2008-01-18 10:38:10

Zamyslenie na 2. nedeľu v Cezročnom období


RealAudioMP3 Milí poslucháči, evanjelium na túto nedeľu sa začne týmito slovami: „Keď na druhý deň Ján Krstiteľ videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: Hľa Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ Dnes by som vás pozval, aby sme sa spolu podujali urobiť jedno cvičenie, a to zážitkovou formou, ktoré vám môže naznačiť veľa vecí o vás samých o vašich milých i o vašom vzťahu k Ježišovi. Ak teraz nemáte vytvorené podmienky na jeho uskutočnenie, a ak sa vám bude páčiť, môžte si ho zopakovať neskôr, napríklad dnes v posteli pred spaním. To, čo budem hovoriť, sa môže zdať pre niekoho neobvyklé a smiešne, ale ja to myslím vážne a zo svojej skúsenosti môžem potvrdiť, že to je užitočné. Takže, skúste sa pohodlne usadiť tak, aby vás nič nevyrušovalo. Pokúste sa  uvoľniť a nemyslieť na veci, ktoré vás trápia. Môžete si pritom zatvoriť oči a otvoriť ich až po skončení príhovoru. Nechám vám chvíľku času na vytvorenie týchto podmienok....

Takže ešte raz. Pohodlne si sadnite, zatvorte si oči a vnútorne sa utíšte. Skúste si predstaviť, že ste na železničnej stanici a čakáte na príchod vám milovanej osoby, aby ste ju zaviezli autom domov. Vlak prišiel a ona vystupuje. Pomaly sa k vám približuje a aj vy jej idete v ústrety, milo sa na vás usmiala a konečne sa stretávate. Objímete sa, pobozkáte, alebo srdečne pozdravíte. Aké pocity vás prenikajú pri tomto stretnutí? Predpokladám, že je to niečo príjemné. Ako radosť zo stretnutia, láska, prijatie, istota, pokoj. Pomaly sa spolu otočíte, spravíte pár krokov a zrazu asi 20 metrov od vás postrehnete Ježiša. Aj on vystúpil z vlaku a zbadal vás. Jemne sa na vás pousmial a pomaly kráča k vám. Ešte asi 15 metrov, 10 metrov, 5 metrov, už len meter a je úplne pri vás. Čo urobíte? Ako sa cítite? Sú to podobné pocity, ako keď sa k vám blížila vami milovaná osoba, alebo je v tom nejaký, alebo dokonca i veľký rozdiel. Aspoň vnútorne v predstave ste sa stretli so svojím Bohom. Aké to bolo?

To, čo ste teraz nakrátko prežili, vás informovalo o tom, aký je váš vzťah k Ježišovi na úrovni citov. City sa nás nepýtajú ako majú reagovať, jednoducho reagujú. Ak ste sa pri stretnutí s Ježišom cítili dobre, uvoľnene, ako s niekým koho milujete, kto je vám blízky a kto vás miluje , tak chváľte za to Boha. Ak ste to však prežívali trochu inak, či už ste mali strach (čo je niečo odlišné ako bázeň), alebo neistotu, alebo hnev, porozmýšľajte, čo vytvára tento nesúlad medzi stretnutím sa s osobou milovanou a stretnutím sa s Ježišom Kristom. Tu však na správne pochopenie vecí musím dodať, že city nie sú najdôležitejšou vecou v našom vzťahu k Pánovi. Pozitívne city k Pánovi nám nezaručujú spásu a negatívne city voči nemu, alebo voči ľuďom nechcú povedať, že ich nemilujeme. Lebo spasení sme skrze vieru a dôležitejšie ako city je rozhodnutie vôle. To znamená, že i keď mi je niekto nesympatický, slobodne sa môžem rozhodnúť pre lásku ku nemu. A pred Bohom je to snáď cennejšie ako milovať niekoho, kto mi je sympatický. Ján Krstiteľ videl, ako sa k nemu približuje Ježiš a zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ Nájdite si aj vy čas na stretnutie sa s Kristom, lebo on má moc pretvoriť naše srdce i naše city.

Roman Titze, kňaz Nitrianskej diecézy








All the contents on this site are copyrighted ©.