Očami viery, vedy a kultúry: Posolstvo Benedikta XVI. k obdobiu pôstu

40-dňový pôst,obdobie prípravy pred Veľkou nocou. Táto forma pokánia je známa nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V súvislosti s obdobím pôstu vydal minulý týždeň posolstvo aj Svätý Otec, aj o ňom budeme hovoriť v nasledujúcich minútach v našej rubrike.

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou a tento rok pripadá na 6. februára. V tento deň je prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu. Kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“.
Obrad sypania popola na hlavu pochádza ešte z 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.

Aj tento rok vydal Svätý Otec posolstvo k pôstnemu obdobiu. Jednou zo základných tém jeho magistéria je, že kresťanstvo nie je iba teória, ale skutočná realita, spásonosná a účinná. V tomto uhle pohľadu vníma pápež proces vnútornej obnovy, ku ktorej sú kresťania pozývaní v období pôstu, v čase modlitby, postenia sa a vykonávania skutkov kresťanskej lásky. Svätý Otec zaradil jednotlivé časti posolstva do šiestich bodov:

V prvom bode hovorí o tom, že pôst je obdobím, v ktorom sa prehlbuje zmysel a hodnota nášho kresťanského bytia pre znovuobjavenie Božieho milosrdenstva. Znovuobjavenie, ktoré nás posúva k tomu, aby sme sa stali ešte milosrdnejšími voči svojim bratom.

Konkrétne kroky na dosiahnutie tohto cieľa sú modlitba, pôst a skutky kresťanskej lásky. Pápež sa tu pozastavuje nad vykonávaním skutkov kresťanskej lásky, ako jedným z konkrétnych spôsobov pomoci tým, ktorí ju potrebujú. Skutky kresťanskej lásky nás viac odpútavajú od materiálnych vecí. Takto je možné posilniť našu schopnosť zdieľať s blížnymi to, čo vďaka Božej dobrote vlastníme. Benedikt XVI. píše:
„Toho roku by som sa chcel v obvyklom pôstnom posolstve zamyslieť nad praxou dávania almužny, ktorá predstavuje konkrétny spôsob, ako pomáhať núdznym, a zároveň je asketickým cvičením na oslobodenie sa od pripútanosti k pozemským dobrám. Aká silná je príťažlivosť materiálneho bohatstva a aké rázne musí byť naše rozhodnutie neurobiť si z neho modlu, to jasne potvrdzuje Ježiš: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Lk 16, 13). Almužna nám pomáha víťaziť nad týmto neustálym pokušením, vychováva nás, aby sme vychádzali v ústrety potrebám blížnych a delili sa s druhými o to, čo z Božej dobroty vlastníme. Na to sú zamerané aj špeciálne zbierky pre chudobných, ktoré sa počas Pôstneho obdobia konajú v mnohých častiach sveta. Takto sa vnútorné očisťovanie spája s gestom cirkevného spoločenstva, ako to bolo už v prvotnej Cirkvi. Svätý Pavol o tom hovorí vo svojich listoch, keď spomína zbierku pre spoločenstvo v Jeruzaleme.“ (porov. 2 Kor 8 – 9; Rim 15, 25 – 27)

V druhom bode hovorí Svätý Otec o materiálnych dobrách, ktoré vlastníme a ktoré nie sú považované za výlučné vlastníctvo a majú predovšetkým spoločenskú hodnotu, podľa princípu ich všeobecného zaradenia (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2404). „Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?“(1 Jn, 3,17) V krajinách, v ktorých je väčšina populácie kresťanská, má táto prosba o zdieľanie dobier – s tými, ktorí trpia chudobou a opustením – zvláštny význam. Skôr ako skutok lásky ide o povinnosť spravodlivosti.

„V evanjeliu Ježiš veľmi jasne napomína tých, ktorí vlastnia a používajú pozemské bohatstvá len pre seba. Zoči-voči masám, ktoré majú všetkého nedostatok a trpia hladom, nadobúdajú slová sv. Jána tón tvrdej výčitky: „Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?“ (1 Jn 3, 17). Ešte dôraznejšie zaznieva výzva na delenie sa v krajinách, kde tvoria väčšinu populácie kresťania, lebo tam majú voči mnohým núdznym a opusteným väčšiu zodpovednosť. Pomáhať im je však v prvom rade povinnosťou vyplývajúcou zo spravodlivosti, až potom skutkom milosrdenstva.“

3. Tretí bod: Skutky lásky nie sú podľa evanjelia len altruizmus, ani nemajú byť zásterkou pre hľadanie osobného prospechu či ocenenia zo strany druhých, alebo prostriedkom na to, aby sme sa stali stredobodom pozornosti. Úprimné rozhodnutie pomáhať prichádza v skrytosti, nasledujúc tak Ježiša Krista, ktorý tým, že zomrel na kríži, sa nám celý daroval.
„Evanjelium nám ukazuje charakteristickú vlastnosť kresťanskej almužny: musí byť skrytá. „Nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá,“ hovorí Ježiš, „aby tvoja almužna zostala skrytá” (Mt 6, 3 – 4). Pričom krátko predtým povedal, že nemáme konať dobré skutky pre pochvalu, aby sme neriskovali, že prídeme o nebeskú odmenu.“

4. Štvrtý bod hovorí o tom, že skutky lásky, tým, že nás približujú k ostatným, nás približujú aj k Bohu a môžu sa stať nástrojmi skutočnej premeny a zmierenia s Ním a s našimi bratmi. Presahujú tak „materiálnu dimenziu“ a vyjadrujú pravdu o našom bytí: boli sme stvorení nie pre nás samých, ale pre Boha a pre našich blížnych (por. 2 Kor 5, 15).
„Zakaždým, keď sa z lásky k Bohu delíme o naše dobrá s núdznym blížnym, zakusujeme, že plnosť života pochádza z lásky a že všetko sa nám vracia ako požehnanie vo forme pokoja, vnútorného uspokojenia a radosti. Nebeský Otec nám odplatí naše almužny svojou radosťou. A navyše: sv. Peter medzi duchovnými plodmi almužny menuje odpustenie hriechov. „Láska” – píše – „zakrýva množstvo hriechov.“

5. Piaty bod hovorí o tom, že pôst v praktizovaní skutkov lásky je prostriedkom na prehĺbenie nášho kresťanského povolania. Láska inšpiruje k rôznym formám darovania sa, podľa možností a podmienok každého z nás a tak robí z nášho života úplný dar.
„Almužna vychováva k láskyplnej veľkodušnosti. Svätý Giuseppe Benedetto Cottolengo mal vo zvyku odporúčať: „Nikdy nepočítajte mince, ktoré dávate. V tejto súvislosti je veľmi charakteristický evanjeliový príbeh o vdove, ktorá vo svojej biede hodila do chrámovej pokladnice „všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Mk 12, 44). Jej malá a bezvýznamná minca sa stala výrečným symbolom: táto vdova nedáva Bohu niečo zo svojho prebytku. Nie to, čo má, ale dáva to, čím je. Dáva samu seba.“

Napokon posledný 6. bod z Posolstva Benedikta XVI. V ňom hovorí, že pôst pozýva všetkých, aby rástli v láske, v spoznávaní samého Krista v chudobných, v osobnom a spoločnom úsilí o zblíženie sa s Kristom, v mene ktorého máme skutočný život a sme svedkami Jeho lásky.
„Toto obdobie je preto charakterizované osobným i spoločným úsilím primknúť sa ku Kristovi, aby sme sa stali svedkami jeho lásky. Mária, Pánova Matka a verná služobnica, nech pomáha veriacim, vyzbrojeným modlitbou, pôstom a dávaním almužny, viesť pôstny „duchovný zápas“, aby tak obnovení na duchu išli v ústrety sláveniu veľkonočných sviatkov. S týmto želaním s radosťou všetkým posielam svoje apoštolské požehnanie.“ –sg-