2008-02-08 10:47:19

Zamyslenie na prvú pôstnu nedeľu


RealAudioMP3 „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.“ Týmito slovami žalmu nasledujúcej nedele nás liturgia uvádza do duchovného ovzdušia pôstnej doby. Je to prudká zmena oproti predchádzajúcemu obdobiu. Pôstnou dobou začínajú bolestné tajomstvá Krista.
Jadro čítaní môžeme vidieť v týchto slovách: „Ak si Boží syn,...“ hovorí Diabol Kristovi, pokúšajúc ho žiť svetským životom a nie tým, ktorý mu načrtol Boh, teda životom Božieho Syna.
Môžeme povedať, že aj my máme neustálu dilemu, a to medzi životom budovaným na nezávislosti od Boha, ako nám to ukázal prvý Adam, o ktorom hovorí prvé čítanie, a medzi životom založeným na dôvere a poslušnosti Bohu, ktorý sme mohli vidieť u druhého Adama, Krista, a budeme o tom počuť v druhom čítaní.
A tak nám dnešné čítania podávajú pred náš zrak dvojaký výber: ponuku prvého Adama a ponuku Krista. Ktorú z týchto dvoch ponúk si vybrať?
Hriech prvých rodičov, Adama a Evy, spočíva v tomto: pod pokušením Diabla sa rodí najskôr pochybnosť, potom podozrenie, potom nedôvera, nakoniec neposlušnosť. A je to práve tento dedičný hriech, ktorý sa odovzdáva na všetky generácie. Je to hriech praktického ateizmu, sebestačnosti a ľahostajnosti. Chcieť postaviť vlastný život iba s materiálnym zabezpečením, rozmýšľať ako zvíťaziť s mocou a hrdosťou, a dokonca používať Boha či manipulovať aj náboženstvom pre svoje vlastné záujmy. Taktiež je tu pokušenie byť nezávislým od Boha, osamostatniť sa od neho, pretože si myslím, že Boh mi niečo zakazuje, a teda nechce aby som bol šťastný. Tak začnem rozmýšľať o mojom živote, bez Boha. Úplne ho preskočím.
Na druhej strane, nový Adam, Ježiš Kristus, prekvapil celý náboženský svet, keď sa jedného dňa zjavil ako človek a nazýva Boha: Otče! Celý Ježišov život vyjadruje túto dôveru, tento vzťah so svojím Otcom. Jeho život bol budovaný na poslušnosti. Stále zjavoval harmóniu s Otcom, až kým nepovedal: „Ja a Otec sme jedno.“ Ježiš má o ľudskom živote jasnú predstavu: človek nevznikol sám od seba, všetko je ovocím Božieho stvorenia. Druhý Adam chcel zasiahnuť do tragédie prvého Adama tým, že prišiel on sám ako prvý poslušný. Svätý Pavol hovorí, že človek sa stal podobný obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. Neuznať ho a zaprieť ho, to je Adamov hriech navždy. Pôstne obdobie nie je len úsilie obrátiť sa k Bohu, ale nechať sa zatiahnuť do spásonosného diela, ktoré Kristus v hojnej miere ponúka a obnovuje vo veľkonočných sviatostiach. Je tu silnejšia vlna, ktorá nás môže strhnúť – tá Kristova, a nie prvého Adama. Stačí sa jej nevyhýbať a neodmietať.
Vidíme, že vo svete sa ľudia rozdeľujú na dve skupiny: tí, ktorí sa pri realizácii vlastného života spoliehajú na Boha a tí, ktorí sa spoliehajú na seba, čím si zo seba spravia Boha. Každoročná pôstna ponuka prichádza opäť aj dnes pre každého z nás: overiť sa, kde je moje miesto, a zmeniť sa.


Ján Dubina, kňaz Banskobystrickej diecézy







All the contents on this site are copyrighted ©.