Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Po návšteve v Spojených štátoch

Vážení poslucháči! Pred dvoma týždňami sa vrátil z ôsmej apoštolskej cesty Svätý Otec Benedikt XVI. Návšteva Spojených štátov bola z viacerých dôvodov výnimočnou udalosťou. Pápež prišiel na americkú pôdu v čase prezidentskej predvolebnej kampane. Mal neľahkú úlohu. Ako hlava Katolíckej cirkvi prichádza zvyčajne najmä povzbudiť vo viere. Tak tomu bolo aj v Spojených štátoch. Preto mottom jeho cesty boli slová „Kristus – naša nádej“, ktoré nadväzovali na tému poslednej encykliky Spe salvi. Pobyt na americkom kontinente však bol poznačený aj očakávaním mnohých, ako sa vysporiada s dlhoročným problémom zneužívania mladistvých zo strany kňazov. Vrcholom putovania bol príhovor pred generálnym zhromaždením Organizácie spojených národov. Ôsma apoštolská cesta však mala aj iné stránky. Práve v Spojených štátoch oslávil narodeniny a tretie výročie zvolenia za pápeža. Takéto veľké sviatky sa zvyčajne oslavujú doma. Ak sa rozhodol prežiť ich za oceánom, bola to pre Američanov veľká pocta.

Benedikt XVI. veľmi otvorene a odvážne hovoril o sexuálnom zneužívaní, ktoré sa v americkej cirkvi stalo prinajmenšom témou desaťročia. Tomuto problému sa vôbec nevyhýbal. Pápežovo posolstvo sa pohybovalo na troch rovinách. Ešte pred príletom do Washingtonu sa na improvizovanej tlačovej besede na palube lietadla verejne ospravedlnil za príkoria, ktoré spôsobili niektorí nezodpovední kňazi. To isté gesto potom niekoľko krát počas príhovorov na americkej pôde zopakoval. Druhou rovinou bola komunikácia s biskupmi. Požiadal ich, aby svojou pastoračnou múdrosťou a láskavosťou pomohli zahojiť rany, ktoré zostali. Zároveň ich vyzval, aby prijali v kňazských seminároch také opatrenia, aby sa v budúcnosti nič podobné nezopakovalo. Radšej menej kňazov, ale kvalitných. Tretím a oficiálne neplánovaným krokom bolo pápežovo stretnutie s niektorými obeťami zneužívania v kaplnke nunciatúry. Venoval im veľa času, aby si mohol vypočuť ich príbehy. Aj samotní aktéri boli z pápežovho prijatia dojatí. Americká spoločnosť ocenila, že Svätý Otec v tak chúlostivej záležitosti nestrčil hlavu do piesku.

Druhá veľká téma, ktorú si médiá osobitne všímali, boli pápežove postoje k americkej zahraničnej politike. Na jednej strane stáli Svätá Stolica a Spojené štáty v otázke vojny v Iraku vždy proti sebe. Na strane druhej treba povedať, že v otázkach ochrany ľudského života od počatia po prirodzenú smrť majú k sebe Benedikt XVI. a Georg Bush veľmi blízko. V prezidentovom tíme pracuje viacero katolíkov a z kuloárov presakujú úvahy o možnej Bushovej konverzii na katolicizmus po odchode z prezidentského úradu. Pápež sa priamo k americkej zahraničnej politike nikdy nevyjadril. Medzi riadkami však bolo možné prečítať posolstvá, v ktorých sa vyhýbal jednostrannosti, ale zároveň chcel zostať pravdivý. V čase rastúceho antiamerikanizmu povedal, že USA stále zostávajú nádejou a inšpiráciou pri ochrane a šírení slobody a demokracie na celom svete, čím vlastne potvrdil ich osobitnú úlohu vo svete a prínos pre budovanie spravodlivejšieho sveta. Počas príhovoru pred plénom Spojených národov ale vyzval k rešpektovaniu medzinárodného práva, aby sme sa vyhli jednostranným aktom, čo sa dalo chápať aj v kontexte vojny v Iraku, ktorú medzinárodné spoločenstvo neodobrilo.

Benedikt XVI. bol už tretím pápežom, ktorý vystúpil v New Yorku pred zástupcami celého sveta. Návšteva Svätého Otca sa konala pri príležitosti 60. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Tie boli aj témou príhovoru. Pripomenul slová svojho predchodcu na Petrovom stolci, že „OSN by mala byť morálnym centrom, v ktorom by sa všetky národy sveta cítili ako doma“. Zároveň konštatoval, že „dnes neexistuje ani jediné najzákladnejšie ľudské právo, ktoré by nebolo zanedbávané alebo porušované v niektorej časti sveta. Prichádza k tomu na základe pretrvávajúceho presvedčenia, že sú to práve súčasné vlády, ktoré určujú práva svojim občanov, namiesto toho, aby boli tieto ľudské práva vnímané ako vrodené a vlastné každej ľudskej osobe.“ Hovoril aj o prínose kresťanov či medzináboženského dialógu k mieru a spravodlivosti.

Prvý krát od zvolenia za pápeža sa na stretnutí s americkou mládežou v areáli kňazského seminára sv. Jozefa v New Yorku rozhovoril o mladosti, keď povedal: „Moje teenagerské roky boli zničené neblahým režimom, ktorý si myslel, že má odpoveď na všetko. Jeho vplyv narastal, prenikajúc do škôl a do spoločenských inštitúcií ako aj do politiky a dokonca aj do náboženstva, kým nebol odhalený vo svojej obludnosti.“

Vážení poslucháči! Svätý Otec na návšteve Spojených štátov urobil dobrý dojem. Bol veľmi priateľský, pôsobil sebaisto. Komunikoval nielen anglicky, ale aj španielsky, čím si získal stále viac rastúci hispánsku komunitu. Pápežova návšteva nebola reklamným ťahom. Prišiel ako najvyšší pastier, ktorý chce prebúdzať vieru a prinášať nádej. Na verejnosti odvážne pomenoval a riešil problémy. Aj v tomto nám môže byť príkladom.