Rozhovor s generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej - 3. pokračovanie

Vatikán (18. marca, RV) – Nový generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej páter Adolfo Nicolás po skončení 35. generálnej kongregácie poskytol rozhovor pre Vatikánsky rozhlas, z ktorého vám dnes prinášame tretie pokračovanie:

Kongregácia obnovila úsilie Spoločnosti Ježišovej v oblasti tzv. „hraničnej misie“ – k hraniciam viery, vedy, človeka. Aký je identikit jezuitu tretieho tisícročia, ktorý vyplýva z vašej práce?
„Povedal by som, že na tejto kongregácii sme našli obraz, identikit jezuitov, na ktorý myslíme a po ktorom túžime. Je to obraz mužov, vedomých si svojho povolania k ťažkej misii. Dnes sa pre Cirkev stalo zložitejším "byť" vo svete, komunikovať so svetom a odpovedať na pápežovo odporúčanie stať sa ľuďmi, ktorí idú až k hraniciam: k hraniciam kultúry, vedy, ateizmu, iných náboženstiev... ku všetkým hraniciam. Stať sa jezuitom bolo vždy zložité. No dnes je to ešte zložitejšie. Je to náročné poslanie, pre ktoré je nevyhnutná úplná odovzdanosť a istá náročná mobilita. Hovorili sme o tom, a ja osobne som žiadal provinciálov a predstavených, aby sa táto mobilita stala normálnou v Spoločnosti Ježišovej, aby sa netýkala iba malej skupinky misionárov, ktorí odchádzajú pracovať do zahraničia, ale aby sa týkala všetkých. Malo by pre nás byť normálne ísť slúžiť do inej krajiny aspoň na určité obdobie, aby sme si tak uvedomili rozsiahlejší pohľad na Cirkev, na svet a na nás samotných. Ako nám aj samotný Pápež povedal, je to úloha, ktorá nám prinesie ťažkosti, na ktoré musíme byť pripravení. Ťažkosti aj ohľadom vlastnej reputácie, pretože nás niektorí budú kritizovať, stretneme sa s nepochopením, budeme sa musieť zriecť nášho komfortu, pohodlnosti vlastného domova a používania rodného jazyka...  No verím, že toto je tým, čo je potrebné pre službu Cirkvi. Ako povedal Benedikt XVI., odvolávajúc sa na sv. Ignáca: ‛Jezuiti sa nesmú uspokojiť s priemernosťou!‛”

S akými problémami a nástrahami sa potýkajú rehoľníci pri svojom pôsobení “až k hraniciam”?
“Povedal by som, že so všetkými možnými problémami… Prvým z nich je, že sa musíme učiť novému spôsobu, ako sa pozerať na svet, vnímať veci a napokon hovoriť. Existuje množstvo problémov, spätých s rečou. Problémov vzdialenosti od stredu, kvôli ktorými si niekto môže myslieť, že sme nebezpeční, a v neposlednom rade aj osobných problémov, pretože ísť až k hraniciam znamená vidieť, ako žijú tí, ktorí sú na druhej strane hraníc, čo môže byť náročné. Ale môže to byť aj veľmi zaujímavé a príťažlivé, pretože v ostatných ľuďoch, ostatných kultúrach a ostatných náboženstvách je vždy veľa dobrého. Na to, aby sa dalo ísť až k hraniciam, sú potrební ľudia s hlbokou vierou, dobre zakorenenou a zušľachťovanou. V tomto kontexte ‛byť telom‛ - spoločnosťou - čo je zakotvené aj v názve našej rehole – je dôležité.” -dj,ľr-