Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Cirkvám v Európe hrozí diskriminácia

Vážení poslucháči! V tomto roku prebieha v dvadsiatichsiedmych krajinách ratifikácia tzv. Lisabonskej zmluvy, ktorá by mala priniesť nové pravidlá pre efektívnejšie fungovanie Európskej únie. Ide o zložitý a obsažný dokument, ktorému laici ťažko môžu rozumieť. Keďže bude záväzný pre všetky členské krajiny, teda aj pre Slovensko, treba sa ním zaoberať. Európska integrácia je dynamický proces, ktorý po rokoch prijímania nových členov potrebuje nové impulzy a zmeny v riadení. Časť európskych politikov prišla nie tak dávno s myšlienkou euroústavy, ktorá automaticky evokovala vznik nového štátu. Keď bol tento dokument odmietnutý občanmi v referende vo Francúzsku a Holandsku, proces sa zastavil. Krízu v Európskej únii prekonala až dohoda z Lisabonu, ktorú podpísali lídri 27 krajín 13. decembra 2007. Keďže v platnosť by mala vstúpiť už 1. januára 2009, v tomto roku ju musia ratifikovať všetky členské krajiny. Nesúhlas čo len jednej krajiny by znamenal koniec celého ratifikačného procesu.
Napriek zmenu názvu sa Lisabonská zmluva od euroústavy takmer nelíši. Vedie k centralizácii Európskej únie a prenecháva Bruselu ďalšie kompetencie. Rozširuje okruh otázok, v ktorých sa nerozhoduje konsenzom všetkých, ale hlasovaním; mení systém hlasovania v prospech väčších štátov, posúva európske spoločenstvo ku superštátu a posilňuje v EU socialistické tendencie. Na druhej strane zmluva priznáva cirkvám vlastné kompetencie a právo angažovať sa v rôznych sférach života spoločnosti. Od euroústavy sa však líši len kozmetickými zmenami. Systém hlasovania sa nebude meniť okamžite, ale až po istom čase a Charta základných práv nie je súčasťou zmluvy, ale priznáva sa jej rovnaká právna sila. Práve spomínaná Charta základných práv Európskej únie je najväčším problémom.
Tento dokument vznikol spolu so zmluvou v Nice ešte v roku 2000 a od budúceho roka by mal platiť v celej únii s výnimkou Veľkej Británie a Poľska, ktorého ho odmietli. Zavádza princíp nulovej diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, čo môže byť v budúcnosti ľahko zneužité proti Katolíckej cirkvi. Že nejde len o hypotézu, svedčia konkrétne skúsenosti z Veľkej Británie, kde tento princíp platí už niekoľko mesiacov. Keď katolícke adopčné agentúry žiadali výnimku, aby nemuseli sprostredkovať dieťa registrovaným párom, britská vláda to odmietla. Dnes sú tieto agentúry zatvorené a v školách nemožno vyjadriť odmietavý postoj k homosexualite. Situácia dospela tak ďaleko, že istý biskup dostal pokutu 50 tisíc libier, lebo odmietol zamestnať aktívneho homosexuála ako mládežníckeho pracovníka. Charta základných práv, kde je princíp nulovej diskriminácie ukotvený, je súčasťou ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy, V týchto mesiacoch, na Slovensku dokonca v týchto dňoch, sa rozhoduje, či bude platiť aj u nás.
Niektoré pasáže sú však namierené proti prirodzenému zákonu, ktorý otvára dvere k legalizácii rôznych sexuálnych úchyliek. Princíp nulovej diskriminácie na základe sexuálnej orientácie sa čoskoro môže bolestne dotknúť aj kresťanov. Ak sa napríklad v diecéze objaví homosexuálny kňaz, ktorého biskup za jeho správanie suspenduje, bude sa to považovať za diskrimináciu. Katolícka cirkev, ktorá praktizovanie homosexuality vždy považovala za nemorálne, sa po prijatí tejto Charty veľmi rýchlo môže stať terčom útokov rôznych ľavicovo – liberálnych skupín. Začiatkom februára publikoval francúzsky biskup Dominique Rey, spolupracovník nebohého kardinála Lustigera, dokument, v ktorom sa zaoberá analýzou Charty základných práv EU. Hovorí, že „Charta predstavuje v mnohých bodoch morálny a intelektuálny zlom, a spolu s právnickými formuláciami prezentuje takú relativistickú víziu práv človeka, ktorá spochybňuje prirodzené právo.“ Ku kritike Charty sa prostredníctvom denníka L’Avvenire pridali aj talianski biskupi, keď formulácie v dokumente označili za nešťastné a nejasné.
Ak sa vrátime k slovenským pomerom, opäť sa ukazuje dôležitosť zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorá by v podstate zakázala diskrimináciu kresťanov. Dnes sa zdá, že jej prijatie do budúcnosti je stále viac nepravdepodobné. Ratifikačný proces k Lisabonskej zmluve prebieha naďalej. Aby sa európski politici vyhli referendám, kde by dokument mohol skončiť ako euroústava, zmluvu schvaľujú národné parlamenty. Na jednej strane volení zástupcovia chcú väčšiu angažovanosť ľudí v európskych záležitostiach, na strane druhej v takomto dôležitom prípade nechcú, aby o nej rozhodovali s odkazom, že je pre bežného človek príliš zložitá. Miera jej zložitosti však odráža aj jej nejasnosť.
Vážení poslucháči! O Lisabonskej zmluve je potrebné viac hovoriť. Zvlášť preto, lebo spolu s ňou je spojená Charta, ktorá v niektorých bodoch ohrozuje slobodu svedomia a náboženskú slobodu. Katolícka cirkev nie je proti európskej integrácii. Nemôžeme však dopustiť, aby sa cez ideu zjednocovania dostali do európskeho priestoru ideológie, ktoré v konečnom dôsledku ohrozia nás všetkých. Preto by bolo najlepšie, keby o jej budúcnosti mohli rozhodnúť občania v referende.