Svätý Otec na slávnosť Zoslania Ducha Svätého: Iba Duch Svätý môže oslobodiť ľudstvo od pokušenia pozemskej vôle k moci

Vatikán (12. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. včera predpoludním na Námestí sv. Petra vo Vatikáne predsedal eucharistickej slávnosti pri príležitosti slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Svoju homíliu začal vetou z druhej kapitoly Skutkov apoštolov: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste“ (Sk 2,1). Kniha, ako uviedol Svätý Otec, zdôrazňuje, že „všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1,14). Modlitba je teda zásadnou činnosťou rodiacej sa Cirkvi, prostredníctvom ktorej získava od Pána svoju jednotu a nechá sa viesť jeho vôľou:
„Toto spoločenstvo sa ocitlo na jednom mieste, večeradle, ráno na hebrejský sviatok Turíc, sviatok Zmluvy, ktorý bol pamiatkou udalostí na Sinaji, kde Boh prostredníctvom Mojžiša navrhol Izraelu, aby sa stal znamením jeho svätosti (porov. Ex 19). Podľa knihy Exodus bola táto starobylá zmluva doprevádzaná desivým prejavom Pánovej moci: „Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa hrozne triasol“ (Ex 19,18). Prvky vetra a ohňa nachádzame opäť na Turíce Nového zákona, avšak bez ozveny strachu. Oheň mal podobu jazykov, ktoré sa usadili nad každým učeníkom a všetkých „naplnil Duch Svätý“, a v dôsledku tohto vyliatia „začali hovoriť inými jazykmi (Sk 2,4). Ide o krst spoločenstva ohňom v pravom zmysle, o akýsi nový druh stvorenia. Na Turíce je Cirkev ustanovená nie ľudskou vôľou, ale mocou Božieho Ducha. Okamžite sa stáva jasným, že tento Duch uvádza do života spoločenstvo, ktoré je jediné a zároveň univerzálne a prekonáva tak babylonské prekliatie (porov. Gn 11,7-9). Iba Duch Svätý, ktorý vytvára jednotu lásky a vzájomného prijatia v rôznosti totiž môže oslobodiť ľudstvo od neustáleho pokušenia pozemskej vôle k moci, ktorá chce všetko ovládnuť a uniformovať.“ –dj-