Benedikt XVI. sa prihovoril účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied

Vatikán (3. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes predpoludním prijal na audiencii generálneho vikára pre Rímsku diecézu kardinála Camilla Ruiniho a následne sa stretol so skupinou biskupov z Kuby v rámci ich návštevy Ad Limina Apostolorum. Napoludnie sa prihovoril účastníkom XIV. plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied, pre ktoré si vybrali tému “Smerovanie k všeobecnému blahu – možnosti spoločného pôsobenia solidarity a subsidiarity”. Svätý Otec ocenil, že počas uplynulých dvoch desaťročí akadémia hodnotne prispela k prehĺbeniu a rozvoju sociálnej náuky Cirkvi a jej uplatňovania v oblasti práva, ekonomiky, politiky a ďalších sociálnych vied. Poznamenal, že výberom témy sa účastníci zasadnutia rozhodli preskúmať vzájomné vzťahy medzi štyrmi základnými princípmi sociálnej náuky – dôstojnosťou ľudskej osoby, všeobecným blahom, subsidiaritou a solidaritou:
“Ľudská dôstojnosť je základnou hodnotou človeka, stvoreného na obraz a podobu Boha a spaseného Kristom. Úplnosť sociálnych podmienok, umožňujúcich človeku dosiahnuť spoločenské a individuálne naplnenie, predstavuje všeobecné blaho. Solidarita sa vzťahuje na cnosť, umožňujúcu ľudskej rodine plne zdieľať poklad materiálnych a duchovných dobier, a subsidiarita je koordinácia aktivít spoločnosti spôsobom, ktorý podporuje vnútorný život miestnych komunít.”

 
Ako Svätý Otec zdôraznil, tieto definície nadobúdajú praktický význam, iba keď sú vzájomne organicky prepojené a podporujú sa:
“Keď skúmame princípy solidarity a subsidiarity vo svetle evanjelia, uvedomíme si, že nie sú iba “horizontálne”, ale oba majú esenciálne vertikálnu dimenziu. Ježiš nám prikazuje, aby sme robili ľuďom to, čo chceme, aby oni robili nám (porov. Lk 6,31), milovať nášho blížneho ako seba samých (porov. Mt 22,35). Tieto prikázania sú vpísané Stvoriteľom do prirodzenosti človeka (porov. Deus Caritas Est, 31). Ježiš nás učí, že táto láska nás pozýva k položeniu našich životov za dobro iných (porov. Jn 15,12-13)… Tu leží “vertikálna” dimenzia solidarity – pohýna ma k tomu, aby som seba samého urobil menším, ako je ten druhý, tak, že budem slúžiť jeho potrebám (porov. Jn 13,14-15), tak, ako sa Ježiš uponížil, aby dal mužom a ženám podiel na jeho božskom živote s Otcom a s Duchom Svätým (porov. Fil 2,8).”

 
V súvislosti so subsidiaritou Svätý Otec podotkol, že spoločnosť, ktorá si ctí jej princípy, oslobodzuje ľudí od pocitu skľúčenosti a beznádeje, dávajúc im slobodu, aby sa navzájom spájali vo sférach obchodu, politiky a kultúry:
“Keď sa tí, ktorí sú zodpovední za verejné dobro, naladia na prirodzenú ľudskú túžbu po vlastnej autonómii, ponechávajú priestor pre individuálnu zodpovednosť a iniciatívu, ale predovšetkým ponechávajú priestor pre lásku, čo vždy zostáva najvznešenejšou cestou (porov. 1 Kor 12,31).” –dj-