Slovo pre chorých: Krížová cesta

Drahý brat, sestra tvoj život, ako aj život každého z nás je možné charakterizovať ako povolanie na cestu. V tvojom prípade je to cesta s krížom choroby, bolesti a utrpenia. Každý deň nanovo pozdravuješ svoj kríž, nanovo ho objímaš a prijímaš do svojho života ako neoddeliteľnú súčasť dní, ktoré máš ešte pred sebou. Možno máš na perách nespočetné množstvo otázok, ktoré rezonujú tvojim vnútrom. Možno iba mlčíš a cez kríž sa učíš pokore a dôvere v Božiu pomoc a požehnanie, lebo bez Jeho pomoci nemôžeš urobiť vôbec nič, ba nebudeš mať ani dostatok síl pre znášanie utrpenia a bolesti. V nasledujúcich chvíľach ťa pozývam, aby sme trpezlivo kráčali po krížovej ceste vedľa Ježiša, ktorý je nám vo svojej ľudskej prirodzenosti podobný vo všetkom okrem hriechu, ako to hovoria slová žalmu. Ak pre ťažké zdravotné postihnutie nemôžeš vykročiť na túto cestu nohami, vykroč srdcom a skús prosiť v tomto okamihu, ktorý je okamihom milostí a požehnania, aby to tvoje srdce nebolo naplnené hnevom, závisťou, nenávisťou a zatrpknutosťou, lebo iba v dokonalej slobode je možné citlivo vnímať každé zastavenie tejto krížovej cesty, ktorá sa tak veľmi podobá tej tvojej.

Možno v tebe rezonujú rôzne pocity. Najdôležitejšie je však odhodlanie z tvojej strany. Mám na mysli odhodlanie zostať na ceste. Lebo aj keď táto, ktorou sme v týchto chvíľach prechádzali je vo svojom závere, tá tvoja ešte trvá. Bude mať viac zastavení, ale predsa to budú zastavenia, ktoré sa budú dotýkať tvojho života a budú odrážať jeho hĺbku, ktorá je preniknutá tajomnosťou a výnimočnosťou. V záhyboch svojej duše vždy prenechaj priestor Bohu. Dovoľ mu, aby ťa naplnil pokojom, ktorý nie je z tohto sveta, ale je Božím pokojom. Iba s týmto pokojom, ktorý je darom je možné znášať každodennú ťarchu kríža. Bez milostí, ktoré prijímame z Božích dlaní sme slabí a nedokonalí. Nech je Pán posilou a radosťou v tvojom živote. Buď odhodlaným svedkom Jeho mocných činov v tvojom živote. Nech ti nikdy nechýba odvaha v slobode povedať Bohu svoje „Áno.“
 
Súd
Pána Ježiša odsúdili ... Koľko krát aj moje uši zachytia súdy ľudí, ktorí tak dajú najavo svoju nespokojnosť s tým, že vôbec žijem. Myslia si, že v ich rukách je „recept na úspešný a plnohodnotný život.“ Ako ľahkovážne dostáva mat Božie požehnanie a milosť, ktorá prostredníctvom znášania utrpenia a bolesti pôsobí aj v mojom živote. Odsúdený Ježišu, naplň ma svojim pokojom, aby som v ňom dokázala odpustiť tým, čo súdia.

Kríž na pleciach
Ježiš berie na plecia kríž. Tak ako sa bez reptania ujal svojho kríža, aby ho trpezlivo a s pokorou vyniesol na vrchol kalvárie, presne tak sa ujíma aj toho tvojho kríža. Kristov kríž je nástrojom potupy a zároveň víťazstva. Ten tvoj kríž je požehnaním a v istom zmysle svedectvom. Svedectvom toho, že patríš Kristovi. Takýmto spôsobom si ťa vyvolil, aby si svedčil o Jeho mocných skutkoch. Prijímaš ponuku, alebo to vzdáš?

1. pád
Padol, aby mohol opäť vstať a pokračovať v záchrane človeka. Aby mohol zachrániť teba. Aj ty neraz ako človek padneš do kolien, ale pros si o milosť vždy vstať a kráčať ďalej. Na kolenách buď vďačný Kristovi, že ti dáva šancu vstať a kráčať životom s vytrvalosťou a pokorou.

Stretnutie s matkou
Aké milé a aké povzbudzujúce, stretnúť na ceste niekoho, kto ti je veľmi blízky. Nakoniec, to nie je niekto. Je to matka, poznal ju Kristus a poznáš ju aj ty. Mamu, ktorá ťa sprevádza na pozemskej púti, na tvojej ceste kríža. Obaja viete, že niekedy stačí chápajúci pohľad a mlčanie, v týchto gestách je empatia. V rozhodujúcich chvíľach zápasu to stačí...
 
Šimon
Na ceste prinútili Šimona. Vracal sa z poľa. Má za sebou tvrdú drinu a ešte teraz pomôcť odsúdencovi. Možno v tom nie je neochota, ale skôr neschopnosť, pretože nevie ako a je taký unavený... Aj ty máš vo svojom okolí Šimonov, šomrú a zdráhajú sa pomôcť ti, lebo „nechodia v tvojich topánkach.“ Ale ak ti predsa pomôžu, vnútorný strach sa premení na radosť, ktorá pramení zo skúsenosti a oslobodzuje.

Veronika
Len zdanlivú neochotu nahrádza prejav plný lásky, ktorá je bez pretvárky. Kde niet pretvárky tam sa odráža skutočná tvár Krista. Nezostala len na šatke, ktorú podáva Veronika, aby odľahčila bremeno utrpenia, ale tvár Krista sa samotným skutkom lásky vtláča rovno do srdca. Vďaka ti Pane za ľudí, cez ktorých konáš v mojom živote aj skutky lásky a oni sú odrazom tvojej tváre.

2. pád
Kristus opakovane padá pod ťarchou kríža. Padá a vie aj o tvojich opakovaných pádoch. Padá Boh a padne aj človek. Pád je známkou nedokonalosti. Uznať v pokore svoju nedokonalosť a usilovať sa zo všetkých síl o zdokonaľovanie na všetkých úrovniach tvojho bytia, to možno pokladať za víťazstvo v malom.

Plačúce ženy
Ježiš stretá ženy, ktoré plačú nad ním... Presne tak je to aj v mojom živote, že stretnem ľudí, ktorí bedákajú nado mnou. Bedákanie je však odrazom obáv a strachu. Na ceste životom netreba strácať nádej, aj keď je táto cesta vystlaná bolesťou. Ver, že bolesť je cestou.
 
3. pád
Je to posledný pád na ceste, ktorá znamená vykúpenie celého ľudstva. Aj v tvojom živote príde čas, keď zažiješ jeden z posledných pádov, ktorý ťa zlomí, ale zlom bude iba zdanlivý. Kiež by to bol pád, ktorý je znamením na povstanie a povolanie k večnému životu.

Šaty
Kristovi zvliekajú šaty... Už nemá nič a predsa v utrpení a nahote slúži celému ľudstvu. Aj ty vo svojom utrpení neraz prichádzaš o svoj odev. Ak to vieš obetovať, slúžiš. Nech sa touto službou posvätíš a očistíš...

Na kríži
Krista pribíjajú na kríž... Údery kladiva sú nepríjemné pre uši. Teba na kríž nepribíjajú, ty si na kríži každý deň... Klincami môžu byť slová neprajnosti, nenávisť, hnev... Je potrebné veľkodušne odpustiť.

Smrť
Zomiera Kristus, bránou smrti prejdeš aj ty sám... Kristova smrť nie je koniec. Je začiatok nového života. Nech pre teba smrť nie je strašiakom, ale radostným očakávaním vytúženého stretnutia so Svetlom, ktorým je Kristus.

Skladanie z kríža
Mŕtve telo Krista skladajú z kríža... Aj ty raz opustíš svoj kríž a tvojmu telu preukážu poslednú úctu, ktorá mu právom patrí. Ešte stále si myslíš, že tvoje telo je nanič?


Pohreb
Krista pochovávajú... Mnohí si vo chvíli pohrebu uvedomili, kto bol Kristus. Možno aj na tvojom pohrebe si ľudia uvedomia, kým si bol... Skončia predsudky a spomenú sa klady osobnosti. Buď bez obáv, Kristus vie, kto si a chce aby si žil.

Ivana Mochorovská