Generálna audiencia Benedikta XVI.: Harmónia viery a rozumu podľa sv. Augustína

Vatikán (30. januára, RV) - Na dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala v Aule Pavla VI., sa Benedikt XVI. v katechéze vrátil k veľkej postave sv. Augustína. Pripomenul, že pápež Ján Pavol II. v roku 1986, keď uplynulo 16 storočí od Augustínovho obrátenia, vydal apoštolský list Augustinum Hipponensem. List bol podľa samotného Jána Pavla II. „poďakovaním Bohu za jeho dar pre Cirkev a skrze Cirkev pre celé ľudstvo, spočívajúci v tomto úžasnom obrátení”. Ako povedal Svätý Otec, téme Augustínovho obrátenia sa bude osobitne venovať v niektorej z ďalších katechéz. Pápež uviedol dnešnú tému týmito slovami:

„Dnešná katechéza je venovaná téme viery a rozumu, ktorá patrí k rozhodujúcim témam, lepšie povedané, je rozhodujúcou témou v životnom príbehu sv. Augustína. V detstve sa od svojej matky Moniky naučil katolíckej viere. No ako dospievajúci túto vieru zanechal, pretože viac nedokázal vnímať jej rozumnosť a nechcel také náboženstvo, ktoré by nebolo aj pre neho vyjadrením rozumu, čiže pravdy. Jeho smäd po pravde bol radikálny a priviedol ho k oddialeniu sa od katolíckej viery. No jeho radikalita bola taká veľká, že sa nemohol uspokojiť s filozofiami, ktoré by nesiahali až k  pravde samotnej, ktoré by neprichádzali až k Bohu. K takému Bohu, ktorý by nebol iba nejakou poslednou kozmologickou hypotézou, ale ktorý by bol pravým Bohom, Bohom, ktorý dáva život a vstupuje do nášho života.“

Intelektuálne a duchovné putovanie sv. Augustína je podľa Benedikta XVI. vzorom, ktorý je platný aj dnes, pre vzťah medzi vierou a rozumom, a to ako pre veriacich, tak i pre každého človeka, ktorý hľadá pravdu. Ako napísal Augustín po svojej konverzii, viera a rozum sú „dve sily, ktoré nás privádzajú k poznaniu“ (Contra Academicos, III, 20, 43). Pápež citoval dva slávne Augustínove výroky, ktoré spolu vystihujú túto skutočnosť. Prvý znie: „crede ut intelligas“ („ver, aby si rozumel”) a hovorí o tom, že viera otvára cestu k prekročeniu prahu pravdy. Druhý výrok, neoddeliteľný od prvého, hovorí: „intellige ut credas“ („rozumej, aby si veril”), čo znamená skúmať pravdu, aby človek mohol nájsť Boha a uveriť. Tieto dva výroky podľa slov Benedikta XVI. vyjadrujú syntézu celého problému, ktorá sa začala formovať už pred príchodom Krista pri stretnutí hebrejskej viery s gréckym myslením a neskôr ju rozvinuli mnohí kresťanskí myslitelia.

„Harmónia medzi vierou a rozumom znamená predovšetkým, že Boh nie je ďaleko; nie je ďaleko od našej mysle a od nášho života. Je blízko každej ľudskej bytosti, blízko nášmu srdcu a blízko nášmu rozumu, ak sa skutočne vydáme na cestu. Práve na túto Božiu blízkosť voči človeku upozornil Augustín s mimoriadnou intenzitou. Prítomnosť Boha v človeku je hlboká a zároveň tajuplná, no je možné ju rozoznať a objaviť v intimite vlastného vnútra: «nechoď von,» zdôrazňuje Augustín, ale «obráť sa k sebe samému; vo vnútornom človeku prebýva pravda; a ak objavíš, že tvoja prirodzenosť je schopná premeny, presiahni seba samého. No pamätaj, keď presahuješ seba samého, že presahuješ dušu, ktorá premýšľa. Smeruj teda tam, kde sa rozsvecuje svetlo rozumu“ (De vera religione, 39, 72)

Pápež tieto slová doložil slávnym Augustínovým výrokom z jeho Vyznaní: „Pre seba si nás stvoril a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe”. (Vyznania, I, 1, 1) Vzdialenosť Boha teda zodpovedá našej vzdialenosti od nás samých. Augustín o tom hovorí, keď sa takto obracia k Bohu: „Bol si v mojom vnútri viac než moje najintímnejšie vnútro a vyššie než to, čo je vo mne najvyššie”. A ďalej hovorí: „Bol si predo mnou, ja som však bol vzdialený odo mňa samého, a nenachádzal som seba samého, a ešte menej som nachádzal teba.” (Vyznania, V, 2, 2)

Benedikt XVI. ďalej prešiel k otázke oslobodenia a záchrany človeka. Ľudská bytosť, ako zdôrazňuje Augustín v diele O Božom štáte (De civitate Dei, XII, 27), je spoločenská pre svoju prirodzenosť a protispoločenská pre svoju neresť. Je zachránená Kristom, jediným prostredníkom medzi Bohom a ľudstvom a „univerzálnou cestou slobody a spásy”. Mimo tejto cesty, ktorá nikdy nechýbala ľudstvu - tvrdí Augustín v tom istom diele – „nikto nebol nikdy oslobodený, nikto sa nestáva slobodným, nikto nebude oslobodený” (De civitate Dei, X, 32, 2).

Ako jediný prostredník spásy, Kristus je hlavou Cirkvi a je s ňou mysticky spojený až do tej miery, že Augustín môže povedať: „Stali sme sa Kristom. Skutočne, ak on je hlava a my jeho údy, úplný človek je on a my.” (In Iohannis evangelium tractatus, 21, 8).

„Boží ľud a Boží dom, Cirkev, je teda v augustínovej vízii úzko previazaná s pojmom Kristovho Tela, založená na kristologickej relektúre Starého zákona a na sviatostnom živote sústreďujúcom sa na Eucharistiu, v ktorej nám Pán dáva svoje Telo a transformuje nás na svoje Telo. Je teda podstatné, že Cirkev, Boží ľud, je v kristologickom, nie v sociologickom zmysle, skutočne včlenený do Krista, ktorý – ako to tvrdí sv. Augustín na jednej nádhernej strane – «sa modlí za nás, modlí sa v nás, je nami prosený; modlí sa za nás ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša hlava, je nami prosený ako náš Boh: preto v ňom spoznávame náš hlas a v našom hlase spoznávame jeho hlas.»“ (Enarrationes in Psalmos, 85, 1)
 
Ku koncu katechézy Benedikt XVI. opäť pripomenul apoštolský list Jána Pavla II. Augustinum Hipponensem z roku 1986 k výročiu obrátenia sv. Augustína. Ján Pavol II. v ňom položil samotnému Augustínovi otázku, čo by povedal dnešným ľuďom. Odpovedal slovami jeho listu, nadiktovaného krátko po obrátení: „Zdá sa mi, že by bolo treba priviesť ľudí späť k nádeji na nájdenie pravdy” (Epistulae, 1, 1) ; tej pravdy, ktorou je Kristus sám, pravý Boh, na ktorého sa obracia jedna z najkrajších a najslávnejších modlitieb z knihy Vyznaní, ktorá začína slovami: „Neskoro som si ťa zamiloval, krása tak prastará a tak nová...” (Vyznania, X, 27, 38) Svätý Otec uzavrel svoj príhovor týmito slovami:
 
„Augustín stretol Boha a po celý svoj život ho natoľko zakusoval, že táto skutočnosť – ktorá je predovšetkým Osoba, Ježiš – zmenila jeho život, tak ako mení životy všetkých tých žien a mužov, ktorí v každej dobe majú milosť stretnúť sa s ním. Modlime sa, aby nám Pán dal túto milosť a dal nám takto nájsť jeho pokoj.“

 
Na záver audiencie pápež udelil prítomným, medzi ktorými boli aj veriaci zo Slovenska, apoštolské požehnanie. – jb –