Zamyslenie na 4. veľkonočnú nedeľu

Jedno z najkrajších vyobrazení Krista, ktoré kresťanstvo má, je určite obraz Ježiša -dobrého pastiera, ktorý má na pleciach ovečku. Liturgia tejto nedele nám ponúkne prvú časť tohto vyobrazenia, kde však Ježiš je skôr ako dobrý pastier, predstavený ako brána do ovčinca a k ovciam. Dnes sa s vami podelím o pohľad, ktorý na toto Božie slovo ponúka Ignace de la Potterie a verím, že sa tak spoločne priblížime k tomu čo nám chcel Ježiš povedať. Ovčinec, ktorý Ježiš spomína v 1.verši 10 kapitoly sv. Jána, metaforicky naznačuje sväté miesto Izraela – jeruzalemský chrám, alebo jeho nádvorie, ktoré prenesene predstavuje – teokratický judaizmus (teokratický - znamená tam kde má vládu Boh). Pastier oviec, ktorý vchádza cez bránu je Ježiš – nový pastier Izraela, ktorý sa teraz predstavil v jeruzalemskom chráme počas liturgického židovského sviatku Stánkov. Citovaný teológ hovorí, že Ježišovo rozprávanie o dobrom pastierovi vychádza z konkrétnej historickej udalosti Ježiša Krista pri navštívení jeruzalemského chrámu. Toto môže potvrdzovať aj to, že v Ježišovom čase sa termín zlodej a zbojník použitý v 1.verši často aplikuje na rebelov z nepravej mesiášskej skupiny zelótov, ktorí sa snažili oslobodiť spod rímskej nadvlády pomocou násilia, keďže len nedávno sa zelóti neúspešne pokúsili získať moc v chráme.

Ježiš v 3.verši sám o sebe hovorí, že pastier, ktorý vošiel do ovčinca cez bránu, vyvádza ovečky von. Grécke slovíčko „vyvádzať von“ je použité z knihy Exodus, kde Boh cez Mojžiša, vyvádza izraelský národ z Egypta. Vyviesť von znamená oslobodiť z otroctva. Ježišovi muselo byť smutno, keď to isté slovíčko, ktoré, slúžilo na vyslobodenie Izraela z Egypta, musí Ježiš použiť proti svojmu vlastnému ľudu, pretože ich oči oslepli a nedokážu rozpoznať pravého Mesiáša a tak Ježiš musí vyviesť svoje ovečky von z ovčinca judaizmu, kde vládnu viac predpisy zákona ako láska, tak, ako kedysi vyviedol Boh Izrael z Egypta, aby ovečky spoznali nanovo lásku a pravdu. Je zaujímavé, že v treťom a štvrtom verši evanjelista použije dva rozdielne výrazy pre tú istú ideu. Slovíčko „vyvedie ich von“ vyvolávalo v židoch spomienku na Exodus, ale slovíčko „vyhnať, vyženie ich“ im pripomína vylúčenie zo synagógy slepého od narodenia, ktorého Ježiš v Jeruzaleme uzdravil a on sa stal jeho učeníkom. Vyvedenie ovečiek pastierom Ježišom zo židovského ovčinca sa tak stáva prvým aktom radikálneho oddelenia medzi starým a novým stádom, medzi židovským náboženstvom a novovznikajúcou cirkvou. Keď Ježiš vyviedol ovečky von, kráča pred stádom, aby mu ukazoval cestu a ovečky sa mohli cítiť bezpečne.

My, kresťania, sme ovečky nového stáda, ktoré poznajú Ježišov hlas. Avšak hlas novodobej kultúry, ktorá je často reprezentovaná kultúrou smrti, spochybňovaním hodnoty rodiny, stieraním rozdielov v sexuálnej a psychologickej identite muža a ženy, poukazovaním na nemožnosť žiť v trvalej a vernej láske, kedy sa už nepýtame, ako je možné, že 14 ročné dievča má sexuálny pomer, ale skôr nás zaujíma či vie používať antikoncepciu, hlas tejto kultúry je často taký silný a mýliaci, že preň niekedy nedokážeme načúvať Ježišovmu hlasu pravdy a lásky. Aký bôľ musí mať v srdci Ježiš - pastier celého sveta, že ľudstvo - teda jeho ovečky - uprednostňujú otrávené kríčky liberálnej kultúry pred jeho zelenými pastvinami pravdy, lásky a krásy, po ktorých nás chce viesť on sám. Ježiš, dobrý pastier, prosím, daj počuť svojim ovečkám svoj hlas a daj nám odvahu a silu verne ho uskutočňovať.

Roman Titze, kňaz Žilinskej diecézy