Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (29. februára, RV) - V sobotu napoludnie sa pápež Benedikt XVI. na Námestí sv. Petra stretol s cirkevnými predstaviteľmi, učiteľmi a veriacimi Rímskej diecézy, aby im predstavil a symbolicky odovzdal “List o naliehavej úlohe výchovy”. Ako uviedol vo svojom príhovore, dôvodom jeho napísania, aj samotného stretnutia, je starostlivosť o dobro nových generácií, o ich rast a budúcnosť, rovnako ako aj znepokojenie nad tým, že výchova – hoci nikdy nebola ľahká – sa v súčasnosti stáva ešte ťažšou. Ako dôvod Svätý Otec uviedol neistoty a pochybnosti, vyplývajúce zo súčasného stavu našej spoločnosti a kultúry: “Sme tu, pretože máme v úmysle odpovedať na výchovnú otázku, ktorú vo svojom vnútri pociťujú rodičia, robiaci si starosti o budúcnosť svojich detí, učitelia, ktorí zvnútra prežívajú krízu školstva, kňazi a katechéti, ktorí zo skúsenosti vedia, aké je zložité vychovávať k viere, aj samotná mládež, ktorá nechce byť ponechaná sama na seba zoči-voči výzvam života. Toto je dôvod, pre ktorý som vám napísal list. Môžete v ňom nájsť niektoré usmernenia, jednoduché a konkrétne, týkajúce sa základných a kľúčových aspektov výchovného diela.” Deti a mladých ľudí Svätý Otec uistil o tom, že na svojej ceste nie sú sami. Blízko sú im nielen ich rodičia, učitelia, kňazi, priatelia a formátori, ale predovšetkým Boh, ktorý nás stvoril a ktorý je tajným hosťom našich sŕdc. “On ožaruje zvnútra našu inteligenciu, On usmerňuje dobro našej slobody, ktorá je často krehká a nestála, On je skutočnou nádejou a pevným základom nášho života,” dodal Benedikt XVI.

 
Pápež Benedikt XVI. vo svojom nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa sústredil na evanjelium tretej pôstnej nedele, keď povedal: „Liturgia nám tento rok poskytuje jeden z najkrajších a najhlbších biblických textov: Ježišov rozhovor so Samaritánkou (por. Jn 4,5 – 42). (...) „Daj sa mi napiť“, povedal jej, pričom ona ostala prekvapená, lebo nebolo zvykom, žeby nejaký žid sa obrátil na samaritánsku ženu, o to viac, keď ju nepoznal. Úžas ženy sa však ešte umocnil, keď Ježiš začal hovoriť o „živej vode“, ktorá je schopná uhasiť smäd a stať sa v jej živote „prameňom vody prúdiacej do večného života“. (....) Všetko toto sa odohralo počnúc reálnou skúsenosťou pocitu smädu. Téma smädu sa v skutku prelína celým Jánovým evanjeliom. Od stretnutia so Samaritánkou, k veľkému proroctvu počas sviatkov Stánkov (Jn 7,37 – 38), až po kríž, keď Ježiš, prv než zomrel, vyslovil slová aby naplnil Písma: „Žíznim“ (Jn 19,28). Ježišov smäd je bránou, ktorá vedie k tajomstvu Boha, ktorý sa stal smädným, aby mohol uhasiť náš smäd, podobne ako sa stal chudobným preto, aby nás mohol zahrnúť svojim bohatstvom (por. 2 Kor 8,9). Áno, Boh žízni po našej viere a našej láske. Ako dobrý a milosrdný otec túži pre nás všetko pomyselné dobro a týmto dobrom je On sám. Samaritánka naopak predstavuje existenčnú neuspokojenosť toho, kto nenašiel to, čo hľadá: mala „päť manželov“ a teraz žije s ďalším mužom, jej chodenie po vodu predstavuje život opakovaných rezignácií. Všetko sa však pre ňu zmenilo v tento deň, vďaka rozhovoru s pánom Ježišom, ktorý sa jej vnútorne dotkol tak hlboko, že zanechala nádobu s vodou a utekala oznámiť ľudom mesta, kde bývala: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?” (Jn 4,28 – 29). Drahí bratia a sestry, otvorme aj my svoje srdcia, aby sme s dôverou počuli Božie slovo a tak mohli, podobne ako Samaritánka, stretnúť Ježiša, ktorý nám zjavuje svoju lásku keď vraví: Mesiáš, tvoj Spasiteľ „to som ja, čo sa rozprávam s tebou" (Jn 4,26). Kiež nám túto milosť vyprosí Panna Mária, ktorá bola prvou a dokonalou učeníčkou Slova, ktoré sa stalo Telom“ Plné znenie príhovoru na adrese:
http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=188781


V pondelok Pápež Benedikt XVI. prijal na osobitnej audiencii účastníkov plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie pre život pod vedením jej predsedu Mons. Elia Sgrecciu a účastníkov dvojdňovej konferencie na tému “Blízko pri nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich – vedecké a etické aspekty”. Vo svojom príhovore ocenil ich snahu reagovať na problémy, ktoré každý deň prináša pokrok v oblasti lekárskych vied. Zdôraznil, že z toho vyplýva naliehavá výzva predovšetkým pre Cirkev – prinášať do ľudského života jas pravdy a podporu nádeje. Podľa slov Svätého Otca sa smrťou uzatvára pozenská púť človeka, ale prostredníctvom smrti sa pre každého z nás zároveň otvára plný a definitívny večný život. Pán je nablízku chorému ako ten, kto žije a kto daruje život, ako ten, ktorý povedal: “Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie” (Jn 10,10). Ako Benedikt XVI. zdôraznil, nie je to len kresťanské spoločenstvo, ktorého úlohou je sprevádzať a sláviť vo svojich členoch mystérium bolesti, smrti a úsvit nového života. V skutočnosti je celá spoločnosť prostredníctvom svojich zdravotníckych a občianskych inštitúcií povolaná k úcte voči životu a voči dôstojnosti ťažko chorých a zomierajúcich. Slovami zo svojej encykliky Spe Salvi zdôraznil, že “miera ľudskosti je podstatne určovaná vzťahom k utrpeniu a k trpiacemu. Platí to pre jednotlivcov i pre spoločnosť. Spoločnosť, ktorá nedokáže prijímať trpiacich a nie je schopná prostredníctvom súcitu podieľať sa na ich utrpeniach a vnútorne ich znášať, je krutá a neľudská” (č. 38). Viac na adrese:
http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=188880

Pápež Benedikt XVI. na stredajšej generálnej audiencii uzavrel sériu katechéz o sv. Augustínovi – biskupovi z Hippo. Tentokrát sa zamyslel nad procesom jeho vnútorného obrátenia: „Pri čítaní jeho Vyznaní vidíme, že jeho obrátenie bolo celoživotnou cestou, poznačenou vášnivým hľadaním pravdy. Napriek blúdeniu v mladosti sa Augustín naučil od svojej matky láske k menu Kristus. Platónska filozofia ho priviedla k uvedomeniu si existencie logosu, alebo tvorivého rozumu vo vesmíre, ktorý neskôr plnšie pochopil čítaním sv. Pavla a nájdením viery v Krista.“ Ako uviedol Svätý Otec, základnú fázu svojho hľadania pravdy Augustín uzavrel, keď sa dal pokrstiť v Miláne sv. Ambrózom. Druhá etapa jeho obrátenia sa niesla v znamení návratu do Afriky, kde našiel malý kláštor so skupinou priateľov, ktorí sa venovali štúdiu a kontemplácii. O tri roky neskôr bol vysvätený za kňaza a vrátil sa do života v aktívnej službe, kde uplatňoval ovocie svojho štúdia v službe iným prostredníctvom kázní a dialógu. Poslednou fázou bolo obrátenie v znamení takej hlbokej pokory, že denne žiadal Boha o odpustenie. Svätý Otec v katechéze priznal, že Augustín mal nesmierny vplyv aj na jeho vlastný život a službu a vyjadril nádej, že sa „budeme všetci učiť od tohto veľkého a skromného človeka, ktorý veľmi jasne videl, že Kristus je pravda a láska.“ Ucelené spravodajstvo na adrese: http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=189384

Pomáhať rodinám pri problémoch s násilím, s chudobou a podporovať skutočný pokoj – to boli hlavné body posolstva Benedikta XVI. biskupom stredoamerického štátu Salvádor, ktorí sú vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad Limina Apostolorum. Z ďalších oblastí Svätý Otec počas osobitnej audiencie vo štvrtok zdôraznil formovanie mladých generácií a to tak, aby im to pomohlo objaviť krásu Božieho plánu o ľudskej láske, a aby im to umožnilo žiť v súlade so skutočnými hodnotami manželstva a rodiny, akými sú vzájomný rešpekt a dôvera. Pri probléme chudoby pápež spomenul najmä emigrujúcich, ktorí odchádzajú hľadať lepšie podmienky do zahraničia, čo je podľa neho fenomén, ktorý vytvára neblahé dôsledky pre stabilitu manželstva a rodiny. Benedikt XVI. pochválil úsilie, ktoré biskupi vynakladajú pri zachovávaní pokoja a zmierení v krajine. “Ľudia,” povedal Svätý Otec, “dychtia po Bohu, ktorý jediný im môže byť oporou pri ich smäde po plnosti života, pretože len On nám dáva istotu nepodmienenej lásky, ktorá je silnejšia ako smrť.“ Nezabudol zdôrazniť, že zachránený ľud charakterizuje živá viera a hlboký duchovný cit. Zaspomínal si tiež na mnohých misionárov a kňazov, ako napríklad biskup Oscar Romero, ktorý v krajine evanjelizoval, dávajúc jej bohaté ovocie kresťanského života. Svätý Otec potom biskupov vyzval, aby pomáhali veriacim pri stretávaní sa s Kristom. Život v modlitbe, počúvanie Božieho slova a účasť na sviatostiach sú podľa neho najpotrebnejšie preto, aby sa zo spoločnosti, v ktorej žijú, stala rozžiarená kresťanská spoločnosť. – ls –