Krajina, o ktorej budeme
hovoriť dnes, je východným cípom indonézskeho ostrova, takzvaná zabudnutá časť sveta,
kde žije menej ako milión ľudí, ktorí žijú v ťažkých životných podmienkach, krajina
zmietajúca sa v napätí – Východný Timor, ostrov v juhovýchodnej Ázii. História
a súčasnosť O pôvodných obyvateľoch Timoru sa vie málo. Portugalskí obchodníci
prišli do tejto oblasti asi v roku 1509, o asi 60 rokov neskôr tu dominikánski frátri
založili prvé portugalské osídlenie v mestečku Lifau. O región sa začali zaujímať
Holanďania a ich spory s Portugalcami ukončila Lisabonská dohoda, ktorá rozdelila
Timor na dve časti. Krajina bola strategickým bodom počas II. svetovej vojny. V roku
1976 sa Východný Timor stal 27. indonézskou provinciou. Okupácia v Indonézii mala
veľké následky – zomrelo pri nej asi stotisíc obyvateľov Timoru. V roku 1991 sa Východný
Timor dostal do centra svetovej pozornosti, keď vojaci začali strieľať na protestujúcich
obyvateľov v Dilí. V roku 1996 získali katolícky biskup Carlos Belo a hovorca za nezávislosť
Východného Timoru José Ramos – Horta Nobelovu cenu. Po skončení vlády indonézskeho
prezidenta Suharta vyhlásil jeho nástupca prezident Habibie referendum o autonómii
Východného Timoru. V máji v roku 1999 podpísali Indonézia a Portugalsko dohodu o poskytnutí
mandátu OSN na vyriešenie sporu. Za nezávislosť sa vyslovilo až 80 % obyvateľov. Jej
oslavy však armáda potlačila. Zomrelo pri tom asi stotisíc obyvateľov. V roku 1999
prišli na územie krajiny vojská OSN pod vedením Austrálie. Pred nastolením poriadku
však z krajiny utieklo asi pol milióna ľudí, mnohí tiež prišli o životy. Prvé prezidentské
voľby boli v roku 2002, a v máji toho istého roku vyhlásili nezávislosť krajiny. Východný
Timor je dnes demokratickou republikou a má asi 900 tisíc obyvateľov. Hlavným mestom
je Dilí. Oficiálnym jazykom je Tetun, a portugalčina, ďalej sa hovorí po indonézsky,
anglicky a ďalšími 16-timi pôvodnými jazykmi. Katolíci sú v krajine väčšinou –
90 %. Na jedného kňaza pripadá viac ako 5 a pol tisíc z nich. Biskupi sú traja, kňazov
je 61 a rehoľníkov 99.
Východný Timor a Benedikt XVI.
V máji
2006 sa hlavné mesto Timoru stalo miestom bojov a chaosu. Tisícky ľudí opustili svoje
domovy a útočisko hľadali v kostoloch a v humanitárnych organizáciách. K vyostreniu
násilia došlo po tom, čo premiér Marti Alkatiri obvinil prezidenta Xana Gusmaa z pokusu
o štátny prevrat. Napätú situáciu využívali zločinecké skupiny, ktoré rabovali obchody
a podpaľovali obydlia. Konflikty si vtedy vyžiadali najmenej 27 ľudských životov.
Išlo o najkrvavejšie strety od chvíle, keď Východný Timor získal v roku 2002 nezávislosť
od Indie.
Na túto situáciu apeloval Svätý Otec tým, že vyzval všetkých na
aktívnu pomoc obyvateľom východného Timoru a k čo najrýchlejšiemu nastoleniu pokoja.
Zdôraznil, že vlna násilia v tejto ázijskej krajine priniesla veľa obetí a viedla
k veľkým materiálnym stratám. Povzbudil preto miestne cirkvi a katolícke organizácie,
aby v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami pokračovali v pomoci utečencom
a prosil, aby sa modlili k Panne Márii, nech svojou materinskou pomocou podporí úsilie
tých, ktorí sa angažujú v procese prinavrátenia mieru.
V tom istom období
prijal pápež Benedikt XVI. na audiencii aj nového veľvyslanca Východného Timoru Justina
Maria Aparícia Guterresa. Vo svojom príhovore Svätý Otec zdôraznil potrebu posilniť
demokraciu založenú na kresťanských hodnotách a princípe sociálnej solidarity. Na
margo vyhrotenej politickej situácie Svätý Otec povedal, že je nutné vnášať kultúru
solidarity, aby sa krajina otvorila k skutočnému horizontu demokracie. Ohľadne vyhlásenia
Timoru ako nezávislého štátu, tým, že bol odtrhnutý od Indonézie po dlhom krvavom
prenasledovaní kresťanskej väčšiny obyvateľstva moslimami a ozbrojenými indonézskymi
zložkami pápež Benedikt XVI. povedal: „Nech spomienka na toto dramatické obdobie
pomôže vláde a opozícii Východného Timoru nastúpiť cestu dialógu a spolupráce
a vyhnúť sa tak upadnutiu do priameho stretu nielen preto, že je to morálne neprijateľné,
ale tiež preto, že tento krok je vždy škodiaci a znemožňuje nastolenie demokracie
aj celkového pokroku obyvateľstva. Dovolím si adresovať naliehavú výzvu všetkým nositeľom
verejnej autority, aby urobili všetko pre obnovu účinného verejného poriadku zákonnými
prostriedkami a vrátili občanom bezpečie v každodennom živote, vďaka obnovenej dôvere
v legitímnu štátnu inštitúciu.“ Svätý Otec vtedy tiež poďakoval OSN
za solidaritu, ktorú preukázala timorskému obyvateľstvu a poukázal na to, že 400 rokov
dejín viery v Evanjelium vo Východnom Timore pomôžu timorskému obyvateľstvu, ktoré
je takmer celé katolícke, presadiť kultúru solidarity a pokojného spolužitia v spravodlivosti.
V júni v roku 2006 sa situáciou v krajine začala zaoberať aj Organizácia spojených
národov. Vysoký komisár pre utečencov vyjadril vážne znepokojenie nad situáciou. V utečeneckých
táboroch bolo vtedy 65-tisíc ľudí v otrasných životných podmienkach. V oblasti tiež
pokračovala neprehľadná situácia a konflikty medzi prezidentom, ktorý presadzoval
spojenectvo s Austráliou a USA a premiérom, ktorý sa viazal skôr na Čínu. O situácii
vtedy pre Vatikánsky rozhlas hovoril novinár Emanuele Giordana: „Situácia je
vážna, tak ako to bolo už v roku 1999, keď bolo v krajine referendum a pri násilnostiach
zomrelo asi 2-tisíc ľudí. A aj vtedy veľké masy ľudí opustili krajinu. To sa opakuje.
Medzinárodné spoločenstvo by sa malo viac venovať tejto malej krajine, kde sa stále
nedarí rozbehnúť mierový proces. Myslím si, že táto situácia sa môže ešte zhoršiť,
ak sa sem nevyšlú mierové medzinárodné jednotky s jasný m mandátom na pomoc
pri obnovení poriadku.“
V októbri v roku 2006 prijal Benedikt XVI. na
audiencii premiéra Východného Timoru. Svätému Otcovi vtedy povedal, že pápežská návšteva
by pomohla zmierniť napätie v krajine. Práve v tom týždni totiž v Timore zahynulo
asi 8 ľudí a ďalších 50 ich bolo zranených. V tom istom roku vymenoval Svätý Otec
apoštolského nuncia vo Východnom Timore, ktorým sa stal arcibiskup Leopold Girelli,
ktorý bol zároveň nunciom Indonézie.
Nový rok bol pre Východný Timor opäť
aj znamením novej nádeje. 21. januára tohto roku prijal totiž prezidenta Východného
Timoru José Javiera Ramosa Hortu na osobitnej audiencii Svätý Otec. V rozhovore sa
zmienili o dobrých vzťahoch medzi Svätou stolicou a Východným Timorom a tiež o už
existujúcej spolupráci medzi Katolíckou cirkvou a štátom v oblasti výchovy, zdravotníctva,
či v boji proti chudobe. Témou rozhovoru bola aj politická a spoločenská situácia
v krajine, najmä proces zmierenia a podpora zo strany Medzinárodného spoločenstva
pri upevňovaní demokratických inštitúcií. –sg-