Cirkev a svet: Slovinsko

Slovinsko si v zahraničí ľudia často mýlia so Slovenskom, pretože ich odlišuje iba jedno písmenko, každá z týchto krajín má však odlišnú históriu. Spája ich to, že dlhé roky trpeli pod vládou totalitného režimu, dnes je však toto obdobie minulosťou. Koncom januára biskupi najprosperujúcejšej krajiny bývalej Juhoslávie navštívili Vatikán a Rím v rámci návštevy Ad Limina Apostolorum. Aj to je dôvodom, prečo sa na Slovinsko pozrieme bližšie v dnešnej rubrike Cirkev a svet.
 
Dejiny kresťanstva v Slovinsku
Prvé stopy kresťanstva v oblasti siahajú ku koncu 2. storočia. Odvtedy krajina prešla búrlivým vývojom – od vpádu Gótov v 5. storočí, cez protestantskú reformu v 16. storočí, neskôr katolícku protireformu, absolútne podriadenie Cirkvi záujmom štátu počas vlády Márie Terézie a Jozefa II., až po konkordát v roku 1855 medzi Rakúskou monarchiou a Svätou stolicou, ktorý Cirkev od tohto podriadenia oslobodil. Získala slobodu pre svoje pôsobenie a bolo jej vrátená možnosť aktívne pôsobiť v oblasti vzdelávania a kultúry.

Najväčší podiel na praktickom uplatnení tejto možnosti mal biskup Anton Martin Slomšek, ktorý žil v 19. storočí a v roku 1999 bol pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahoslaveného. V roku 1899 je vymenovaný prvý slovinský kardinál Jakob Missia. V roku 1991 sa Slovinsko oddelilo od Juhoslávie a jeho nezávislosť bola uznaná Svätou stolicou 13. mája 1992. Pápež Ján Pavol II. navštívil krajinu dvakrát – v máji 1996 a v septembri 1999.

Náboženská príslušnosť
Slovinsko má vyše dvoch miliónov obyvateľov, z ktorých sa takmer 81 % hlási ku katolíckemu náboženstvu, bez vierovyznania je asi 10 % a okrem toho tu žije aj malá moslimská a pravoslávna menšina. Cirkevne je krajina rozdelená do dvoch arcidiecéz (jednu z nich – Maribor – ustanovil pápež Benedikt XVI. v roku 2006), a štyroch diecéz. Na čele Konferencie biskupov Slovinska stojí arcibiskup Ľubľany Mons. Alojzij Uran.
 
Pápež Benedikt XVI. slovinským biskupom
Vo svojom príhovore pri príležitosti návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne sa pápež Benedikt XVI. dotkol aktuálnej politickej a spoločenskej situácie Slovinska:
“Od predchádzajúcej návštevy Ad Limina, ktorá sa uskutočnila v apríli 2001, vaša krajina zaznamenala veľké zmeny. Predovšetkým 1. mája 2004 sa stala súčasťou Európskej únie a pri tejto príležitosti ste adresovali dôležitý pastoračný list všetkým veriacim. 1. januára 2007 Slovinsko prijalo jednotnú európsku menu. Napokon, koncom minulého roka vstúpilo do Schengenského priestoru a korunou tohto vývoja je predsedníctvo Európskej únie, ktoré mu bolo zverené od 1. januára.”

 
Svätý Otec zdôraznil, že tieto udalosti síce neboli cirkevného charakteru, ale majú veľký vplyv na pôsobenie Katolíckej cirkvi v krajine. Ocenil pastoračný list biskupov z roku 2004, v ktorom zdôraznili, že ak chce Európa zostať zemou pokoja, uchovajúc si ako základnú hodnotu úctu voči ľudskej bytosti, nemôže v tejto súvislosti odmietať kresťanstvo:
“Kresťanstvo je náboženstvom nádeje: nádeje v živote, v nekonečnom šťastí, v dosiahnutí bratstva medzi všetkými ľuďmi. Toto je potrebné na každom kontinente, aj v Európe, kde ešte stále mnohí intelektuáli zlyhávajú v akceptovaní faktu, že ‛rozum potrebuje vieru, aby sa mohol stať plne sebou samým: rozum a viera sa navzájom potrebujú, aby dosiahli svoju pravú prirodzenosť a svoje poslanie‛ (Enc. Spe Salvi, 23).“

 
Svätý Otec vo svojom príhovore k slovinským biskupom zdôraznil, že každá generácia je povolaná k tomu, aby sa rozhodovala medzi životom a dobrom na jednej strane a smrťou a zlom na strane druhej:
“My, pastieri, máme povinnosť ukazovať kresťanom cestu života, pretože oni majú byť soľou a svetlom spoločnosti. Povzbudzujem preto Cirkev, aby Slovinsko aj jej zásluhou odpovedalo na materialistickú a egoistickú kultúru evanjelizačnou činnosťou, ktorá vychádza priamo z farností. Z farností totiž viac ako z ktorýchkoľvek iných štruktúr môžu a majú prameniť konkrétne skutky kresťanského svedectva. Prispieť by k tomu mala aj reštrukturalizácia cirkevných provincií v roku 2006, v rámci ktorej vznikli tri nové diecézy a arcidiecéza Maribor, aby boli biskupi bližšie k svojím kňazom a veriacim a aby ich účinnejšie sprevádzali na ceste viery a apoštolského úsilia.”
 
Výzvy pre Katolícku cirkev v krajine
Fakt, že Katolíckej cirkvi v Slovinsku sa darí oslovovať veriacich, neznamená, že prestáva byť bdelá. Ako uvádza predseda Konferencie biskupov a arcibiskup Ľubľany Mons. Alojzij Uran, potešiteľné sú znaky nádeje, že aj takzvaní “vlažní veriaci” sa približujú k Cirkvi a uznávajú kresťanské hodnoty.
“Cirkev v Slovinsku sa chce otvoriť životu Boha a ľudskému životu, tak, ako sme si predsavzali pred jedenástimi rokmi, keď sme usporiadali prvé plenárne zasadnutie pod názvom “Vyber si život”. Naša pozornosť sa sústreďuje na rodinu, na jej otvorenosť voči životu. A takisto na mladých, ktorí sú povolaní pripraviť sa na rodinný život. Línia, ktorú je potrebné nasledovať, je nová evanjelizácia. Viera prichádza prostredníctvom ohlasovania Božieho slova a formácie malých spoločenstiev, ktoré sú schopné žiť vieru a nádej. V našich farnostiach je veľké množstvo rôznych laických hnutí – modlitbové skupiny, dobrovoľníci, pracujúci pre Caritas, skauti, animátori. Žiaľ, vo všeobecnosti je stále dosť málo badateľná ich zodpovednosť v oblasti života kresťanských komunít. Zaznamenávame aj úbytok kňazských a rehoľných povolaní. Na takmer 1,5 milióna katolíkov pripadá iba 60 seminaristov a 20 novicov a noviciek.”

 
Ako uviedol Mons. Uran, vstup Slovinska do Európskej únie so sebou okrem pozitív priniesol aj v nebývalej miere aj konzumizmus, ktorý sa stáva akýmsi “novým náboženstvom” a už preukázal aj negatívne účinky na kvalitu života tým, že “mať” u niektorých vrstiev obyvateľstva prevažuje nad “byť”. Toto je podľa slovinských biskupov, aj podľa samotného Svätého Otca hlavná výzva, s ktorou sa Katolícka krajina musí vysporiadať v blízkej budúcnosti. –dj-