Homília kard. Jozefa Tomka pri príležitosti biskupskej vysviacky Mons. Petra Rusnáka, bratislavského eparchu
 

Slovensko (16. februára, RV) - 1. Boh požehnal !

Ako veľkoryso píše náš dobrotivý Boh históriu svojej Cirkvi! Práve pred 18 rokmi ma viezli z letiska vo Viedni do Prešova, kde som mal na druhý deň na tom istom mieste, kde sa nachádzame, vysvätiť na biskupa Otca Jána Hirku. Končila sa tuhá zima (cez Donovaly sme veru tlačili auto!) a nastávala sľubná jar. Bol to deň, na ktorý čakala gréckokatolícka ba i svetová Cirkev celých štyridsať rokov. Skoro dvadsať rokov sa jej upieralo právo na jestvovanie a ďalších dvadsať rokov nedovolili vysvätiť pre ňu biskupa. Ako som vtedy tu povedal jasajúcemu ľudu: „Napriek tomu jej cyrilometodské korene neodumreli ani pod ľadovou prikrývkou, ktorá mala byť akoby jej hrobom. Vaše cirkevné spoločenstvo bolo zmrazené ako v jeseni zasiate zrno, ktoré je naoko mŕtve, ale pod snehovou i ľadovou prikrývkou si zachováva život v očakávaní jarného slnka. I vy ste ostali verní svojej viere a Cirkvi, postavenej na Petrovej Skale“.

Vaša cirkev sa podobala „stromu života“, o ktorom nám v prvom čítaní hovorí Kniha Zjavenia, že dáva hojné ovocie na uzdravenie národov a ľudu, lebo uprostred nich bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť ( porov. Zj 22, 2-5). Zmrazené zrno pod hrejivým účinkom Božej milosti vyrazilo v jarnú oziminu a vyrástlo v plné klasy hojnej letnej úrody, ktorá má zaručiť vám i našej spoločnosti duchovný chlieb a bohaté ovocie.

Veľký je Hospodin Boh, ktorý vám naozaj štedro požehnal: navštívil vás rímsky pápež Ján Pavol II., dvaja vaši biskupi mučeníci a jeden rehoľník sú dnes blahoslavení, dali ste vznik najprv košickému exarchátu a teraz i bratislavskej eparchii a zajtra tu sám prefekt rímskej Kongregácie pre východné cirkvi vovedie do platnosti novú organizačnú štruktúru, keď vás uvedie do života ako gréckokatolícku cirkev „sui iuris“ na Slovensku a intronizuje vášho prvého arcibiskupa-metropolitu. Máte začo ďakovať Hospodinovi a aj Svätému Otcovi za toľkú pozornosť.

Dnešná vysviacka biskupa pre novozriadenú bratislavskú eparchiu sa zaraďuje do týchto krokov. Toto nové biskupstvo tak dostane svojho pastiera. Naozaj veľký je náš Pán Ježiš Kristus, náš hlavný Pastier, ktorý takto viedol a vedie svoje stádo na zelené pastviny! Jemu chvála a sláva i za tento slávnostný deň! Ako hovorí žalmista: „To deň, to deň, ktorý nám učinil Pán!“ (Ž 117, 24).
 
2. Biskup ako zástupca Ježiša Krista a nástupca apoštolov

Pred krátkou chvíľou náš brat Peter prijal vkladaním rúk biskupov sviatostné biskupské svätenie, čiže plnosť Kristovho kňazstva, prijal samého Ducha Svätého. Stal sa nástupcom apoštolov. Dostal moc, ktorá pochádza od samého Ježiša Krista. Náš Pán si zvolil dvanástich apoštolov a vo večeradle udelil im svoje kňazstvo, keď im prikázal premieňať chlieb a víno na jeho Telo a  Krv: „Toto robte na moju pamiatku!“ Vo večeradle teda ustanovil svätú Eucharistiu a o niekoľko hodín potom, na Veľký piatok slobodne a dobrovoľne obetoval svoj život na kríži pre spásu všetkých ľudí. Na tretí deň však vstal z mŕtvych a zjavoval sa svojim učeníkom. Počas jedného takého zjavenia pri Genezaretskom jazere udelí apoštolovi Petrovi úlohu pásť jeho ovečky, ako to opisuje dnešné evanjelium, ku ktorému sa ešte vrátime. Predtým ako by vstúpil na nebesia, postará sa, aby apoštoli pokračovali v jeho spásonosnom diele pre dobro všetkých budúcich generácií: „Ako Otec poslal mňa, aj ja posielam vás“ (Jn 20, 21). „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich...A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,29). Takto poveril apoštolov starosťou a zodpovednosťou za celú Cirkev. V priebehu vekov potom apoštoli vysvätili svojich nástupcov a tí zas ďalších nástupcov-biskupov. Takto sa posvätná moc vkladaním rúk a silou Ducha Svätého preniesla i na krakovského arcibiskupa Karola Wojtylu, ktorý už ako pápež Ján Pavol II. pred 28 rokmi vysvätil mňa. Ja som teraz mal nesmiernu radosť a česť vložiť ruky spolu s ctihodnými bratmi biskupmi na teba. Takto sme ťa zároveň prijali do celosvetového biskupského zboru, čiže kolégia; do toho zboru, „ktorý je nástupcom apoštolského zboru a či kolégia v učiteľskom úrade a duchovnej správe, ba ktorý je nepretržitým pokračovaním apoštolského zboru“ (LG 22). Tak sa ty, drahý brat, silou Ducha Svätého stávaš nástupcom apoštolov, článkom a akoby ohnivkom v tajomnej reťazi apoštolskej postupnosti, stávaš sa nielen bratislavským eparchom, ale aj členom celosvetového biskupského zboru s celocirkevným poslaním. Dnes sa táto spoluzodpovednosť a spolucítenie, čiže kolegiálnosť, prejavuje v jednote a láske s ostatnými biskupmi doma, v biskupských konferenciách, na európskom i na celocirkevnom poli, na synodách, ako aj v živých stykoch s pápežom, ktorý je Skalou, čiže „viditeľným základom jednoty Cirkvi“ (LG 18). Ale tvojou prvoradou úlohou ostáva každodenná služba tebe zvereným veriacim i slabo veriacim prekrásneho byzantského obradu bratislavskej eparchie. V akom duchu máš vykonávať svoje poslanie? – Odpoveď nájdeš v dnešnom evanjeliu.
 
3. „Miluješ ma viac ak títo?“ (Jn 21, 15)

Keď náš Pán Ježiš Kristus odovzdával apoštolovi Petrovi poverenie byť v Cirkvi jednotiacou Skalou a hlavným pastierom, tak sa ho tri razy spýtal, či ho miluje. Peter ho zakaždým pokorne uistil o svojej oddanosti. Celá scéna, ktorá sa odohrala na brehu jazera je dojímavá, ale dosahuje vrchol práve v prvej otázke, ktorú Ježiš Kristus položí priamo a s dôrazom Petrovi: „Miluješ ma viac ako títo?“ Viac ako títo! Čím vyššie poslanie a autoritu niekto dostáva v Kristovej Cirkvi, tým väčšiu lásku musí mať. Istý starší spolubrat odpovedal na otázku, ako vykonáva biskup svoju každodennú službu, krátko a múdro: „Biskup si už nepatrí“.

Je to svätá pravda: biskup už nepatrí sebe. Jeho život patrí úplne Kristovi a ľuďom, jemu zvereným veriacim, ale aj neveriacim. Jeho autorita je služba a jeho služba je služba lásky. Kristus Pán zveril Petrovi poslanie pásť jeho ovce, ale ihneď dodal upozornenie: „Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“ (Jn 21, 18-19). Milovať Krista, značí nasledovať ho aj za cenu kríža. Ako apoštoli, o ktorých čítame: „Dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. A oni odchádzali z veľrady natešení (natešení!), že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša“ (Sk 5, 41-43). Máme teda pekný program, my biskupi, -len čo je pravda,- ak chceme byť dobrými pastiermi!
 
3. Nová etapa v živote vašej cirkvi

Nový biskup pre novú diecézu v novej organizačnej štruktúre grécko-katolíckej cirkvi na Slovensku. Čo to znamená pre teba, drahý brat, pre Cirkev, pre Slovensko? Bolo by veľa čo povedať. Dnešná a zajtrajšia slávnosť, ako aj práve ohlásená organizačná reorganizácia rímsko-katolíckych diecéz – to všetko značí novú etapu v náboženskom živote katolíckej Cirkvi na Slovensku. Ako keby nám Pán chcel povedať, že On nám poslal hojné požehnanie a splnil svoje prísľuby; teraz je rad na nás! Dnes nám všetkým hovorí ako Petrovi: „Zatiahni na hlbinu!“(Lk 5, 4). Bratia a sestry, je vrcholný čas, zatiahnuť na hlbiny ducha, obnoviť si možno aj skleslé nadšenie a pripraviť sa na nové časy!

Ponajprv ty, milý brat, dnes vstupuješ ako veľpastier do slávnej tradície, ktorá sa viaže na nášho prvého apoštola a arcibiskupa sv.Metoda a na jeho brata sv.Cyrila. Vstupuješ aj do šľapají veľkých biskupov, ktorí ešte žijú v pamäti mnohých tu prítomných, do šľapají vašich a našich blahoslavených Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopku!

Vy, drahí veriaci východného obradu, spolu s vašimi pastiermi , pestujte svoj krásny obrad, budujte jednotu viery a lásky medzi sebou i smerom na iných, pričiňte sa o preniknutie ľudských a kresťanských hodnôt do života celej spoločnosti, do zákonov, do škôl, do verejného života, ale najmä do vašich rodín. Spolupracujte s rímskokatolíckymi bratmi, veď sme len jedna viera, jedna Cirkev, i keď máme dva obrady, obidva krásne a hlboké! A nezabúdajme ani na našich pravoslávnych bratov! Ani na iných kresťanských ale aj na neveriacich bratov a sestry.

Celé slovenské spoločenstvo dnes potrebuje svedkov viery. Potrebuje nielen sa nadchnúť a potešiť na slávnosti, ale aj osviežiť, prehĺbiť a potom žiť našu vieru povedome a do hĺbky, a to počnúc od manželstva a rodiny, cez výchovu mládeže v školách, cez svedectvo statočného a zodpovedného života v práci a vo verejnom i politickom živote, vyžadujúc si rešpekt veľkých všeľudských hodnôt a právd v médiách i v zákonoch. Naša viera vo svojom dvojitom, východnom i západnom obrade nás predurčuje, aby sme boli mostom medzi Východom a Západom a tak prispeli k obnove celej Európy na duchovnej základni. Tak nás učili naši apoštoli sv.Cyrila Metod, spolupatróni Európy a k tomu nás viedli a vedú aj blahoslavení prešovskí biskupi Pavol Gojdič a Vasiľ Hopko. Dnes teda, v tejto línii prijmime nového pastiera a prijmime Kristovu výzvu: „Zatiahni na hlbinu!“ (Lk 5, 4). Nech nás v tom spoločnom úsilí sprevádza milostivá Bohorodička Panna Mária. Amen

Jozef kard. Tomko