Cirkev a svet: Kuba

História krajiny, do ktorej sa pozrieme dnes sa začala písať 24. októbra 1492, keď Kryštof Kolumbus uvidel počas jeho prvej dobyvateľskej výpravy ostrov a pripojil ho k Španielsku. Názov ostrova, ktorý je známy aj ako perla Karibiku a vyhľadávaný návštevníkmi pochádza z jazyka Taíno – teda z jazyka jeho prvých obyvateľov a v preklade znamená “stredné mesto”. Krajina tiež dlhé roky čelí kritike pre porušovanie ľudských práv a medzi najväčšie udalosti v jej histórii patrila nepochybne návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 1998 - Kuba.
História a súčasnosť krajiny
Kubánska republika je ostrovný štát, rovnako ako Amerika bola objavená Krištofom Kolumbom. V 16. storočí ju kolonizovalo Španielsko až do španielsko-americkej vojny v r. 1898. USA mali ostrov pod svojou kontrolou do roku 1959, kedy Fidel Castro vytvoril jediný komunistický štát na americkom kontinente a stal sa najdlhšie vládnucou hlavou vlády na svete. V apríli v roku 1961 prehlásil Kastro Kubu za socialistickú republiku. Definovaná je ako socialistický štát s ideami Marxa, Engelsa a Lenina. Kuba je vo vyspelom zahraničí považovaná za krajinu, ktorá porušuje ľudské práva, vrátane mučenia či nezákonného väznenia. Situáciu sa snažia monitorovať organizácia ako Amnesty International a Human Rights Watch, ich členovia však majú do krajiny zakázaný vstup.
Kuba má 14 provincií a jednu osobitnú oblasť. Má viac ako 11 miliónov obyvateľov. Hlavným mestom je Havana a úradným jazykom španielčina. Z obyvateľstva je viac ako polovica mulatov – teda miešancov černochov a belochov, ďalej sú zastúpení belosi, černosi a 1 % Číňanov. Od roku 1959 utieklo z Kuby viac ako milión Kubáncov najmä na Floridu.
Kuba a Svätá stolica
Po nástupe komunizmu sa krajina stala ateistickým štátom, napriek tomu od roku 1991 sa priame potláčania náboženstva viac-menej upokojili. Na Kube je zastúpených viacero náboženstiev – najviac katolícke – 85 %, nasledujú protestanti a malá židovská a moslimská populácia.
V dňoch 21. až 25. januára 1998 navštívil Kubu pápež Ján Pavol II. Bola to jeho historická prvá cesta do tohto ostrovného štátu. Priniesla nádej, že i do jednej z posledných komunistických krajín by mohla zavítať spravodlivosť a sloboda. Ján Pavol II. navštívil Latinskú Ameriku - najkatolíckejší svetadiel - už 16-krát. Svätý Otec prišiel do komunistickej krajiny, kde je napriek oficiálnemu ateizmu obraz duchovného života prekvapivo pestrý. Fidel Castro dal v deň príletu Svätého Otca pracujúcim Kuby platené voľno, aby sa mohli hromadne zúčastniť na oficiálnom privítaní hlavy katolíkov.
Ján Pavol II. prišiel povzbudiť kresťanov na Kube a posilniť ich po rokoch potláčania viery do úzadia a jej nahrádzania marxistickou ideológiou. Prihováral sa najmä k tým, na ktorých svet zabúda a ktorí boli jeho srdcu blízki - k trpiacim, prenasledovaným, hladujúcim keď hovoril:
„Prichádzam ako pútnik pravdy a nádeje na miesto, ktoré je pre Kubáncov posvätné, pretože tu zakusujú milosť tí, ktorí sa ku Kristovi obracajú s vierou a istotou, ako svätý Pavol, ktorý vyhlásil, že všetko môže v tom, ktorý ho posilňuje.“

Návštevu Svätého Otca na Kube veľmi kladne hodnotilo množstvo svetových médií. Denník Neue Osnabrücker Zeitung vtedy písal: „Kubánci zažili slobodu slova od takej osobnosti ako pápež. Stal sa hovorcom ich väčšiny, požadujúcej otvorenie ostrova. Zavial na ňom vánok slobody.“ Londýnsky denník The Times dodal: „Svätý Otec neprišiel vychvaľovať Fidela Castra, ale skôr dať mu posledné pomazanie. Aj na Kube prežije kresťanstvo, nie marxizmus. Z návštevy na Kube odchádza ako víťaz Ján Pavol II.“
Situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv sa nezlepšila ani v ďalších rokoch. V októbri 2006 sa pre Vatikánsky rozhlas takto vyjadril predseda Talianskeho helsinského výboru pre ľudské práva Antonio Stango:
“Situácia je pochmúrna a povedal by som, že zbežný pohľad je veľmi temný. Pred niekoľkými rokmi sa objavili signály akej–takej otvorenosti, ale zostalo po nich len málo, ak ide skutočne o štrukturálne reformy. Od návštevy Jána Pavla II. uplynulo už veľa rokov a prejavy náboženskej slobody sú opäť potláčané.”

Návšteva vatikánskeho štátneho tajomníka na Kube

V marci 2007 prijal vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone kubánskeho ministra zahraničných vecí Felipeho Pereza Roquea. Diplomati hovorili o blížiacom sa 10. výročí návštevy Jána Pavla II. na Kube. Skonštatovali tiež, že vzťahy medzi Svätou stolicou a Kubou odvtedy nabrali nový rozmer a smer.
Spomínaná návšteva vatikánskeho štátneho tajomníka je práve v týchto dňoch, od 20. februára a skončí sa zajtra. Ako pred ňou uviedol kubánsky veľvyslanec pri Svätej stolici Raúl Roa Kourí, hovorilo sa aj o možnosti, že by ostrov navštívil pápež Benedikt XVI. keď povedal: “Nie je to oficiálne pozvanie, pretože pozvania musia byť vždy dohodnuté vopred s kubánskou Cirkvou, ale pápež Benedikt XVI. by bol na Kube vítaný”. Ďalej dodal, že vzťahy medzi Kubou a Svätou stolicou sú postavené na rešpekte a že situácia sa normalizuje, napriek tomu, že isté problémy stále pretrvávajú. Ide napríklad o ťažkosti v oblasti stavby chrámov, alebo pokiaľ ide o možnosť prístupu Cirkvi k miestnym médiám a cez ne k obyvateľom. Ako však uviedol, vyriešenie týchto problémov je záležitosťou ďalšieho dialógu medzi vládou a Cirkvou.
Kardinál Bertone sa v rozhovore pre taliansky denník Avvenire na začiatku cesty na Kubu vyjadril, že „Kuba je dôkazom, že úprimný dialóg vždy prináša svoje ovocie.“

Podľa kardinála Bertoneho sú aktuálne vzťahy medzi Kubou a Svätou stolicou relatívne dobré:
„Nikto nepopiera, že v minulosti sa vyskytli ťažkosti. Ale musíme mať namysli, že medzi obomi stranami sa nikdy celkom neprerušili diplomatické vzťahy.“Kardinál zároveň špecifikoval, že jeho návšteva nemá politický podtón, ale je cirkevného charakteru: „Idem na Kubu predovšetkým navštíviť miestnu cirkev, ktorá sa napriek dobre známym prekážkam teší vitalite. Samozrejme, návšteva sa koná vďaka pozvaniu biskupskej konferencie, aj občianskych autorít.“

V súvislosti s návštevou kardinála Bertoneho na Kube zaslal špeciálne posolstvo obyvateľom a Konferencii biskupov aj pápež Benedikt XVI. Bolo rozdelené do 5 okruhov: Cirkev a evanjelium na Kube, Cirkev a situácia na Kube, Podpora a blízkosť pápeža, Dôvody návštevy kardinála Bertoneho a posledný okruh pod názvom 10 rokov od návštevy pápeža Jána Pavla II.
Benedikt XVI. hovorí o tom, že ohlasovanie evanjelia nachádza na Kube pripravené srdcia, čo si však na druhej strane vyžaduje zodpovednosť, najmä pri pomoci a raste v duchovnom živote. Spomína tiež na podmienky, v akých Cirkev na Kube už desiatky rokov čelí zložitej úlohe pri ohlasovaní Božieho slova. Pápež vyjadruje všetok svoj nesmierny cit a podporu kubánskemu ľudu a katolíkom na ostrove slovami:
„Viete, že môžete vždy rátať s podporou pápeža, s jeho bratskou modlitbou a spoluprácou s ďalšími cirkvami vo svete. Prostredníctvom návštevy vatikánskeho štátneho sekretára na ostrove v týchto dňoch sa cítim byť s vami v duchovnom spojení.”
V závere posolstva sa Benedikt XVI. zamyslel nad apoštolskou cestou pápeža Jána Pavla II. na Kube v roku 1998 a píše o nej ako o “nezabudnuteľnom dni pre Cirkev a kubánsky ľud”. Vyzdvihol dôležitosť poslania, ktoré vyvíja Cirkev na Kube voči tým najnúdznejším, s konkrétnou pomocou v službe pre mužov a ženy, ktorí sa nachádzajú v zložitých životných podmienkach. Benedikt XVI. tiež poďakoval za úsilie a obetu, ktorú vynakladajú pri nasledovaní príkladu Krista.
Predseda Konferencie biskupov Kuby Mons. Juan Garcia Rodriguez na pápežove slová reagoval takto:
„Sme plní obdivu a vďačnosti za slová Svätého Otca, ktorý si uvedomuje našu situáciu a sprevádza nás. Je veľmi dôležité, že pápež biskupom dôveruje. Je tu skvelá kontinuita, týkajúca sa záležitostí, ktorými žijeme. Neustále žiadame vládu, aby viac normalizovala život Cirkvi vo všetkých oblastiach. Pápežovo posolstvo sa zhoduje s našimi pastoračnými záujmami. Jeho slová nás inšpirujú, aby sme s entuziazmom pokračovali v našej pastoračnej práci pre ľudí.“ –sg-