Príhovor kardinála Jozefa Tomka na prezentácii knihy „Slovensko a Svätá stolica
v 20. storočí“
Vatikán (11. apríla, RV) - Mal som česť na požiadanie napísať záver do zborníka
konferencie, ktorú 24.novembra 2005 usporiadalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky
pri Svätej stolici pri príležitosti 5. výročia podpísania Základnej zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Svätou stolicou. Teraz mi pripadá česť byť posledným, kto vystúpi na
prezentácii pekného vydania zborníka, o ktoré sa graficky postarala Libreria Editrice
Vaticana. Predpokladám, že skutočným dôvodom pozvania, ktoré som vďačne prijal, boli
moje úzke a stále kontakty so Svätou stolicou a so Slovenskom.
1. Chcel
by som predovšetkým vyjadriť radosť nad vydaním tejto knihy. Zúčastnil som
sa na mnohých rozličných konferenciách. Preto považujem za obdivuhodné, že konferencia
konaná 24.novembra 2005 dokázala priniesť toľko veľmi kvalitných plodov, ktoré sa
nachádzajú v prezentovanej publikácii. Ide o mnohé a hodnotné príspevky na vysokej
úrovni, predovšetkým historickej, týkajúce sa úlohy či už Svätej stolice, či Slovenskej
republiky, s nezaujatým prístupom k historickým udalostiam, ktoré presahujú uplynulé
dvadsiate storočie a sú hodnotené skúmaním objektívnej pravdy stojacej nad ideológiami,
pričom nechýbajú ani niektoré nevydané alebo ťažko dostupné záznamy. Tá konferencia
bola usporiadaná pri príležitosti 5. výročia podpísania Základnej zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Svätou stolicou, teda dokumentu „diplomatického“ vo vznešenom význame
tohto slova, a príspevky v zborníku si zachovávajú úctivý tón, bez toho aby sa pri
predstavovaní histórie znížili ku kompromisom „diplomatickým“ v negatívnom zmysle.
Zborník
je teda cenný pre históriu Slovenska a tamojšej katolíckej cirkvi, ale predstavuje
aj rozličné zaujímavé širšie aspekty. Tým viac, že ide o dejiny, ktoré pokračujú z minulosti
do prítomnosti, s perspektívami pre budúcnosť. Základná zmluva stanovuje a upravuje
vzťahy a správanie medzi dvoma inštitúciami, ktoré predstavujú dve oblasti veľkej
väčšiny slovenského obyvateľstva: duchovná katolícka oblasť a časná štátna oblasť.
Považujem za užitočné preskúmať to, čo vytvára „ducha“, čiže východiskové hodnoty
Základnej zmluvy, ktoré sú spoločné Svätej stolici aj Slovenskej republike, „vysokým
zmluvným stranám“. Tieto hodnoty nie sú abstraktné, ale žijú v ľude a umožňujú samotnú
Základnú zmluvu a jej doplnky.
2. Základná zmluva je vždy právnym dokumentom
aj svojím slovníkom. Obsahuje však aj filozoficko-morálnu koncepciu, ktorú
by bolo dobré rozvinúť ďalším štúdium. Z katolíckej strany by som chcel hneď vyjadriť
dôležité presvedčenie, že to, čo je autenticky kresťanské, je aj hlboko ľudské. Opravdivé
náboženské požiadavky sú v súlade s človekom. Ako to vyslovil veľký pápež Ján Pavol
II, „človek je základnou cestou cirkvi“ (encyklika „Redemptor hominis“). Služba človeku,
občanovi, je tiež cieľom moderného štátu. Celkové dobro človeka je teda pre cirkev
aj štát spoločným základom ich spolupráce.
Moderný štát nie je štátom
totalitným, ale demokratickým. Uznáva základné práva osoby, rodiny, združení aj náboženskú
slobodu. Preto vo vzťahu k náboženstvu a cirkvi odmieta na jednej strane cézaropapizmus
a na druhej teokraciu. Ústava Slovenskej republiky zabezpečuje a garantuje slobodné
uplatňovanie náboženstva a činnosť cirkvi. Treba však podrobnejšie dohody na spresnenie
vzájomných vzťahov medzi štátom a cirkvou, v tomto prípade katolíckou, ktoré slúžia
dobru ich členov a sociálnemu mieru.
3. Východiskové hodnoty Základnej
zmluvy sú vynikajúcim spôsobom formulované v jej preambule, ktorá sa predovšetkým
odvoláva za Svätú stolicu na dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a kanonické právo
a za Slovenskú republiku na ústavné normy. Potom pokračuje: „odvolávajúc sa na medzinárodne
uznávané princípy náboženskej slobody, na významné poslanie Katolíckej cirkvi
v dejinách Slovenska, ako aj na jej aktuálnu úlohu sociálnej, morálnej a kultúrnej
oblasti, hlásiac sa k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu, uznávajúc prínos
občanov Slovenskej republiky pre Katolícku cirkev, deklarujúc vôľu prispievať k celkovému
duchovnému a materiálnemu dobru človeka a spoločnému dobru (dohodli sa takto)“.
Tento
krátky text uznáva významnú úlohu Katolíckej cirkvi v minulých slovenských dejinách,
ale aj jej „aktuálnu úlohu v sociálnej, morálnej a kultúrnej oblasti“ a táto presná
špecifikácia oblastí má v dokumente medzinárodného charakteru svoju váhu. Preambula
navyše exaktnými výrazmi určuje spoločný cieľ oboch zmluvných strán, a to „prispievať
k duchovnému a materiálnemu dobru človeka a spoločnému dobru“. Táto spoločná vôľa
je veľkou hodnotou, ktorú treba trvalo zachovať v súčasných aj budúcich vzťahoch medzi
štátom a Katolíckou cirkvou.
Osobne na mňa robí v preambule dojem najmä
zmienka o „cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve“. Tento výraz pochádza z preambuly
Ústavy Slovenskej republiky, preberá z nej rovnakú terminologickú formuláciu a znova
potvrdzuje jej obsah, ktorý by mohol ľahko uniknúť a ktorý sa nenachádza naplno v minulých
i nedávnych dejinách Slovenska. To, že sa uvádza v právnom dokumente medzinárodného
charakteru, potvrdzuje jeho platnosť ako aktuálnej a pôsobiacej reality, významnej
tak pre národné spoločenstvo ako aj pre cirkev. Stojíme tu pred jednou z najvýznamnejších
základných hodnôt, nielen historických, ale aktuálnych. Toto dedičstvo je „duchovné“:
ide o vieru a kresťanskú morálku prenesenú do rodiny, kultúry, výchovy, do rešpektovania
blížneho a harmónie v spoločnosti. Je to „dedičstvo“, lebo je sprostredkované od svätých
Cyrila a Metoda, ktorých my Slováci nazývame svojimi apoštolmi a ktorí múdrou inkulturáciou
viery nás voviedli na kultúrne javisko svojej doby. Toto dedičstvo zostalo živé cez
stáročia ako oheň pod pahrebou (historikom chcem pripomenúť „Spišské zlomky“, sviatky
patrónov, staré prepošstvá Bratislava a Spiš a iné), znovu ožilo najmä v ostatných
piatich-šiestich storočiach, vytvárajúc tradíciu, ktorá stále trvá, ba dnes je ešte
živšia a účinnejšia. Nechýbali pokusy odsúvať jeho význam, ale teraz ho historiografia
znova oceňuje ako hodnotu etickú, náboženskú, kultúrnu a duchovnú, ba aj spoločenskú
a občiansku. Tam sú naše kultúrne korene, pre nás Slovákov je to nielen náš „génie
du christianisme“, ale aj „génius“, čiže tvorivá sila našich kultúrnych dejín.
Otcovia
ústavy Slovenskej republiky pochopili tento hlboký význam našich dejín a uviedli tento
obrovský komplex hodnôt, ktorý sa skrýva vo výraze „cyrilo-metodské duchovné dedičstvo“
v najvýznamnejšej časti našej Ústavy, čiže v jej preambule, teda ako hodnotu, ktorá
tvorí základ, inšpiráciu, ale aj interpretáciu celej ústavnej normy. Preambula Základnej
zmluvy potvrdzuje toto „cyrilo-metodské duchovné dedičstvo“ a ukazuje jeho konkrétnu
a aktuálnu právnu platnosť, veď tvorí súčasť dokumentu medzinárodného charakteru.
Dúfam, že ďalšie štúdium prameňov slovenskej ústavy a nepriamo Základnej zmluvy sprostredkuje
nášmu ľudu poznanie a povedomie o tejto skutočnosti.
4. Z týchto úvah, ktoré
som tu len stručne naznačil, vyplýva aj povzbudivý záver pre prítomnosť a budúcnosť
vzťahov medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Živiť a podporovať rast ducha
týchto dohôd v smere naznačenom preambulou slovenskej Ústavy a zároveň preambulou
Základnej zmluvy je v záujme tak štátu ako aj Katolíckej cirkvi, slúži pokojnému spolunažívaniu
a spoločnému dobru. Obe preambuly majú veľkú právnu hodnotu a zostávajú spoľahlivými
inšpiračnými a interpretačnými prameňmi. Prirodzene, musia sa aplikovať a byť účinné.
Nedávne diskusie týkajúce sa oblasti výchovy a vzdelávania možno šťastne prekonať
a vyriešiť, bez ideologických tlakov, už na základe príslušných článkov. Chcem napríklad
citovať článok 12: „1. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom a povinnosťou
rodičov. Ak toto právo nemôžu zo závažných dôvodov uplatňovať rodičia, ... (rozhodne
súd). 2. Rodičia (a iné osoby a zariadenia uvedené v odseku 1) majú právo vychovávať
deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami Katolíckej cirkvi“. To isté sa
uvádza o právnom postavení cirkevných škôl vo výchovnom a vzdelávacom procese a o finančných
záväzkoch štátu v článku 13 (najmä odseky 1, 2, 7) a v článku 20. Citoval by som len
niektoré veľmi jasné ustanovenia: „(cirkevné) školy a školské zariadenia majú rovnaké
postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou
súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Rozsah finančného zabezpečenia
(uvedených) škôl a školských zariadení z prostriedkov štátneho rozpočtu ... upraví
... (článok 13, odsedk 2). Všimli ste si dôležitú formuláciu „z prostriedkov štátneho
rozpočtu“ ? „Osoby s katolíckym vierovyznaním majú vo výchovno-vzdelávacom procese
právo uplatňovať svoje presvedčenie, pokiaľ ide o výchovu k rodičovstvu, v súlade
so zásadami kresťanskej etiky ... „ (článok 13, odsek 7). Ako posudzovať vo svetle
Základnej zmluvy ministerský program ochrany sexuálneho zdravia?
Kriminalita
mládeže robí starosti tak štátu – ako to naznačujú vysokopostavené slovenské osobnosti
– ako aj cirkvi, preto tieto normy a školské zariadenia majú nesmierny význam pre
celú slovenskú spoločnosť.
Prezentácia zborníka, na ktorej sú prítomní predstavitelia
Svätej stolice a Slovenskej republiky, sa javí ako veľmi užitočná príležitosť na uvedomenie
si významu a aktuálnosti Základnej zmluvy, podpísanej 24.novembra 2000. Osobne chcem
poďakovať predovšetkým Veľvyslanectvu Slovenskej republiky pri Svätej stolici za túto
knihu s veľkou historickou a právnou hodnotou a živou aktuálnosťou aj za možnosť diskutovať
o jej bohatom obsahu. Ďakujem.