Očami viery, vedy a kultúry: Posolstvo Benedikta XVI. k Svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov

„Médiá – na križovatke medzi protagonizmom a službou. Hľadanie pravdy a jej zdieľanie s ostatnými“ – taká je hlavná myšlienka 42. svetového dňa spoločenských dorozumievacích prostriedkov, ktorý si pripomenieme 4. mája. Posolstvo pápeža Benedikta XVI. pri tejto príležitosti bolo zverejnené minulý týždeň a my sa na jeho obsah bližšie pozrieme v dnešnom vydaní rubriky Očami viery, vedy a kultúry.
 
Svätý Otec v tohtoročnom posolstve k Svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov poukázal na úlohu, ktorú médiá zohrávajú pri rozvoji demokracie a dialógu medzi ľuďmi: „Bez ich prispenia by bolo skutočne ťažké podporovať a posilňovať porozumenie medzi národmi, vdýchnuť život do mierových rozhovorov vo svete, či zaručiť voľný obeh myšlienok, zvlášť tých, ktoré podporujú ideály solidarity a sociálnej spravodlivosti.“ Zároveň však poukázal na to, že sa dostávajú do rizika, že budú premenené na systémy, zneužívané na „podriadenie ľudskosti agendám, diktovaným dominantnými záujmami dňa“.

„To sa stáva,“ zdôraznil Svätý Otec, „keď je komunikácia použitá na ideologické účely, alebo agresívnu reklamu spotrebných produktov. Vydávaním svojho pohľadu za realitu môže vzniknúť tendencia legitimizovať alebo vnucovať zdeformované vzory osobného, rodinného alebo spoločenského života. Ba čo viac, za účelom pritiahnuť poslucháčov a zvýšiť sledovanosť, je mnohokrát východiskom prezentácia vulgárnosti a násilia.“

 
Faktu, že tie isté technológie, ktoré dokážu slúžiť dobru, môžu byť aj zneužité, sa vo svojom prejave na tlačovej konferencii 24. januára dotkol aj sekretár Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky Mons. Paul Tighe:
“Komunikačné technológie môžu byť použité na manipuláciu verejnej mienky, deformáciu pravdy, podporu násilia a znehodnotenie ľudskej dôstojnosti. Benedikt XVI. podčiarkuje nejednoznačnosť pokroku, ktorý ponúka nové možnosti pre dobro, ale zároveň otvára desivé možnosti pre zlo, ktoré predtým neexistovalo. Vo svojom posolstve pápež podotýka, že mnohí komentátori v súčasnosti veria, že je v tejto oblasti potrebná disciplína ‛infoetiky‛, tak, ako máme disciplínu ‛bioetiky‛ na poli medicíny a vedeckého výskumu, súvisiaceho so životom. Toto posolstvo teda už slúži na vyzdvihnutie niektorých zo základných etických bodov, ktoré by mohli prispieť k rozvoju tejto relatívne novej sféry uvažovania. Musíme sa vyhnúť tomu, čo v bioetike býva označované ako “technologický imperatív”. Na poli medicíny sme sa naučili, že by sme nemali robiť všetko, čo sa dá dokázať. Ako nám pápež pripomína, aj na poli komunikácie je pravda, že nie všetko, čo je technicky možné, je zároveň aj eticky prípustné.”

Podľa Benedikta XVI. sa ľudstvo nachádza na križovatke: „Musíme sa pýtať, či je múdre umožniť nástrojom spoločenskej komunikácie byť zneužívané pre protagonizmus, teda ‛sebaprezentáciu‛, a skončiť v rukách tých, ktorí ich použijú na manipuláciu svedomia. Či by nemalo byť prioritou zabezpečiť, aby zostali v službe človeku a spoločnému blahu a aby podporovali etickú formáciu človeka a jeho vnútorný rast.“

 
Ako uvádza Svätý Otec, “dnes sa zdá, že komunikácia si nárokuje nielen na sprostredkovávanie skutočností, ale na ich určovanie, a to vďaka moci a sile sugescie, ktorou disponuje. Je jasné, že v určitých situáciách sa médiá nepoužívajú na účel šírenia informácií, ale na tzv. ‛vytváranie‛ udalostí. Na túto nebezpečnú zmenu už so znepokojením poukázali viacerí cirkevní predstavitelia.”

 
Svätý Otec podčiarkol, že „dôležitosť, ktorú dorozumievacie prostriedky získali v spoločnosti, musí byť v súčasnosti považovaná za integrálnu súčasť ‛antropologickej‛ otázky, ktorá je kľúčovou výzvou tretieho milénia. Tak, ako vidíme, že sa to deje v oblasti ľudského života, manželstva a rodiny, v záležitostiach, týkajúcich sa pokoja, spravodlivsti a ochrany stvorenia, ako aj v sektore spoločenskej komunikácie – všade tam je základným rozmerom ľudská bytosť a pravda, ktorá sa jej týka.”

 
Podľa slov sekretára Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky Mons. Paula Thighea iba vtedy, ak technológie slúžia k dobru jednotlivcov a spoločenstiev, môžeme povedať, že sú ozajstným nástrojom pokroku:
“Toto posolstvo povzbudzuje všetkých, ktorí pracujú v médiách, aby sa stotožnili s veľkou zodpovednosťou, ležiacou na ich pleciach, a aby sa usilovali udržať ten najvyšší štandard svojho povolania. Predovšetkým je ich úlohou byť vytrvalí v úsilí ohlasovať pravdu a brániť ju pred tými, ktorí sa ju snažia popierať alebo zničiť. Pracovníci v médiách sú pozvaní brániť etiku vo svojom povolaní a zabezpečiť, aby bola chránená nenarušiteľnosť dôstojnosti ľudskej bytosti. Svätý Otec im pripomína, že tieto etické záväzky môžu byť napádané faktormi, ako sú konkurenčný boj, komerčné tlaky a ideologické predsudky. Varuje ich pred nebezpečenstvom, že sa médiá môžu stať hlasom ekonomického materializmu a etického relativizmu.”
 
V tejto súvislosti Benedikt XVI. pripomenul, že mnohí novinári vydali výnimočné svedectvo o svojom vzťahu k pravde tým, že trpeli prenasledovaním, väznením a dokonca kvôli nej zomreli, pretože nedokázali byť ticho tvárou v tvár nespravodlivosti a korupcii. Ich svedectvo je svedectvom najvyšších štandardov, ku ktorým môžu médiá ašpirovať a ich príklad slúži pre povzbudenie všetkým profesionálom v tejto oblasti, aby posilnili svoju oddanosť pravde a tak slúžili všeobecnému blahu celého ľudstva. –dj-