Očami viery, vedy a kultúry: Konferencia pri príležitosti 20. výročia Mulieris Dignitatem

„Muž a žena - ‛humanum‛ vo svojej úplnosti“ – pod týmto názvom sa v Ríme v dňoch 7. – 9. februára uskutočnil medzinárodný kongres pri príležitosti 20. výročia apoštolského listu pápeža Jána Pavla II. Mulieris Dignitatem o dôstojnosti a povolaní ženy. Pod organizačným zastrešením Pápežskej rady pre laikov sa na ňom zúčastnilo vyše 260 delegátov, pochádzajúcich zo 49 krajín piatich kontinentov. My sa na jeho priebeh a závery pozrieme v dnešnom vydaní rubriky Očami viery, vedy a kultúry.
 
Základné témy sympózia
Na konferencii sa hovorilo o množstve zaujímavých tém. Kardinál Antonio Canizares predstavil „Smerovanie úvah o žene počas 20 rokov od vydania Mulieris Dignitatem“, docentka Hanna Barbara Gerl-Falkovitzová hovorila o téme „Mária a ženy v evanjeliu a v prvých spoločenstvách“, docentka moderných dejín Antonia Bel Bravová sa dotkla základných styčných bodov kresťanstva a podpory žien, docentka Eva Carlota Ravaová predstavila dar intelektuálnej lásky žien, ako boli Terézia z Avily, Edith Steinová, Tereza z Lisieux, či Katarína Sienská.

Pápež Benedikt XVI. o význame apoštolského listu Mulieris Dignitatem
Účastníkom sympózia sa prihovoril aj pápež Benedikt XVI. Zdôraznil, že Ján Pavol II. v Mulieris Dignitatem prehĺbil základné antropologické pravdy o mužovi a žene. Ich duálna jednota je podľa jeho slov založená na dôstojnosti, ktorá je vlastná každému človeku, stvorenému k obrazu a podobe Boha, stvorenému ako muž a žena. Pritom je potrebné vyhnúť sa nerozlíšenej uniformite, sploštenej a ochudobnenej rovnosti, ako aj rozdielnosti, ponímanej priepastne a konfliktne. Duálna jednota, ktorá je vpísaná do tela i duše, so sebou prináša vzťah k druhému, lásku k druhému, medzi osobné spoločenstvo, ktoré ukazuje na „určitú podobu božského spoločenstva, vpísaného do stvorenia človeka“ (č. 7). Ak si preto muž a žena nárokujú úplnú autonómiu a sebestačnosť, riskujú, že zostanú uzavretí do takého druhu sebarealizácie, ktorá pokladá za výdobytok slobody prekonanie každého prirodzeného, sociálneho alebo náboženského zväzku, ale v skutočnosti ho redukujú na tiesnivú samotu.

Aby mohlo byť podporené skutočné povznesenie ženy a muža, nedá sa s touto skutočnosťou nepočítať, zdôraznil Svätý Otec:
„Je potrebné pokračovať v antropologickom bádaní na základe veľkej kresťanskej tradície a s prihliadnutím k novým pokrokom vedy a dnešnej kultúrnej vnímavosti. To prispeje k prehĺbeniu nielen ženskej, ale aj mužskej identity, ktorá je nezriedka takisto predmetom ideologických a jednostranných reflexií. Vzhľadom k týmto kultúrnym a politickým prúdom, ktoré sa snažia eliminovať alebo prinajmenšom zatemniť a zmiasť sexuálne rozdiely, vpísané do ľudské prirodzenosti tým, že ich označujú za kultúrne konštrukcie, je nevyhnutné poukázať na zámer Boha, ktorý stvoril ľudskú bytosť ako muža a ženu v jednote a zároveň originálnej a komplementárnej odlišnosti. Ľudská prirodzenosť a kultúrna dimenzia sa integrujú v rozsiahlom a zložitom procese, ktorým je formácia vlastnej identity, kde si obe dimenzie – mužská a ženská – navzájom odpovedajú a doplňujú sa.“

 
Aktuálnosť Mulieris Dignitatem pre dnešnú spoločnosť
Slová pápeža Benedikta XVI. o aktuálnosti apoštolského listu Mulieris Dignitatem pre dnešnú spoločnosť sa pre Vatikánsky rozhlas potvrdila aj jedna z organizátoriek medzinárodného kongresu Dr. Rocío Figueroa:
„Môžeme v súčasnosti vidieť rôzne prúdy a tendencie feminizmu. Na jednej strane je tu snaha o vytvorenie opozície medzi mužom a ženou a na strane druhej pokusy odstrániť odlišnosti, vytvorené ľudskou prirodzenosťou. Podľa môjho názoru je v súvislosti s týmito trendmi veľmi dôležitý a aktuálny práve spomenutý apoštolský list, pretože Ján Pavol II. v ňom reaguje na antropologickú otázku, hovoriac o jednote a o tom, že rovnosť spočíva v dôstojnosti, ako aj o odlišnosti, ktorá je vpísaná v ľudskej prirodzenosti. Ján Pavol II. teda píše o tejto jednote v dualite, ktorá odpovedá na pôvodné povolanie človeka.“
 
Zložitá situácia žien v dnešnom svete
Pápež Benedikt XVI. na otvorení V. generálnej konferencie episkopátu Latinskej Ameriky a Karibiku v máji minulý rok v brazílskej Aparecide poukázal na doposiaľ pretrvávajúcu maskulínnu mentalitu, ktorá ignoruje novosť kresťanstva a rovnosť dôstojnosti a zodpovednosti, ktoré kresťanstvo uznáva a ohlasuje. Existujú miesta a kultúry, kde je žena diskriminovaná a podceňovaná iba preto, že je žena, pričom sa používajú dokonca náboženské argumenty a rodinný, sociálny a kultúrny nátlak pre pestovanie nerovnosti pohlaví, prejavujúcich sa nezriedka násilím voči žene. Tá je podrobovaná týraniu a vykorisťovaniu v reklame konzumného a zábavného priemyslu.

Zoči-voči týmto závažným a pretrvávajúcim javom podľa Benedikta XVI. vystupuje ešte naliehavejšie do popredia potreba, aby sa kresťania všade usilovali o presadenie kultúry, uznávajúcej právnu a faktickú dôstojnosť, ktorá žene prináleží:
„Boh zveruje žene a mužovi podľa špecifík, ktoré sú im vlastné, konkrétne povolanie a misijné poslanie v Cirkvi a vo svete. Mám namysli rodinu, spoločenstvo lásky, otvorené pre život, základnú bunku spoločnosti, v ktorej majú žena i muž vďaka materstvu a otcovstvu nezastupiteľnú úlohu vo vzťahu k životu. Už od svojho počatia majú deti právo spoliehať sa na otca a matku, ktorí sa o ne starajú a sprevádzajú ich pri dospievaní. Štát má podporovať zodpovedajúcou sociálnou politikou všetko to, čo prospieva stabilite a jednote manželstva, dôstojnosti a zodpovednosti manželov, ich právo a nenahraditeľné poslanie výchovy detí. Okrem toho je nevyhnutné, aby bolo aj žene umožnené spolupracovať na budovaní spoločnosti prostredníctvom docenenia jej typicky ženského talentu.“

 
Priestor pre laikov
Ako uviedol predseda Pápežskej rady pre laikov Mons. Stanislaw Rylko, veľký priestor sa v tomto smere otvára pre pôsobenie veriacich laikov – mužov aj ženy:
„Dnes je potrebné rázne odmietať všetky nespravodlivosti a zneužívanie. Diskrimináciu žien, ktorá stále existuje v rôznych spoločenských a kultúrnych kontextoch. Potrebujeme odvážne a múdre úsilie katolíckych organizácií a cirkevných hnutí, ktoré by vyvážilo súčasné kultúrne tendencie, zamerané proti žene, proti manželstvu a proti rodine. Je potrebné, aby aj katolíci, pôsobiaci v politike dokázali podporiť správne zákony, rešpektujúce dôstojnosť a povolanie žien.“ –dj-