Pokračovanie rozhovoru s generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej pátrom Adolfom Nicolásom

Vatikán (17. marca, RV) – Nový generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej páter Adolfo Nicolás po skončení 35. generálnej kongregácie poskytol rozhovor pre Vatikánsky rozhlas, z ktorého vám dnes prinášame druhé pokračovanie:

Páter Nicolás, Spoločnosť Ježišova čelí poklesu povolaním, predovšetkým v Európe a Severnej Amerike. Ako máte v úmysle sa s tým vysporiadať?
„Otázka povolaní je pravdivá. Sú tu čísla a údaje. Ale verím, že je to problém, ktorý je potrebné vnímať globálne. Nielen rehoľníci, nielen jezuiti majú problém, týkajúci sa povolaní: veľmi radikálne zmeny sa udiali v celom svete, v ktorom žijeme. Dejú sa sociologické zmeny: v súčasnosti v krajinách, ktoré sú tradične katolícke, ako sú Taliansko alebo Španielsko, rodiny nemajú deti, nanajvýš jedno či dve, aj to s veľkými ťažkosťami. My sme doma boli štyria a aj v mnohých rodinách, odkiaľ pochádzajú jezuiti a ktoré poznám, boli štyria, piati, jedenásti, trinásti súrodenci. Teraz je to jediné dieťa, a je oveľa ťažšie prijať, aby sa jediný syn stal rehoľníkom, kňazom, jezuitom! Toto sú sociologické zmeny, ktoré určite ovplyvňujú povolania. Okrem toho sú tu zmeny cirkevného charakteru. Po II. vatikánskom koncile začal stúpať počet laických povolaní. Laické povolanie je v súčasnosti vnímané ako skutočné povolanie, hlboké povolanie, povolanie, v ktorom sa človek môže angažovať v úplnosti a na celý život. Na to, aby bol dobrým kresťanom, teda nie je nevyhnutné stať sa kňazom, rehoľníkom. A toto sa prirodzene dotýka rozlišovania mladých, keď si vyberajú cestu pre svoj život. Ďalej tu máme zmeny demografické – máme napríklad viac povolaní v Timore, ako v Španielsku. V Timore je chudoba, rodiny sú dosť početné, hľadajú možnosti ako získať vzdelanie. Motivácia teda niekedy môže byť nejasná, preto je pre nás dôležitá a robíme v tejto oblasti dosť prísny výber. Nie všetci, ktorí chcú vstúpiť do rehoľného života, majú skutočne povolanie. Som o tom presvedčený. To, na čom záleží, je čistota motivácie. Problém nie je zvyšovať počet a prežiť, problém je žiť v súlade s naším povolaním. Verím, že je lepšie mať „málo a dobrých“, než veľké množstvo, ktoré sa stáva davom, „masou“, ako hovoril svätý Ignác.“

Aké boli línie, stanovené Kongregáciou pre spoluprácu s ostatnými, zvlášť s laikmi?
„V tejto oblasti nie je veľký posun. Kto si prečíta dokumenty, zistí, že niektoré veci už boli povedané. To, čo musíme urobiť, je pokračovať v línii, ktorá už bola otvorená, opätovne potvrdiť, čo bolo povedané na predchádzajúcej kongregácii. 34. kongregácia sa veľmi konkrétne venovala tejto otázke, my sme ju potvrdili a chceme pokračovať v tejto línii, vyjasniť niektoré body a prehĺbiť ďalšie. Zdôraznili sme, že chceme pokračovať v jasnom definovaní identity diel, na ktorých spolupracujeme. Pretože to sa niekedy môže trochu vytrácať: zakúsili sme to nielen v Ázii, kde je to ľahké, pretože mnohí naši spolupracovníci nie sú kresťanmi.“ –dj-