú polemiky a je umožnené pochopiť sa navzájom, alebo aspoň spolu hovoriť a priblížiť sa k sebe. Cesta dialógu spočíva práve v tom, že sme v Kristovi blízko Bohu. V hĺbke stretnutia s ním, ktorá nás otvára prijatiu svetla a pomáha nám ísť v ústrety iným: svetlo pravdy, svetlo lásky. Vlastne sa aj hovorí – choďte cestou skúsenosti, pokornej skúsenosti viery každý deň. Srdce sa tak stáva veľkým a môže vidieť a osvietiť aj rozum, aby uvidel krásu Boha. Prosme Pána, aby nám aj dnes pomáhal vložiť do služby evanjeliu múdrosť našich čias, objaviac nanovo krásu viery, stretnutia s Bohom v Kristovi.“

 
Na záver Svätý Otec pozdravil pútnikov na Námestí sv. Petra vo Vatikáne v niekoľkých jazykoch, okrem iného aj po slovensky:
„Zo srdca pozdravujem žiakov a pedagógov Základnej školy Jána Pavla II. z Bratislavy-Vajnor. Bratia a sestry, minulú nedeľu sme slávili sviatok Zoslania Ducha Svätého na apoštolov. Prosme Boha o zoslanie darov jeho Ducha, aby sme odvážne svedčili o svojej kresťanskej viere. S láskou žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
 
Pápež Benedikt XVI. si na audiencii spomenul aj na obyvateľov Sečuánu a ďalších pohraničných oblastí Číny, postihnutých zemetrasením, ktoré si vyžiadalo mnoho obetí na ľudských životoch, nezvestných a nevyčísliteľné škody:
„Pozývam vás, aby ste sa so mnou zjednotili vo vrúcnej modlitbe za všetkých tých, ktorí prišli o život. Som duchovne blízko osobám, postihnutým touto hroznou katastrofou. Prosme Boha o úľavu v ich utrpení. Nech Pán podporí všetkých, ktorí sa snažia o to, aby im poskytli nevyhnutnú pomoc.“

 
Na záver generálnej audiencie Benedikt XVI. udelil veriacim apoštolské požehnanie. –ľr,dj-