Cirkev a svet: Salvádor

„Obyvatelia Salvádoru sú charakteristickí živou vierou a hlbokým náboženským cítením. Evanjelium, ktoré tam priniesli prví misionári a ohlasovali ho pastieri, plní lásky k Bohu, ako napríklad arcibiskup Oscar Arnulfo Romero, sa hlboko zakorenilo v tejto krásnej krajine, prinášajúcej hojné ovocie kresťanského života a svätosti,“ týmito slovami sa pápež Benedikt XVI. prihovoril biskupom Salvádoru pri príležitosti ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a Ríme, ktorú absolvovali minulý týždeň. My sme sa na túto stredoamerickú krajinu rozhodli zamerať v dnešnej rubrike Cirkev a svet.
 
Náboženská príslušnosť
Salvádor má asi 7 miliónov obyvateľov, z ktorých vyše 78 % tvoria katolíci. Okrem nich tu žije 17 % protestantov a takmer 5 % príslušníci iných náboženstiev. Prvé evanjelizačné kroky sa datujú do 16. storočia, keď do oblasti prišli Španieli. Úsilie sa zintenzívnilo v 19. storočí, keď v roku 1842 pápež Gregor XVI. ustanovil diecézu Salvádor, ktorá vznikla odčlenením od arcidiecézy Guatemala. V rokoch 1862-1872 bolo v San Migueli postavené sanktuárium, zasvätené Panne Márii Kráľovnej pokoja, ktorá je patrónkou krajiny. Dnes je Salvádor cirkevne rozdelený do jednej arcidiecézy, siedmich diecéz a jedného vojenského ordinariátu. Pápež Ján Pavol II. ju navštívil dvakrát. Prvýkrát v marci 1983 ako súčasť svojej apoštolskej cesty po Strednej Amerike a Karibiku, druhýkrát vo februári 1996 v rámci svojej 69. apoštolskej cesty.
 
Priority pastorácie v Salvádore
Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol predseda tamojšej Konferencie biskupov arcibiskup San Salvadoru Fernando Sáenz Lacalle, populácia v krajine narastá, napriek silnej emigrácii do USA, aj veľkej vnútornej migrácii. Prioritou je poskytovanie vhodnej pastoračnej služby tejto časti národa, ktorá zahrňuje potrebu vytvorenia nových farností. Podľa arcibiskupa Lacalleho je v Salvádore dosť povolaní a mladých kňazov, takže Cirkev nepotrebuje hľadať zahraničnú pomoc.

Na plenárnom zasadnutí biskupi zdôraznili obavu z formulácií návrhov zákonov, ktoré sú v rozpore s ochranou života, ako napríklad potrat. Podľa arcibiskupa už niekoľko rokov vďaka aktivitám mnohých katolíckych organizácií bolo zozbieraných veľa podpisov a zabezpečili s dvojtretinovou väčšinou hlasov poslancov schválenie prvého článku ústavy, ktorý hovorí o rešpekte k životu, vsunúc doň definíciu od „okamihu počatia“. Bol to skvelý výsledok, ktorý umožnil ochranu života a zamedzenie schválenia zákonov, ktoré by umožňovali alebo uľahčovali potrat. Teraz bojujú za dosiahnutie ústavnej reformy, ktorá by definovala manželstvo ako zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou, aby sa zabránilo akémukoľvek typu zväzkov, ktoré by neboli manželstvom. Taktiež chcú dosiahnuť, aby adopcia bola povolená iba heterosexuálnym osobám, ktoré sú riadne zosobášené.
 
Pápež Benedikt XVI. salvádorským biskupom
Vo svojom príhovore k biskupom Salvádoru Svätý Otec poznamenal, že chudoba núti mnohých ľudí emigrovať z krajiny, aby hľadali lepšie životné podmienky, čo však často prináša negatívne následky pre stabilitu manželstva a rodiny. Ocenil úsilie biskupov podporovať zmierenie a pokoj v krajine, aby sa prekonali bolestivé pozostatky minulosti. Poukázal na násilie, ktoré „je považované za najvážnejší problém Salvádoru“ a na to, že „jeho nárast je priamym spúšťacím mechanizmom hlbokých sociálnych pohrôm, ako sú chudoba, nedostatok vzdelania, postupná strata hodnôt, ktoré vždy posilňovali dušu Salvádorčanov, ako aj rozpad rodín.“

Pápež podčiarkol fakt, že práve „rodina je životne dôležitým aktívom pre Cirkev aj pre spoločnosť a zároveň základným faktorom pre budovanie pokoja“. Ocenil snahu biskupov a kňazov „revitalizovať a posilňovať účinnú pastoračnú starostlivosť medzi rodinami vo všetkých diecézach, ponúkajúc mladým ľuďom solídnu duchovnú a emocionálnu formáciu, ktorá im pomáha objavovať krásu Božieho plánu pre ľudskú lásku a umožniť im zažiť autentické hodnoty manželstva a rodiny, ako sú nežnosť, vzájomný rešpekt, úplné odovzdanie sa a vernosť.“

 
Svätý Otec sa vo svojom príhovore dotkol aj chudoby, v ktorej mnohí žijú a potreby zlepšiť ekonomické podmienky:
„Nesmie sa zabúdať na to, že človek nie je iba produktom materiálnych a sociálnych podmienok, v ktorých žije. Potrebuje a túži po tom, čo je viac, ako môže ponúknuť veda alebo akékoľvek iné ľudské aktivity. Je tu obrovský smäd po Bohu... ľudia bažia po Bohu z hĺbky svojich sŕdc, a On je jediný, kto môže uspokojiť ich smäd po naplnení a živote, pretože iba On môže ponúknuť istotu nepodmienenej lásky, lásky, ktorá je silnejšia ako smrť... Preto je nevyhnutné podporovať úsilie, zamerané na evanjelizáciu vo vašich diecéznych spoločenstvách, aby sa zabezpečilo, že všetci veriaci okúsia dôverné stretnutie so žijúcim Kristom, ktorý je základom a pôvodom existencie kresťanstva.“
 
Svätý Otec zdôraznil, že je potrebná pastoračná práca, založená na „samotnom Kristovi, ktorý by mal byť poznaný, milovaný a nasledovaný.“ Laikom sa musí pomáhať objavovať duchovné bohatstvo ich krstu, ktoré ožiari ich túžbu ponúkať svedectvo o Kristovi uprostred ľudskej spoločnosti. Aby bolo naplnené toto ušľachtilé povolanie, musia byť ponorení do intenzívneho života modlitby, počúvať pokorne Božie slovo, mať účasť na sviatostiach a osvojiť si silný zmysel spolupatričnosti k sociálnej náuke Cirkvi. Benedikt XVI. pripomenul biskupom, aby sa zvlášť starali o svojich kňazov, pretože každý z nich si zasluhuje pozornosť a blízkosť.

„Majte na zreteli individuálne okolnosti, v ktorých sa nachádzajú, pomáhajte im v ich duchovných a materiálnych potrebách a povzbudzujte ich, aby radostne kráčali po ceste knazskej svätosti,“ zdôraznil pápež a dodal:
„Hoci výzvy, ktoré máte pred sebou, sú veľké a zdanlivo prekračujú vaše možnosti a kapacity, viete, že sa môžete s dôverou obrátiť k Bohu. Preňho nie je nič nemožné a vy môžete otvoriť svoje srdcia pôsobeniu božskej milosti. V tomto neustálom kontakte s Ježišom, dobrým pastierom, sa najlepšie pastoračné plány stanú realitou pre vaše komunity a vy budete skutočne služobníkmi nádeje pre všetkých vašich bratov.“ –dj-