Očami viery vedy a kultúry: Modlitby za duchovné povolania

"Každoročný Svetový deň modlitieb za duchovné povolania je vhodnou príležitosťou na objasnenie významu duchovných povolaní v živote a v poslaní Cirkvi a na zintenzívnenie našich modlitieb za to, aby vzrástol ich počet a kvalita.." To sú slová Benedikta XVI. pri príležitosti minuloročného Svetového dňa modlitieb za duchovné povolania. Tento rok sa 45. svetový deň modlitieb za duchovné povolania bude niesť v duchu témy “Duchovné povolania v službe Cirkvi – misijné poslanie“ – a práve o tejto téme budeme hovoriť v nasledujúcich minútach v našej rubrike.
K modlitbám za povolania ku kňazstvu a k rehoľnému životu sme povolaní všetci, aby „rybárov ľudí“ – užších spolupracovníkov v ohlasovaní Evanjelia v službe Božieho kráľovstva v našich časoch bolo stále veľa. Treba pritom pre kňazov prosiť o dar vytrvalosti, aby zostali verní modlitbe, sláveniu svätej omše s obnovenou nábožnosťou, aby žili v načúvaní Božiemu slovu a nadobúdali deň po dni cítenie a postoje Ježiša, dobrého pastiera. Pri modlitbe sa tiež prosí za rodiny, aby sa uprostred nich rozvíjalo a dozrievalo „semeno“ povolania ku kňazskému povolaniu.
45. svetový deň modlitieb za duchovné povolanie pripadne na 13. apríla. Základnou myšlienkou Benedikta XVI. je, aby Cirkev pokračovala vo svojom misijnom poslaní, ktoré jej zveril Kristus, Svätý Otec v posolstve uvádza:
„Aby Cirkev mohla pokračovať vo vykonávaní misijného poslania, ktoré jej zveril Kristus, a nechýbali jej evanjelizátori, ktorých svet potrebuje, nesmie sa v kresťanských komunitách zanedbávať trvalá výchova mladých aj dospelých k viere a vo veriacich sa musí zachovať živý, aktívny zmysel pre misijnú zodpovednosť a solidárnu účasť s národmi sveta. Dar viery je pre všetkých veriacich výzvou, aby spolupracovali na evanjelizácii. Toto vedomie treba živiť ohlasovaním a katechézou, liturgiou a trvalou výchovou k modlitbe, pričom sa posilňuje preukazovaním pohostinnosti a milosrdnej lásky, praxou duchovného sprevádzania, reflexie a rozlišovania, ako aj pastoračným plánovaním, ktorého súčasťou je starostlivosť o povolania.“

V posolstve Svätý Otec ďalej hovorí, že zmŕtvychvstalý Kristus zveril apoštolom takéto poslanie: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého” (Mt 28, 19). Pokračuje:

„A uistil ich: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta” (Mt 28, 20). Cirkev je misijná ako celok i v každom svojom členovi. Hoci v sile sviatostí krstu a birmovania je každý kresťan povolaný svedčiť o evanjeliu a ohlasovať ho, misijný rozmer je osobitne a dôverne spojený s kňazským povolaním. V zmluve s Izraelom Boh zveril vyvoleným osobám, ktoré povolal a poslal vo svojom mene medzi ľud, poslanie byť prorokmi a kňazmi. Tak to urobil napríklad s Mojžišom: „Poď”, − povedal mu Pán –„pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!... keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu” (Ex 3, 10. 12). Rovnako to bolo aj s prorokmi.“

Ďalej Svätý Otec hovorí o prisľúbeniach daných otcom, ktoré sa naplno uskutočnili v Ježišovi Kristovi a o Druhom Vatikánskom koncile, ktorý hovorí „Prišiel teda Syn, poslaný od Otca, ktorý si nás v ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil a predurčil, aby sme boli jeho deťmi, pretože v ňom sa mu zapáčilo zjednotiť všetko (porov. Ef 1,4 – 5 a 10).

V jedenej z 9. častí posolstva hovorí Brenedikt XVI. o sile, ktorá poháňa apoštolov:

„To, čo „ženie“ apoštolov (porov. 2 Kor 5, 14), je tak na počiatku, ako aj neskôr, vždy „Kristova láska“. V priebehu stáročí kráčali nespočetní misionári v stopách prvých apoštolov ako verní služobníci Cirkvi, poslušní pôsobeniu Ducha Svätého. Druhý vatikánsky koncil konštatuje: „Hoci povinnosť šíriť vieru podľa svojich možností zaväzuje každého Kristovho učeníka, predsa Kristus Pán vždy povoláva spomedzi svojich učeníkov tých, ktorých on sám chce, aby boli s ním a aby ich poslal kázať všetkým národom“ (dekrét Ad gentes, 23). Kristovu lásku odovzdávajú bratom príkladom a slovami; celým životom. „Zvláštne povolanie misionárov na celoživotný úväzok“ – napísal môj ctený predchodca Ján Pavol II. – „má aj ďalej svoju úplnú platnosť. Stelesňuje príklad misionárskeho nasadenia Cirkvi, ktorá je stále odkázaná na radikálnu a celkovú odovzdanosť, na nové a odvážne impulzy“ (encyklika Redemptoris missio, 66).”

 
Benedikt XVI. ďalej hovorí, že medzi osobami plne sa venujúcimi službe evanjeliu sú práve kňazi povolaní zvláštnym spôsobom, aby šírili Božie slovo, vysluhovali sviatosti – osobitne Eucharistiu a sviatosť zmierenia – a tiež slúžili najmenším, chorým, trpiacim, chudobným i tým, ktorí prekonávajú ťažké situácie v oblastiach, kde sú niekedy ešte zástupy ľudí, ktorí sa dodnes nestretli s Ježišom Kristom. Prvé ohlasovanie o jeho láske prinášajú práve misionári. Podľa štatistík je Vďaka ich pastoračnému pôsobeniu každý rok stále viac pokrstených. Veľkú zásluhu na tom majú„kňazi fidei donum, ktorí svojou kompetenciou a s veľkodušným nasadením budujú spoločenstvá, ohlasujúc im Božie slovo, a lámu chlieb života, nešetriac sily v službe misijného poslania Cirkvi.
Svätý Otec hovorí, že treba poďakovať Bohu za toľkých kňazov, ktorí trpeli až po obetu svojho života v službe Kristovi... Ide o dojemné svedectvá, ktoré môžu inšpirovať toľkých mladých, aby teraz oni nasledovali Krista a venovali svoj život druhým, a tak nachádzali pravý život“ (posynodálna apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, 26). Prostredníctvom svojich kňazov je Ježiš prítomný medzi ľuďmi dnešnej doby, až po tie najvzdialenejšie končiny zeme.


Svätý Otec ďalej hovorí o mnohých mužoch a ženách, ktorí sa pod vedením Ducha Svätého rozhodli radikálnym spôsobom žiť evanjelium, pričom skladali sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti – ich spôsob života má doposiaľ najväčší podiel na šírení evanjelia vo svete“ – uvádza sa v posolstve.

Benedikt XVI. ďalej hovorí, že len v duchovne kultivovanej pôde budú kvitnúť povolania k služobnému kňazstvu a k zasvätenému životu. Kresťanské spoločenstvá, ktoré intenzívne prežívajú misijný rozmer tajomstva Cirkvi, sa totiž nikdy neuzavrú samy do seba. Misijné poslanie, ako svedectvo o Božej láske, sa stane osobitne účinným, keď sa prežíva v rámci spoločenstva, „aby svet uveril“ (Jn 17, 21). Duchovné povolania sú darom, o ktorý Cirkev každodenne prosí Ducha Svätého. Podobne ako vo svojich počiatkoch, i dnes sa cirkevné spoločenstvo
zídené okolo Panny Márie, Kráľovnej apoštolov, učí od nej vyprosovať od Pána nových apoštolov, ktorí budú vedieť prežívať takú vieru a lásku, aká je pre toto poslanie nutná.

Svätý Otec venoval úvahu k svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania všetkým cirkevným spoločenstvám, aby si ju osvojili a čerpali z nej podnet na modlitbu. Benedikt XVI. povedal:

“Tých, ktorí sa veľkodušne a s vierou venujú službe povolaniam, povzbudzujem, a vychovávateľom, katechétom i všetkým ostatným, no zvlášť mladým na ceste k duchovnému povolaniu, zo srdca zasielam osobitné apoštolské požehnanie.”-KBS,sg-