Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Raduj sa nebies kráľovná

Vatikán (6. apríla, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Raduj sa nebies kráľovná. Pred ňou sa im prihovoril:

„Drahí bratia a sestry,

evanjelium dnešnej, tretej veľkonočnej nedele, predstavuje slávnu rozpravu o učeníkoch z Emauz (por. Lk 24, 13 – 35). Hovorí sa v nej o dvoch Kristových učeníkoch, ktorí deň po sobote, teda na tretí deň po Ježišovej smrti, smutní a ubití zanechávajú Jeruzalem, smerujúc do neďalekej dedinky zvanej Emauzy. Počas cesty sa k nim pridáva zmŕtvychvstalý Ježiš, avšak oni ho nespoznali. Keď ich Ježiš vidí takých ubitých, vysvetľuje im na základe Písma, že mesiáš musel trpieť a zomrieť, aby dosiahol svoje oslávenie. Keď potom s nimi vstúpil do domu, posadil sa za stôl, rozlomil a požehnal chlieb, v tú chvíľu ho spoznali, avšak on sa im stratil z očí, zanechajúc ich plných úžasu nad rozlomeným chlebom, ktorý sa stal novým znamením jeho prítomnosti. Obidvaja sa ihneď vrátili do Jeruzalema a porozprávali ostatným učeníkom, čo sa im prihodilo.

 

Oblasť Emauz nebola nikdy s jasnosťou identifikovaná. Existujú rozličné hypotézy, čo zároveň môže aj naznačovať, že Emauzy predstavujú skutočnosť, ktorá sa môže odohrať na každom mieste: cesta, ktorá k nim vedie je putovaním každého kresťana, ba dokonca každého človeka. Na našich cestách zmŕtvychvstalý Ježiš sa stáva spoločníkom na ceste, aby znovu rozpálil naše srdcia ohňom viery a nádeje, a aby pre nás lámal chlieb večného života. V rozhovore učeníkov s neznámym cestovateľom osobitne oslovuje výraz evanjelistu Lukáša, ktorý vkladá do úst jednému z nich: „My sme dúfali...“ (24,21). Toto sloveso v minulom čase vyjadruje všetko: Verili sme, nasledovali sme, dúfali sme..., avšak teraz sa všetko skončilo. Aj Ježiš z Nazareta, ktorý sa zjavoval ako mocný prorok v skutkoch a slovách, tiež zlyhal, a my sme ostali sklamaní. Táto dráma emauzských učeníkov predstavuje zrkadlo situácie, v ktorej sa nachádzajú mnohí kresťania v dnešných časoch. Zdá sa, že nádej viery zlyhala. Prichádza ku kríze viery na základe negatívnych skúseností, ktoré nám dávajú zakúšať skúsenosť opustenia Pánom. Avšak táto cesta do Emauz na ktorej putujeme, môže sa pre nás stať aj cestou očisťovania a dozrievania našej viery v Boha. Aj dnes môžeme vstúpiť do rozhovoru s Ježišom, počúvajúc jeho slovo. Aj dnes On láme pre nás chlieb a dáva nám seba samého v podobe chleba. Takto stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom, ktoré je možné aj dnes, nás vedie k hlbšej a opravdivejšej viere, vyskúšanej, ak to tak možno povedať, ohňom veľkonočných udalostí. Je to silná viera, pretože je živená nie ľudskými myšlienkami, ale božím slovom e Jeho reálnou prítomnosťou v Eucharistii.

 

Táto úžasná evanjeliová stať obsahuje v sebe už štruktúru svätej omše: v prvej časti počúvanie božieho slova prostredníctvom Písma, v druhej časti eucharistická liturgia a  prijímanie Krista prítomného vo sviatosti svojho tela a krvi. Živiac sa pri tomto dvojitom stole, Cirkev sa neustále buduje a obnovuje zo dňa na deň vo viere, v nádeji a v láske. Prosme, na príhovor Panny Márie, aby každý kresťan a každé kresťanské spoločenstvo, opätovne prežívajúc skúsenosť emauzských učeníkov, mohli znovu objaviť milosť premieňajúceho stretnutia so zmŕtvychvstalým Pánom." – ls –