Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (4. apríla, RV) - V nedeľu sa Pápež Benedikt XVI. zo svojho letného sídla v Castel Gandolfo pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Raduj sa nebies kráľovná. Pred ňou sa im prihovoril: „počas jubilejného roka 2000, milovaný boží služobník Ján Pavol II. stanovil, aby pre celú Cirkev bola druhá veľkonočná nedeľa nazvaná nedeľou Božieho milosrdenstva. (...) Milosrdenstvo je vskutku jadrom evanjeliového posolstva, je to vlastné božie meno, tvár, v ktorej sa Boh zjavil v Starom zákone a plne v Ježišovi Kristovi, vtelená láska stvoriteľa a vykupiteľa. Táto milosrdná láska ožaruje aj tvár Cirkvi a zjavuje sa prostredníctvom sviatostí, osobitne prostredníctvom sviatosti zmierenia a tiež prostredníctvom skutkov lásky, ži už spoločných alebo individuálnych. Všetko to, čo Cirkev ohlasuje a napĺňa, zjavuje milosrdenstvo Boha voči človeku. Ak Cirkev opäť pripomína zanedbanú pravdu alebo zradené dobro, robí to vždy pohnutá milosrdnou láskou, aby ľudia mali života a aby ho mali v hojnosti (por. Jn 10.10). Z božieho milosrdenstva, ktoré upokojuje srdcia, vyviera aj opravdivý pokoj vo svete, pokoj medzi národmi, kultúrami a rozličnými náboženstvami. Podobne ako sestra Faustína, aj Ján Pavol II. sa stal svojho času apoštolom Božieho milosrdenstva. V nezabudnuteľný sobotný večer, 2. apríla 2005, keď posledný krát na tomto svete zatvoril oči, mnohí si uvedomili jedinečnú súvislosť, ktorá spájala v sebe mariánsku dimenziu – nakoľko bola prvá sobota v mesiaci – s Božím milosrdenstvom. Vskutku jeho dlhý a viacvýznamový pontifikát má práve tu svoje jadro. Celé jeho poslanie v službe pravdy o Bohu a o človeku a taktiež o pokoji vo svete možno zhrnúť v posolstve, ktoré on sám vyslovil v Krakowe v roku 2002, keď inauguroval veľkú svätyňu Božieho milosrdenstva: „Mimo Božieho milosrdenstva neexistuje žiadna iná nádej pre ľudstvo“. Plné znenie príhovoru na adrese:
http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=196031

Pri príležitosti tretieho výročia smrti pápeža Jána Pavla II. celebroval v stredu pápež Benedikt XVI. svätú omšu za svojho zosnulého predchodcu na Námestí sv. Petra. Zúčastnilo sa na nej viac ako štyridsať tisíc veriacich z celého sveta. Vo svojej homílii sa Svätý Otec obrátil k veriacim slovami: „Vy sa nebojte!“ (Mt 28,5). Slová anjela, oznamujúceho vzkriesenie, ktorými sa prihovoril ženám pri prázdnom hrobe, a ktoré sme práve teraz počuli, sa stali akýmsi mottom pápeža Jána Pavla II., už od slávnostného začiatku jeho petrovskej služby. Veľakrát ich opakoval Cirkvi a celému ľudstvu počas príprav na rok 2000, potom cez ten historický prelom tisícročí a aj neskôr po ňom. Tieto slová vyslovoval vždy s neoblomnou istotou, najskôr rázne šermujúc svojou pastierskou bakulou, zakončenou krížom a neskôr – keď mu už dochádzali fyzické sily – opierajúc sa o ňu, až po ten posledný Veľký piatok, keď sa zúčastnil Krížovej cesty v súkromnej kaplnke, objímajúc svojimi rukami kríž. Nemôžeme zabudnúť to jeho posledné a tiché svedectvo lásky ku Kristovi! A aj tá výrečná scéna ľudského utrpenia a zároveň viery, v ten Veľký piatok ukazovala veriacim a celému svetu tajomstvo kresťanského života. Jeho slová „Nebojte sa!“ neboli založené na ľudských silách, ani nie na dosiahnutých úspechoch, ale jedine na Božom Slove, na Kríži a na Vzkriesení Krista. Postupne, ako strácal všetky svoje sily, ako posledné dokonca i schopnosť hovoriť, toto odovzdanie sa Kristovi sa stávalo stále evidentnejším. Ako sa to stalo Kristovi, tak aj u Jána Pavla II. nakoniec slová prenechali miesto nesmiernemu utrpeniu a odovzdaniu seba samého. Smrť sa pre neho stala poslednou pečaťou existencie, úplne darovanej Kristovi, Jemu pripodobnená dokonca fyzickým utrpením a dôverným odovzdaním sa do rúk Nebeského Otca. „Nechajte ma odísť k Otcovi“, tieto boli posledné slová – ako dosvedčujú tí, ktorí boli v tých chvíľach s ním – ktoré predniesol na záver života venovaného poznávaniu a kontemplovaniu Pánovej tváre. (...) Vzdávajme vďaky Pánovi za to, že daroval Cirkvi svojho verného a odvážneho služobníka. Chváľme a dobrorečme Panne Márii za to, že neprestajne bdela nad ním a nad jeho službou pre dobro kresťanského ľudu i celého ľudstva. A zatiaľ, čo obetujeme za jeho dušu túto vykupiteľskú Sviatosť, prosme ho, aby neustále orodoval z neba za každého z nás, a obzvlášť za mňa, ktorého Božia prozreteľnosť povolala zbierať neoceniteľné duchovné dedičstvo. Aby tak Cirkev mohla – nasledujúc jeho učenie a príklad, verne a bez kompromisov napredovať v jeho evanjelizačnom poslaní, neúnavne šíriac okolo seba milosrdnú lásku Krista, prameň pravého pokoja pre celý svet." Plné znenie homílie: http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=196680 – ls –