Územie medzi Čiernym,
Azovským a Kaspickým morom, od Kumsko - manyčskej zníženiny na severe, po bývalú hranicu
Sovietskeho zväzu s Tureckom a Iránom – v dnešnej rubrike sa spolu pozrieme do oblasti
Kaukazu. Nie je tomu totiž tak dávno, čo boli biskupi z tohto teritória - z Azerbajdžanu,
Arménska a Gruzínska na úradnej návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne. O príhovore
Svätého Otca, ale aj o živote v týchto krajinách budeme hovoriť v našej dnešnej rubrike.
História krajín Rusi sa po prvý raz objavili na Kaukaze
v roku 880, keď obsadili južné brehy Kaspického mora. Z neskorších útokov je známa
neúspešná výprava kniežaťa Igora proti Polovcom v roku 1185. Niektorí gruzínski vládcovia
sa dožadovali ochrany ruských cárov už v 15. storočí. Ruský vplyv vzrástol v polovici
16. storočia, keď sa ruské hranice posunuli k severokaukazskej rieke Tereku a upevnil
sa výpravou v roku 1604 a sústavným prenikaním na územie v rokoch 1608-50. A poďme
ďalej do budúcnosti:
V máji 1918 nastali rozpory a rozpad spoločného štátu.
Medzi štátmi prepukli krvavé boje pre územné spory o územie Náhorného Karabachu. To
využila Červená armáda, ktorá bez boja v roku 1920 obsadila Azerbajdžan, kým jeho
vojsko bolo sústredené v Karabachu. Nová národná vlna sa začala dvíhať koncom 80.
rokov a vyvrcholila vyhlásením nezávislosti v Gruzínsku, Azerbajdžane a v Arménsku
v roku 1991.
Obyvateľstvo a náboženstvo Zatiaľ čo na severe
Kaukazu prevláda zväčša mohamedánske náboženstvo, v Arménsku a Gruzínsku sa zakorenilo
už začiatkom štvrtého storočia kresťanstvo. Prinieslo do týchto krajín určitý pokrok
a vyššiu kultúrnu úroveň, čím predstihlo svojich susedov. Katolícka cirkev v Arménsku,
Gruzínsku a Azerbajdžane nemá právnu subjektivitu a spolu tam žije len 250 tisíc
katolíkov. Patria k trom obradom: arménskemu, latinskému a chaldejskému. V Arménsku
tvoria katolíci 4,7%, v Gruzínsku 2,3% a v Azerbajdžane nedosahujú katolíci ani stotinu
percenta z celkového počtu obyvateľov.
Vatikánsky štátny sekretár na
návšteve Azerbajdžanu a Arménska V prvej polovici marca túto oblasť navštívil
aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone. Smeroval do dvoch ázijských
krajín, ktoré ešte donedávna boli súčasťou Zväzu sovietskych socialistických republík
– Arménska a Azerbajdžanu. Táto cesta sa uskutočnila na pozvanie ich štátnych a duchovných
predstaviteľov. V Azerbajdžane žije okolo 8,5 milióna obyvateľov. Z nich sa viac ako
90 % hlási k moslimskému vierovyznaniu. Okrem toho tu žije kresťanská menšina, ktorá
patrí k Arménskej apoštolskej cirkvi, alebo Ruskej pravoslávnej cirkvi. Malá katolícka
komunita žije takmer výlučne v hlavnom meste, kde kardinál Bertone počas svojej návštevy
posvätil nový katolícky kostol. Predstavený misie „sui iuris“ v Azerbajdžane v Baku
je slovenský salezián Ján Čapla.
Príhovor Svätého Otca biskupom Kaukazu Pozrime
sa teraz bližšie na slová Svätého Otca, ktoré adresoval biskupom Kaukazu, ktorí boli
vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad Limina apostolorum. Benedikt XVI. začal svoj príhovor
slovami „Pokoj s vami!“ a vyjadril veľkú radosť zo spoločného stretnutia. Potom
pokračoval slovami o ťažkostiach, ktoré musia pri svojej pastorácii prekonávať a pokračoval:
"Po páde Sovietskeho zväzu zažili obyvatelia vašej krajiny veľké spoločenské
zmeny na ceste pokroku, aj keď situácia je stála ťažká: je veľa chudobných, nezamestnaných
a utečencov, ktorých vojny odlúčili od domovov. Biedne udalosti minulého storočia
tiež uhasili plameň evanjelia, ktoré nachádzalo v Kaukaze počas generácií úrodnú pôdu,
aj keď pri tom nechýbali násilnosti ako vo vnútri, tak zvonku. Tie majú na svedomí
mnohé obete, medzi ktoré Cirkev zahrňuje nemálo mučeníkov viery.“ Potom hovoril
Svätý Otec o pastoračnej práci biskupov, vykonávanej v oblasti s mnohými sociálnymi
a kultúrnymi výzvami a kde katolícke spoločenstvo vytvára malé stádo, ktoré prežíva
svoju vieru s ďalšími kresťanskými vierovyznaniami a ďalšími náboženstvami, ako napríklad
moslimovia, židia či pravoslávni. Potom dodal, že je dôležité, aby katolíci pokračovali
a zintenzívňovali spoluprácu s inými cirkvami a tiež so stúpencami iných náboženstiev
a dodal: „Je potrebné zabrániť tomu, aby tam, kde komunizmus nevyvolal eróziu
katolíckej identity, bol zmysel pre cirkevnú príslušnosť oslabovaný formami nátlaku.
Preto sa pripájam k túžbe vašich katolíckych spoločenstiev, aby im bola priznaná právna
subjektivita ako ju vyžaduje vlastná povaha Katolíckej cirkvi.“ Potom Svätý
Otec povzbudil biskupov, aby sa modlili a povzbudzovali k modlitbám za povolania ku
kňazstvu a rehoľnému životu a poukázal na potrebu venovať pastoračnú starostlivosť
rodinám, ktoré sú živými bunkami Božieho ľudu: „V dôsledku mentality, ktorá bola
do spoločnosti vštepovaná a zdieľaná v období komunizmu, sú dnešné rodiny vystavené
nemalým ťažkostiam a sú poznamenané zraneniami a útokmi na ľudský život, ktoré sa
vyskytujú v mnohých častiach sveta. Starajte sa o to, aby ste ako prví, ktorým je
zverená zodpovednosť za pastoráciu rodín, podporovali kresťanských manželov
a vydávali svedectvo o neoceniteľnej hodnote manželskej nerozlučiteľnosti a vernosti,
pretože v našej dobe je to tá najcennejšia a najnaliehavejšia povinnosť kresťanských
manželov.“ V závere príhovoru biskupom z oblastí Kaukazu ich Benedikt XVI.
povzbudil do ďalšej práce: „Milí a ctení bratia, pápež vás podporuje a stojí
pri vás vo vašom namáhavom poslaní pastierov Kristovho stáda v Kaukaze. Viem, ako
horlivo sa snažíte a koľko úsilia vynakladáte pri bránení evanjelia nádeje. Zvlášť
sa ma dotýka pozornosť, ktorou rozličnými charitatívnymi aktivitami prihliadate na
potreby chudobných a ľudí v ťažkostiach, vďaka cennej práci rehoľníkov, rehoľníčok
a laikov. A chcem s radosťou zdôrazniť, že tieto aktivity vyvíjate s duchom evanjelia,
s vedomím, že „charita je pre Cirkev nielen istým druhom dobročinnej aktivity, ktorá
by sa prípadne mohla nechať na iných, ale patrí aj k jej prirodzenosti, je nepopierateľným
prejavom jej podstaty.“ (Deus caritas est, 25). Svätý Otec potom biskupov
vyzval, aby pokračovali v aktivitách a učili všetkých veriacich svedčiť životom lásky
o Kristovi. -sg-