Posolstvo Benedikta XVI. pri požehnaní Urbi et Orbi

„Ressurexi, et adhuc tecum sum. Alleluia!“ – „Vstal som a som stále s tebou, Alleluja!“.
Milí bratia a sestry, ukrižovaný a vzkriesený Ježiš nám dnes opakuje túto radostnú zvesť: je to veľkonočná zvesť. Prijmime ju s hlbokým obdivom a vďakou!
 
„Resurrexi et adhuc tecum sum – Vstal som a stále som s tebou“. Tieto slová, vybraté so starobylej verzie 139. žalmu (v. 18b), zaznievajú na začiatku dnešnej omše. V nich, pritom ako vychádza slnko Veľkej noci, spoznáva Cirkev hlas samého Ježiša, ktorý keď vstáva z mŕtvych, sa plný šťastia a lásky obracia na Otca a volá: „Otče môj, hľa, tu som! Som s tebou a budem navždy; tvoj Duch ma nikdy neopustil.“ Tak môžeme pochopiť aj iné výrazy tohto žalmu: „Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. ... Pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo“ (Ž 139, 8.12). Je to pravda: v slávnostnej veľkonočnej vigílii sa temnoty stávajú svetlom, noc odovzdáva miesto dňu, ktorý nepozná západ. Smrť a vzkriesenie vteleného Božieho Slova je udalosťou neprekonateľnej lásky, je víťazstvom tej Lásky, ktorá nás oslobodila z otroctva hriechu a smrti. Víťazstvo, ktoré zmenilo beh dejín a ľudskému životu dalo obnovený a nezničiteľný zmysel.
 
„Vstal som a som stále s tebou“ – Tieto slová nás pozývajú kontemplovať vzkrieseného Krista, nechať zaznievať ich hlas v našich srdciach. Svojou vykupiteľskou obetou nás Ježiš z Nazareta učinil adoptovanými Božími deťmi takže sa dnes aj my môžeme zapojiť do tajomného dialógu medzi ním a Otcom. Prichádza nám na myseľ, ako on jedného dňa povedal svojim poslucháčom: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Mt 11, 27). V tejto perspektíve môžeme vidieť, že slová, ktorými sa dnes vzkriesený Ježiš obracia na Otca – „Som s tebou“ – sa týkajú akoby v odraze aj nás, „Božích detí a spoludedičov Krista, ak máme skutočne účasť na jeho utrpeniach, aby sme mali účasť aj na jeho sláve“ (porov. Rim 8, 17). Vďaka Kristovej smrti a vzkrieseniu aj my dnes povstávame k novému životu a spájajúc náš hlas s jeho hlasom vyhlasujeme, že chceme stále zostať s Bohom, našim nekonečne dobrým a milosrdným Otcom.

 
Takto vstupujeme do hĺbok veľkonočného tajomstva. Úžasná udalosť Ježišovho vzkriesenia je vo svojej podstate udalosťou lásky: lásky Otca, ktorý vydáva Syna za spásu sveta, lásky Syna, ktorý sa odovzdáva do Otcovej vôle za nás všetkých; lásky Ducha Svätého, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych v jeho premenenom tele. A ešte niečo: lásky Otca, ktorý opäť objíma svojho Syna a zaodieva ho do svojej slávy; lásky Syna, ktorý sa v sile Ducha Svätého vracia k Otcovi, zaodetý v našom premenenom človečenstve. Z dnešnej slávnosti, ktorá nám umožňuje opäť prežiť absolútnu a osobitnú skúsenosť Ježišovho vzkriesenia, zaznieva aj nám výzva, aby sme sa obrátili k Láske. Zaznieva nám pozvanie aby sme žili odmietajúc nenávisť a sebectvo a kráčali v stopách Baránka, obetovaného za našu spásu a nasledovali Spasiteľa, ktorý bol „tichý a pokorný srdcom“, ktorý „bol vzkriesený pre naše duše“ (porov. Mt 11, 29).

 
Bratia a sestry, kresťania vo všetkých častiach sveta, mužovia a ženy so srdcom úprimne otvoreným pravde! Nech nikto nezatvára srdce všemohúcnosti tejto lásky, ktorá nám prináša spásu! Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych pre všetkých: on je našou nádejou! Pravou nádejou pre každé ľudské bytie. Dnes, podobne ako učeníkov v Galilei prv než sa vrátil k Otcovi, posiela každého z nás ako svedka jeho nádeje a uisťuje nás: Ja som stále s vami, po všetky dni až do skončenia sveta (porov. Mt 28, 20). Upriamujúc svoj duchovný zrak na oslávené rany jeho premeneného tela môžeme pochopiť zmysel a hodnotu bolesti, môžeme zmierňovať toľké rany, ktoré aj dnes skrvavujú ľudstvo. V jeho oslávených ranách spoznávame nezmazateľné znaky nekonečného Božieho milosrdenstva, o ktorom hovorí prorok: on je ten, kto uzdravuje ranené srdcia, ujíma sa biednych, ohlasuje oslobodenie väzňov, potešuje utrápených a ich smútočný odev nahrádza olejom radosti, spevom chvály skľúčené srdcia (porov. Iz 61, 1.2.3). Ak sa k nemu priblížime s pokornou dôverou, v jeho pohľade nájdeme odpoveď na najhlbšie túžby nášho srdca: spoznať Boha a vytvoriť s ním živý a životodárny vzťah, ktorý by jeho láskou napĺňal náš život, naše vzájomné osobné a spoločenské vzťahy. Preto ľudstvo potrebuje Krista: v ňom, našej nádeji, „sme boli spasení“ (porov. Rim 8, 24).

 
Koľko krát vzťahy medzi človekom a človekom, jednou a druhou skupinou, medzi jedným a druhým národom sú miesto lásky poznačené sebectvom, nespravodlivosťou, nenávisťou a násilím! To sú rany ľudstva, otvorené a bolestné v každom kúte našej planéty, i keď sú často neznáme a neraz zámerne zakrývané. Sú to rany, ktoré sužujú nespočetné množstvo našich bratov a sestier. Práve tieto rany čakajú, že budú zmiernené a uzdravené oslávenými ranami vzkrieseného Pána (porov. 1 Pt 2, 24-25) ako aj solidaritou tých, čo v jeho mene a nasledujúc jeho príklad konajú skutky lásky, prakticky sa angažujú za spravodlivosť a šíria okolo seba žiarivé znamenia nádeje na miestach, poznačených krvou konfliktov a všade tam, kde je naďalej potláčaná dôstojnosť ľudskej osoby. Je našou túžbou, aby sa práve tam znásobili svedectvá miernosti a odpustenia!

 
Milí bratia a sestry, nechajme sa preniknúť žiarivým svetlom tohto slávnostného dňa. Otvorme sa s úprimnou dôverou vzkriesenému Kristovi, aby sa obnovujúca sila veľkonočného tajomstva prejavila v každom z nás, v našich rodinách, v našich mestách a krajinách. Nech sa prejaví vo všetkých častiach sveta. Ako pritom v tejto chvíli nemyslieť osobitne na niektoré oblasti Afriky, ako je Darfur a Somálsko, na mučený Blízky východ a osobitne na Svätú zem, na Irak, Libanon ako aj na Tibet – oblasti, pre ktoré povzbudzujem do hľadania takých riešení, ktoré chránia dobro a mier! Prosme o plnosť veľkonočných darov aj na príhovor Márie, ktorá po tom, čo zdieľala bolesti, utrpenie a ukrižovanie svojho nevinného Syna, zakúsila aj nevýslovnú radosť jeho vzkriesenie. Spojená s Kristovou slávou nech nás ona chráni a vedie cestou bratskej solidarity a pokoja.
Toto sú moje veľkonočné žičenia, ktorými sa obraciam na vás, tu prítomných, ako aj na mužov a ženy všetkých národov a kontinentov, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom rozhlasu a televízie.
Požehnanú Veľkú noc!“

Preložil: Jozef Kováčik