Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Vatikán
(9. marca, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes o 10.00 hod. slávil svätú omšu v rámci
návštevy Medzinárodného mládežníckeho centra pri Vatikáne, v chráme sv. Vavrinca v Ríme.
Napoludnie sa potom pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra
vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami: „Drahí
bratia a sestry! V našom pôstnom putovaní sme prišli k piatej pôstnej nedele,
ktorá je charakteristická evanjeliom vzkriesenia Lazára (Jn 11, 1-45). Ide
o posledné veľké „znamenie“, ktoré keď Ježiš uskutočnil, veľkňazi sa zhromaždili
v Synedriu a rozhodli sa ho zabiť. Rozhodli sa zabiť aj Lazára, ktorý bol žijúcim
dôkazom Kristovej božskosti, Pánom života a smrti. V skutočnosti táto evanjeliová
stať poukazuje na Ježiša ako na opravdivého človeka a opravdivého Boha. Evanjelista
to vyjadruje predovšetkým prostredníctvom priateľstva s Lazárom a s jeho setrami Martou
a Máriou. Zdôrazňuje, že „Ježiš ich mal rád“ (Jn 11,5) a preto chcel uskutočniť veľký
zázrak. „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť" (Jn 11,11) –povedal učeníkom,
pričom prostredníctvom metafory spánku vyjadril boží pohľad na fyzickú smrť: Boh
ju v skutočnosti vidí ako spánok, z ktorého je možné prebudenie. Ježiš ukázal absolútnu
moc v konfrontácii so smrťou. Vidíme to aj vtedy, keď vrácia život mladému synovi
naimskej vdovy (por. Lk 7, 11 – 17) a tiež dvanásťročnému dievčaťu (por. Mk 5, 35
– 43). Povedal vtedy: „Dievča neumrelo, ale spí." (Mk 5,39), pričom sa mu dostalo
výsmechu prítomných. V skutočnosti je to však práve takto: smrť tela predstavuje spánok,
z ktorého je možné prebudenie v ktoromkoľvek momente. Táto
moc na smrťou však Ježišovi nebráni prežívať úprimný súcit s bolesťou odlúčenia. Keď
videl plakať Martu a Máriu, a všetkých, ktorí ich prišli potešiť, aj Ježiš „sa zachvel
v duchu“ a dokonca „zaslzil“ (Jn 11,33.35). Kristovo srdce je božsko-ľudské. V ňom
sa Boh a človek dokonale stretajú, bez rozdelenia a bez zmätku. On je obrazom, ba
čo viac, je vtelením Boha, ktorý je láskou, milosrdenstvom, otcovskou a materskou
nežnosťou, Bohom, ktorý je životom. Preto slávnostne vyhlasuje Marte: „Ja som vzkriesenie
a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie
naveky. Veríš tomu?" (Jn 11, 25 – 26). Je to otázka, ktorú Ježiš adresuje každému
z nás, ktorá určite presahuje našu schopnosť to pochopiť, a vyžaduje od nás, aby sme
Ježišovi dôverovali, ako On dôveroval Otcovi. Príkladnou je odpoveď Marty: „Áno, Pane,
ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet" (Jn 11,27). Áno,
Pane! Aj my veríme, navzdory našim pochybnostiach a temnote, veríme Ti, pretože ty
máš slová večného života, chceme ti veriť, pretože ty dávaš dôveryhodnú nádej v život,
ktorý ide poza život, v život autentický a plný v tvojom kráľovstve svetla a pokoja.
Zverme túto modlitbu Panne Márii. Kiež jej orodovanie
posilní našu vieru a našu nádej v Ježiša, zvlášť vo chvíľach väčších skúšok
a ťažkostí.“ – ls –