Tlačová konferencia Benedikta XVI. na palube lietadla na ceste do USA
USA (16. apríla, RV) – Počas včerajšieho letu pápeža Benedikta XVI. do USA
sa na palude lietadla uskutočnila krátka tlačová konferencia, v rámci ktorej Svätý
Otec odpovedal na otázky novinárov. Zdôraznil, že jeho apoštolská cesta má predovšetkým
dva ciele. Prvým je návšteva a povzbudenie Cirkvi v USA, a samozrejme aj celého národa.
Druhým cieľom je návšteva Organizácie spojených národov, predovšetkým pri príležitosti
60. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Ako uviedol, v tomto dokumente
“sú zastúpené rôzne kultúrne tradície, najmä antropológia, ktorá uznáva, že človek
má v právach prednosť pred všetkými inštitúciami, ako aj spoločné hodnoty, ktoré by
mali rešpektovať všetci.”
Prvá novinárska otázka smerovala ku kríze, týkajúcej
sa sexuálneho zneužívania, ktorej čelí Cirkev v USA a k tomu, aké je v tejto súvislosti
posolstvo Svätého Otca: “Je veľkým trápením pre Cirkev v USA, pre Cirkev vo
všeobecnosti, aj pre mňa osobne, že sa niečo také mohlo stať… Je pre mňa ťažké pochopiť,
ako bolo možné, že kňazi zlyhali takýmto spôsobom v poslaní liečiť a rozdávať lásku
týmto deťom. Cítim zahanbenie a urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sa to v
budúcnosti už nemohlo stať. Myslím, že musíme konať na troch úrovniach: prvou je úroveň
spravodlivosti a politická úroveň. Nehovoril by som v tejto chvíli o homosexuáloch
– to je ďalšia záležitosť. Úplne vylúčime pedofilov z kňazskej služby,
je to absolútne nezlučiteľné a ten, kto je skutočne vinný z pedofílie,
nemôže byť kňazom. Takže na prvom stupni môžeme uplatniť spravodlivosť a pomôcť obetiam,
pretože sú hlboko dotknuté; toto sú dve strany spravodlivosti – jedna, týkajúca sa
toho, že pedofili nesmú byť kňazmi a druhá – pomôcť akýmkoľvek dostupným spôsobom
obetiam. Potom je tu pastoračná úroveň, v rámci ktorej je potrebné hojenie,
pomoc a zmierenie: toto je veľký pastoračný záväzok a ja viem, že biskupi, kňazi a
všetci katolícki veriaci v USA urobia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli,
liečili a prispeli k tomu, aby sa to v budúcnosti už nestalo. Z tohto bodu treba vychádzať.
Navštívili sme semináre a urobíme všetko, čo sa dá vo výchove seminaristov, pre hlbokú
duchovnú, ľudskú a intelektuálnu formáciu študentov. Iba spoľahlivé osoby môžu byť
pripustené ku kňazstvu a iba osoby s hlbokým osobným životom v Kristovi, majúce hlboký
sviatostný život, môžu zabrániť tomu, aby sa niečo také dialo. Takže,
viem, že biskupi a riaditelia seminárov urobia všetko pre to, aby dobre rozlišovali,
pretože je dôležitejšie mať dobrých kňazov, než mať veľa kňazov. Toto je zároveň treťou
úrovňou a dúfame, že môžeme prispieť teraz aj v budúcnosti k tomu, aby sa tieto rany
zahojili.”
Ďalšia novinárska otázka smerovala
k faktu, že v rámci Cirkvi v USA stúpa počet hispánskych veriacich, katolícka komunita
sa tak stáva bilinguálnou a “bikultúrnou”. Zároveň sa však v spoločnosti objavujú
antiimigračné tendencie a prisťahovalci sú diskriminovaní. Benedikt XVI. v odpovedi
pripustil, že s týmto problémom ho oboznámili latinskoamerickí biskupi, ktorí prichádzajú
na návštevu do Vatikánu a dodal, že ťažkosti vidí predovšetkým v rozdelení rodín,
ktoré je nebezpečné pre spoločenskú, morálnu aj ľudskú sieť týchto krajín. Podľa jeho
slov je základným riešením dosiahnutie toho, aby už nebolo potrebné emigrovať, aby
existovali vyhovujúce pracovné miesta a postačujúca sociálna sieť: “Musíme všetci
pracovať na dosiahnutí tohto cieľa… Aj o tom chcem hovoriť s prezidentom, pretože
aj USA musia pomáhať, aby sa spomenuté krajiny mohli rozvíjať. Je to v záujme všetkých,
nie iba týchto štátov… Je veľmi dôležité pomáhať najmä rodinám,” dodal Svätý Otec.
Ďalšia
novinárska otázka sa týkala toho, že Benedikt XVI. vyzdvihol ako pozitívum verejný
aspekt náboženstva v USA: Chcel by som sa spýtať, či toto vnímate ako možný model
aj pre sekularizovanú Európu, alebo či si nemyslíte, že tu môže byť aj nebezpečenstvo,
že náboženstvo a Božie meno môžu byť použité k určitým politickým cieľom, ba dokonca
k vojne: „Určite v Európe nemôžeme jednoducho kopírovať Spojené štáty,
máme svoje dejiny. Avšak musíme sa učiť jedni od druhých. Pokiaľ ide
o Spojené štáty, vnímam ako niečo fascinujúce, že začali s pozitívnym konceptom laicity,
pretože tento nový národ bol zložený zo spoločenstiev a z ľudí, ktorí
boli na úteku zo štátnych cirkví a chceli mať laický štát, sekulárny, ktorý by otvoril
možnosti všetkým vyznaniam praktizovať rozličné náboženstvá. Takto sa
zrodil štát, ktorý chcel byť laickým: ktorý bol v opozícii voči štátnej cirkvi alebo
cirkevnému štátu. Laický však aj v zmysle lásky voči náboženstvu vo svojej autentickosti,
ktoré môže byť prežívané len v slobode. A takto nachádzame spolu štát, ktorý chce
byť rozhodne laickým, avšak preto, aby poskytol náboženstvu svoju autentickosť.
A vieme, že keď Alexis de Toqueville sa venoval štúdiu Ameriky, videl, že laické inštitúcie
žijú v skutočnom morálnom súlade, ktorý existuje medzi obyvateľmi. Tento model sa
mi javí pozitívne a ako podstatný. Je tiež treba dodať, že Európa prešla medzi tým
dvesto rokov, viac ako dvesto rokov charakterizovaných rozličným vývojom. Teraz
Spojené štáty prežívajú útok nového sekularizmu, veľmi odlišného od čias, kedy hlavným
problémom bola imigrácia. Situácia sa počas storočí stala komplikovanejšou. Avšak
základ, základný model sa mi zdá aj dnes hodný toho, aby sme si ho všimli aj
v Európe.“
Svätý Otec, pápež je často vnímaný ako svedomie ľudstva a aj
preto váš príhovor na pôde OSN je veľmi očakávaný. Chcel by som sa spýtať: myslíte
si, že taká mnohostranná inštitúcia akou je OSN, môže chrániť princípy, ktoré sú Katolíckou
cirkvou považované za „nediskutovateľné“, teda princípy založené na prirodzenom zákone?
„Toto je práve základným cieľom OSN: chrániť spoločné hodnoty ľudstva,
na ktorých je založené pokojné spolužitie národov, v zachovávaní spravodlivosti a rozvoja
spravodlivosti. Ako som už krátko naznačil, podľa mňa je veľmi dôležité, že základom
Spojených národov je práve myšlienka ľudských práv, práv, ktoré vyjadrujú hodnoty,
o ktorých nemožno diskutovať a ktoré predchádzajú všetky inštitúcie a zároveň
sú základom všetkých inštitúcií. Je dôležité, že existuje táto konvergencia
medzi rozličnými kultúrami, ktoré sa spoločne zhodli, že tieto hodnoty sú základnými
hodnotami, že sú vpísané do každého ľudského bytia. Obnoviť toto vedomie, že Spojené
národy so svojou mierovou misiou môžu pracovať iba vtedy, ak majú spoločný hodnotový
základ, ktorý je potom vyjadrený „v právach“, s nárokom, že ich budú všetci dodržiavať,
- potvrdiť túto základnúkoncepciu a obnoviť ju nakoľko je to len možné, je
cieľom mojej misie.“ – ls,dj –