Generálna audiencia Benedikta XVI.: Veľkonočná oktáva

Vatikán (26. marca, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes vo svojej katechéze v rámci generálnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zameral na prežívanie Veľkonočnej oktávy. Veriacim sa prihovoril nasledujúcimi slovami:

"Drahí bratia a sestry!
„Et resurrexit tertia die secundum Scripturas“ – „tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písem“. Každú nedeľu - vo Vzynaní viery – obnovujeme našu vieru vo vzkriesenie Krista, v tú mimoriadnu udalosť, ktorá tvorí kľúč k pochopeniu kresťanstva. V Cirkvi všetko možno vysvetliť na základe tohto veľkého mystéria, ktoré zmenilo chod dejín a ktoré sa aktualizuje v každom eucharistickom slávení. Existuje však liturgické obdobie, v ktorom je táto centrálna realita kresťanskej viery vo svojom doktrinálnom bohatstve a nevyčerpateľnej vitalite predkladaná veriacim intenzívnejším spôsobom, aby ju vždy viac objavovali a vernejšie prežívali: je to veľkonočné obdobie. Každý rok počas „Svätého trojdnia Krista ukrižovaného, mŕtveho a zmŕtvychvstalého“, ako ho nazýva sv. Augustín, Cirkev prežíva v duchu modlitby a pokánia, posledné udalosti Ježišovho pozemského života: jeho odsúdenie a smrť, jeho výstup s krížom na Kalváriu, jeho obetu pre našu spásu, jeho uloženie do hrobu. „Tretí deň“ Cirkev prežíva jeho vzkriesenie: to je Pascha, Ježišov prechod zo smrti do života, v ktorom sa naplno uskutočňujú starodávne proroctvá. Celá liturgia veľkonočného obdobia s istotou a radosťou ospevuje Kristovo vzkriesenie.

 
Drahí bratia a sestry, neustále musíme obnovovať naše priľnutie ku Kristovi, usmrtenému a vzkriesenému pre nás. Jeho Pascha je našou Paschou, pretože vo vzkriesenom Kristovi nám je daná istota nášho vzkriesenia. Správa o jeho vzkriesení zmŕtvych nestarne a Ježiš je stále živý; a živé je aj jeho evanjelium. „Kresťanská viera – hovorí sv. Augustín – spočíva v Kristovom vzkriesení“. Skutky apoštolov to jasne vysvetľujú: „Boh ho... ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych" (Sk 17,31). Nestačila totiž smrť na dosvedčenie toho, že Ježiš je skutočne Boží syn a očakávaný Mesiáš. Počas dejín mnoho ľudí zasvätilo svoj život nejakej správnej veci a aj za ňu zomreli. Avšak zostali mŕtvymi. Pánova smrť ukazuje nesmiernu lásku, ktorou nás on miloval až po obetu seba samého pre nás. Avšak iba jeho vzkriesenie je istotou, že to, čo tvrdí, je pravdou, ktorá platí aj pre nás a po všetky časy. Vzkriesením ho Otec oslávil. Sv. Pavol píše v Liste Rimanom: „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10,9).

 
Je dôležité zdôrazniť túto základnú pravdu našej viery, ktorej historickosť je obšírne zdokumentovaná, aj keď dnes, rovnako ako v minulosti, nechýbajú ľudia, ktorí o nej pochybujú, alebo ju dokonca negujú. Ochabnutie viery v Ježišovo vzkriesenie oslabuje svedectvo veriacich. Vskutku, ak v Cirkvi vymizne viera vo vzkriesenie, všetko sa zastavuje a rozpadá. Naopak, priľnutie srdca a mysle k mŕtvemu a vzkriesenému Kristovi, mení život a osvetľuje celú existenciu ľudí a národov. Nie je snáď istota, že Kristus vstal zmŕtvych tým, čo povzbudzuje k odvahe, odhodlaniu a vytrvalosti mučeníkov všetkých čias? Nie je stretnutie so živým Ježišom dôvodom k obráteniu a k očareniu toľkých mužov a žien, ktorí od začiatkov kresťanstva neustále opúšťajú všetko pre to, aby ho nasledovali a vložili svoje životy do služieb evanjeliu? „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15,14). Ale on bol vzkriesený.

 
Ohlasovanie, ktoré v týchto dňoch opäť počúvame, je práve toto: Ježiš vstal zmŕtvych. Je Živý a môžeme ho stretnúť, tak, ako ho stretli ženy, ktoré na tretí deň ráno, prvý deň po sobote, prišli k hrobu; ako ho stretli učeníci, prekvapení a zmätení tým, čo im oznámili ženy; ako ho stretli toľkí ďalší svedkovia v dňoch, ktoré nasledovali po vzkriesení. A aj po svojom vystúpení do neba Ježiš zostáva naďalej prítomný medzi svojimi priateľmi, ako prisľúbil: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). Pán je s nami, so svojou Cirkvou, až do konca čias. Osvietení Duchom Svätým členovia prvotnej Cirkvi začali ohlasovať veľkonočnú zvesť otvorene a bez strachu. A táto zvesť, odovzdávaná z generácie na generáciu, prišla až k nám a zaznieva každý rok na Veľkú noc, stále s novou silou.

 
Obzvlášť počas Veľkonočnej oktávy nás liturgia pozýva osobne sa stretnúť so Vzkrieseným a rozpoznať jeho oživujúcu moc v udalostiach dejín a nášho každodenného života. Dnes, v stredu, napríklad, je nám predložená dojemná udalosť dvoch učeníkov smerujúcich do Emáuz (porov. Lk 24,13-35). Po Ježišovom ukrižovaní, ponorení v smútku a sklamaní, vracajú sa znechutene späť domov. Počas cesty sa medzi sebou rozprávali o tom, čo sa udialo v posledných dňoch v Jeruzaleme a vtedy sa k nim Ježiš priblížil, rozpráva sa s nimi a učí ich: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" (Lk 24,25-26) Počnúc Mojžišom a všetkými prorokmi vysvetľoval im z Písma to, čo sa naňho vzťahovalo. Kristovo učenie – vysvetľovanie proroctiev – bolo pre učeníkov z Emáuz ako neočakávané zjavenie, osvetľujúce a potešujúce. Ježiš dal nový kľúč k pochopeniu Biblie a všetko sa zrazu javilo jasným, orientovaným priamo k danej udalosti. Zaujatí slovami neznámeho pocestného, ho prosili, aby sa s nimi navečeral. On prijal a sadol si s nimi za stôl. Ako píše evanjelista Lukáš: „Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho” (Lk 24,29-30). A práve v tom okamihu sa obom učeníkom otvorili oči a spoznali ho, „ale on im zmizol” (Lk 24,31). A oni, plní prekvapenia a radosti hovoria: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" (Lk 24,32).

 
Počas celého liturgického roka a predovšetkým počas Veľkého týždňa a Veľkonočnej oktávy Pán kráča s nami po ceste, vysvetľuje nám Písma a objasňuje nám toto mystérium: a toto by malo zapáliť aj naše srdcia, aby sa tak mohli otvoriť aj naše oči. Pán je s nami, ukazuje nám pravú cestu. Ako dvaja učeníci spoznali Ježiša v lámaní chleba, tak dnes v lámaní chleba aj my rozpoznávame jeho prítomnosť. Učeníci z Emáuz ho spoznali a spomenuli si na okamihy, v ktorých Ježiš lámal chlieb. Toto lámanie chleba nás privádza práve k prvej Eucharistii, slávenej počas Poslednej večere, kde Ježiš lámal chlieb a tak anticipoval svoju smrť a zmŕtvychvstanie, obetujúc seba samého za učeníkov. Ježiš láme chlieb aj s nami a pre nás, stáva sa pre nás prítomným vo svätej Eucharistii. Darúva nám seba samého a otvára naše srdcia. Vo svätej Eucharistii, v stretnutí sa s jeho Slovom, môžeme aj my stretnúť a spoznať Ježiša, na týchto dvoch stoloch – stole Slova a stole premeneného Chleba a Vína. Každú nedeľu spoločenstvo opäť prežíva Pánovu Paschu a prijíma od Spasiteľa jeho prikázanie lásky a bratskej služby.

 
Drahí bratia a sestry, radosť z týchto dní nech spôsobí, že sa naše verné priľnutie ku Kristovi, ukrižovanému a vzkriesenému, stane stále pevnejším. Predovšetkým sa nechajme naplniť pôvabom jeho vzkriesenia. Nech nám pomáha Mária k tomu, aby sme sa stali poslami svetla a radosti Veľkej noci pre mnohých našich bratov. Ešte raz vám všetkým prajem požehnanú Veľkú noc!" –ľr-