Generálna audiencia Benedikta XVI.: Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Vatikán (23. januára, RV) - „Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky...“ (1 Sol 5,16-17a) Týmito slovami z Prvého listu sv. Pavla Solúnčanom sa začala dnešná audiencia v aule Pavla VI. vo Vatikáne. Benedikt XVI. sa dnes sústredil na tému, ktorá v týchto dňoch spája kresťanov celého sveta:

„Kresťania rozličných cirkví a cirkevných spoločenstiev sa zjednocujú v týchto dňoch v zborovom vzývaní, ktorým vyprosujú u Pána Ježiša znovunastolenie jednoty medzi všetkými jeho učeníkmi. Je to svorná prosba s jedným srdcom a jednou dušou, ktorá odpovedá na túžbu samotného Vykupiteľa, ktorý sa pri Poslednej večeri obrátil na svojho Otca týmito slovami: «Neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal.»“ (Jn 17, 20-21)

 
Tento rok nadobúda Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov osobitný význam - povedal Svätý Otec - pretože uplynulo presne sto rokov od jeho zavedenia. Pápež zrekapituloval jeho históriu od roku 1908, keď ho začal americký anglikán, otec Paul Watson spoločne s episkopálnym kresťanom otcom Spencerom Jonesom. K myšlienke sa ďalej pridal arcibiskup New Yorku a apoštolský nuncius. V roku 1916 sa aktivita rozrástla zásluhou pápeža Benedikta XV. A v roku 1936 sa o vytvorenie jej stabilnej štruktúry zaslúžil abbé Couturier.

„Keď potom zavial prorocký vietor II. vatikánskeho koncilu, ešte viac vzrástlo presvedčenie o naliehavosti jednoty. Po koncilovom zasadaní pokračovalo trpezlivé napredovanie v hľadaní plnej jednoty medzi všetkými kresťanmi, ekumenická cesta, ktorá z roka na rok nachádzala jeden z najcharakteristickejších a najúčinnejších momentov práve v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov. Po sto rokoch od prvej výzvy k spoločnej modlitbe za jednotu, sa už z nej stala stabilná tradícia, ktorá zachováva ducha a aj pôvodné dátumy, ktoré na počiatku vybral otec Wattson. Tieto dátumy zvolil skutočne pre ich symbolický charakter.“

 
Vo vtedajšom kalendári na 18. január pripadal sviatok Katedry sv. Petra, ako pevného základu a istej záruky jednoty celého Božieho ľudu, zatiaľ čo 25. január je dodnes sviatkom obrátenia sv. Pavla. Dnes, po sto rokoch, patrí zaslúžené uznanie otcovi Wattsonovi ako zakladateľovi tejto tradície a spolu s ním všetkým ktorí ju rozvíjali, aby sa stala spoločným dedičstvom spájajúcim všetkých kresťanov.

II. vatikánsky koncil, ktorý sa sústredene venoval ekumenizmu, vydal dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio (Obnovenie jednoty). Pápež citoval slová tohto dokumentu o význame modlitby, ktorá je srdcom celého ekumenického úsilia: „Toto obrátenie srdca a túto svätosť života, spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu celého ekumenického hnutia.“ (UR 8)

Na druhom mieste, podľa slov Benedikt XVI., kladie koncil dôraz na spoločnú modlitbu, ktorá stúpa k jedinému nebeskému Otcovi v spojení katolíkov s ostatnými kresťanmi. „Takéto spoločné modlitby sú dozaista veľmi účinným prostriedkom, aby sa získala milosť jednoty“ (UR 8)

„Je tomu tak, pretože v spoločnej modlitbe sa kresťanské spoločenstvá spoločne stavajú pred Pána a uvedomujúc si protirečenia z minulosti spôsobené rozdelením, dávajú najavo odhodlanie poslúchať jeho vôľu a utiekajú sa k nemu v dôverou v jeho všemohúcu pomoc. Dekrét ešte dodáva, že takéto modlitby sú „pravou manifestáciou tých pút, ktorými sú katolíci stále spojení s oddelenými bratmi. Spoločná modlitba nie je teda voluntaristickým alebo čisto sociologickým konaním, ale je vyjadrením viery, ktorá zjednocuje všetkých Kristových učeníkov.“

 
Pápež dodal, že Koncil vo svojom Dekréte o ekumenizme sa vyjadril, že si uvedomuje, „že toto sväté predsavzatie obnoviť jednotu všetkých kresťanov v jednej jedinej Cirkvi Kristovej presahuje ľudské sily a schopnosti. Preto všetku svoju nádej vkladá do Kristovej modlitby za Cirkev.“ (UR 24) Povedomie našich ľudských limitov nás pohýna k dôverujúcej odovzdanosti do Pánových rúk. Podľa slov Svätého Otca je zmyslom Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov práve to, že sa pevne oprieme o modlitbu samotného Krista, ktorý vo svojej Cirkvi neprestáva prosiť, „aby všetci boli jedno, ... aby svet uveril...“ (Jn 17,21).
 
„Dnes silne pociťujeme realizmus týchto slov. Svet trpí na neprítomnosť Boha, na nedostupnosť Boha, túži spoznať Božiu tvár. No ako by mohli a ako môžu dnešní ľudia spoznať túto Božiu tvár v tvári Ježiša Krista, ak my kresťania sme rozdelení, ak jeden vyučuje proti druhému, ak jeden stojí proti druhému? Iba v jednote môžeme reálne ukázať tomuto svetu Božiu tvár, tvár Krista, ktorú svet potrebuje.

 
Je tiež evidentné, že túto jednotu nemôžeme dosiahnuť našimi vlastnými stratégiami, dialógom a všetkým tým, čo robíme, hoci toto je tak nevyhnutné. To, čo môžeme nadobudnúť, je naša pripravenosť a schopnosť prijať túto jednotu, keď nám ju Pán daruje. Toto je zmysel modlitby: otvoriť naše srdcia, vytvoriť v sebe túto pripravenosť, ktorá otvára cestu Kristovi.
 
V starej cirkevnej liturgii po homílii biskup alebo predsedajúci, hlavný celebrant, hovorí: «Conversi ad Dominum» (Obrátení k Pánovi). Teda on sám a všetci spolu s ním vstávajú a obracajú sa smerom k východu. Všetci chcú hľadieť smerom ku Kristovi. Iba v tomto obrátení sa ku Kristovi, v tomto spoločnom pohľade na Krista, môžeme nájsť dar jednoty.“

Modlitba za jednotu sprevádzala rôzne etapy ekumenického hnutia. Svätý Otec konštatoval, že najmä po II. vatikánskom koncile sa rozrástli rozličné formy dialógu, priateľské kontakty a vzájomné poznanie, ktoré zintenzívňujú spoločenstvo. Zároveň sa jasnejšie vnímajú problémy, ktoré zostávajú otvorené a vyvolávajú rozdelenie.

Dnes ďakujeme Bohu, povedal Benedikt XVI., že nás sprevádzal na prejdenom úseku cesty, ktorý bol plodný vďaka milosti Ducha Svätého a ktorý sa stále rozvíja. Pápež na záver katechézy ešte raz slovami apoštola Pavla povzbudil veriacich k neúnavnej  modlitbe, ktorá je mottom tohto Týždňa modlitieb za jednotu: „Žite jeden s druhým v pokoji! ... Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky...“ (1 Sol 5,13.18)

Pred záverečným požehnaním pápež oslovil jednotlivé jazykové skupiny. Pripomenul zajtrajší sviatok sv. Františka Saleského a niekoľkými slovami pozdravil aj veriacich zo Slovenska.

„Zo srdca pozdravujem slovenských pútnikov z Čadce – Kýčerky, Zákopčia a Fačkova. Bratia a sestry, počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov vás pozývam k intenzívnym modlitbám k Pánovi, aby sa naplnili Kristove slová „Aby všetci boli jedno“. S láskou žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ -jb-