Cirkev a svet: Antily

Spoločný názov Antily, patriaci ostrovom v Karibskom mori, je odvodený od slova Antilia – čo znamená Nový svet. Je to označenie, pochádzajúce z dôb výprav moreplavca Krištofa Kolumba a objavenia tejto ostrovnej reťaze, ktorá sa delí na Veľké a Malé Antily. Okrem veľkých ostrovov, ako sú Kuba, Jamajka, či Kajmanské ostrovy, sú tu aj menšie kúsky suchej zeme, o ktorých bežný Európan počul napríklad v súvislosti s exotickou dovolenkou na Martinique, alebo na Barbadose, prípadne v súvislosti s občianskymi nepokojmi v Haiti. Väčšina ostrovov je nezávislých, mnohé však patria pod britskú, francúzsku, či holandskú správu. Nedávno biskupi z Antíl zavítali do Vatikánu a Ríma v rámci úradnej návštevy Ad Limina Apostolorum a my sa na túto udalosť bližšie pozrieme v priebehu nasledujúcich minút.
 
Katolícka cirkev na Antilách
Celkový počet katolíkov na Antilách predstavuje jeden milión, sú však roztrúsení v malých diecézach, ktorých hranice korešpondujú s okrajmi ostrovov, na ktorých sa nachádzajú. V minulosti boli do oblasti privážaní otroci z Afriky, ktorí sa postupne zmiešali s domorodým obyvateľstvom a neskôr s bielymi kolonizátormi. V 19. storočí sem Briti priviedli pracujúcich z Indie, čoho výsledkom je pestrá paleta rás. Evanjelizácia regiónu prekážala bohatým majiteľom pozemkov a slobodnejšie sa mohla rozvíjať až po zákaze otroctva. Korene evanjelizácie sa datujú do príchodu prvých španielskych kolonizátorov. Na čele tamojšej Konferencie biskupov stojí arcibiskup Kingstonu na Jamajke Mons. Lawrence Burke.

Výzvy pre pôsobenie Katolíckej cirkvi
7. apríla biskupov z Antíl prijal na audiencii pápež Benedikt XVI. Mons. Burke v úvode stretnutia predniesol prejav, v ktorom uviedol, že biskupi sa snažia byť blízko svojmu ľudu a prinášať svetlo evanjelia a katolícku tradíciu do celej oblasti Karibiku:
„Naši ľudia milujú Božie slovo. Sme potešení, že tohtoročná biskupská synoda prinesie úvahy o Božom slove v živote Cirkvi. Dúfame, že príprava aj samotné výsledky prinesú obnovený zápal pre ohlasovanie a žitie tohto Božieho slova, ktoré je darom pre Cirkev a mocným znamením Božej lásky k nám, Jeho ľudu. Naši ľudia majú silnú vieru, vždy mysliac na Boha a chváliac ho, aj napriek tomu, že mnohokrát zažívajú extrémnu chudobu a núdzu. Pod povrchom je ich kolektívna pamäť a duša veľmi zjazvená. Kolonizácia oblasti sa začala vyhubením takmer všetkých pôvodných domorodých obyvateľov, s malými výnimkami, ako sú Belize, Guyana, Surinam a Dominika. Predkami prevažnej väčšiny obyvateľov sú tí, ktorí boli odtrhnutí od svojich rodín v Afrike a po príchode sem zažili neľudské a ponižujúce zaobchádzanie ako otroci na plantážach. Tieto dejiny mali hlboký negatívny dopad na sebaprijatie ľudí, čoho následkom sú ničivé účinky na rodinný život a povolania. V spoločnosti je prítomná kultúra bezuzdnej zábavy a promiskuity.“
 
Ako však uviedol Mons. Lawrence Burke, napriek takejto spoločnosti, preniknutej sekularizmom, materializmom, konzumizmom a individualizmom, sa biskupi snažia pokračovať v šírení evanjeliových hodnôt Ježiša Krista, ako skutočného zdroja pravdy, života, nádeje, radosti a slobody pre ľudí, žijúcich na Antilách. Na nedávnom plenárnom zhromaždení prijali niekoľko záväzných bodov do svojho ďalšieho pôsobenia:
„Posilniť katolícku prítomnosť a hodnoty v našich školách, predstaviť trojročný program, ktorý by vyniesol do popredia učeníctvo a misiu, ako integrálnu súčasť kresťanského povolania, využiť všetky prostriedky na poskytnutie podpory našim seminárom a vytvoriť nové stratégie na zvýšenie kňazských povolaní. Zároveň sme odsúhlasili zverejnenie pastoračného listu „O dare života“, v ktorom potvrdzujeme učenie Cirkvi v súvislosti s nenarušiteľnou dôstojnosťou každej ľudskej bytosti. Je to reakcia na výzvu legalizovať potrat, aj na nárast násilných trestných činov a snahu uplatňovať trest smrti.“
 
Pápež Benedikt XVI. antilským biskupom
Svätý Otec začal svoj prejav k antilským biskupom citátom z Druhého listu Korinťanom: „nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša“ (2 Kor 4:5). Zároveň ocenil otvorenosť, s akou biskupi informovali o situácii v ich diecézach:
„Náboženská duša ľudu vášho regiónu je nepochybne schopná veľkých vecí. Ušľachtilosť srdca a otvorenosť mysle svedčia o duchu, ktorý chce byť formovaný pravdou a láskou nášho Pána. Je tu veľa snáh dohasiť hasnúci knôtik (por. Iz 42:30). Vaše brehy boli napádané negatívnymi aspektmi zábavného priemyslu, vykorisťovania a ranami obchodu so zbraňami a drogami, vplyvmi, ktoré podkopávajú nielen rodinný život a nahlodávajú základy tradičných kultúrnych hodnôt, ale majú tendenciu negatívne ovplyvňovať miestnu politiku.“

 
Benedikt XVI. biskupov z Antíl vyzval, aby napriek týmto problémom stáli vzpriamene ako ohlasovatelia nádeje a svedkovia Kristovho svetla, ktoré udáva rodinám smerovanie a zmysel:
„Pastoračná obnova je nepostrádateľnou úlohou pre každú z vašich diecéz. Existujú príklady, keď táto výzva bola prijatá s entuziazmom, musí zahŕňať kňazov, rehoľníkov, aj laických veriacich. Životnú dôležitosť má neúnavné podporovanie povolaní, zároveň s vedením a pokračujúcou formáciou kňazov. Ste prvotnými formátormi vašich kňazov a podporovaní laikmi nesiete zodpovednosť za neúnavné a múdre povzbudzovanie k povolaniam. Vaša snaha o ľudskú, duchovnú, intelektuálnu a pastoračnú formáciu vašich seminaristov a kňazov je istým vyjadrením vašej starostlivosti a záujmu o neustále prehlbovanie ich pastoračnej angažovanosti. –dj-