Milí poslucháči, evanjelium
na túto nedeľu sa začne týmito slovami: „Keď na druhý deň Ján Krstiteľ videl, ako
k nemu prichádza Ježiš, zvolal: Hľa Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ Dnes
by som vás pozval, aby sme sa spolu podujali urobiť jedno cvičenie, a to zážitkovou
formou, ktoré vám môže naznačiť veľa vecí o vás samých o vašich milých i o vašom
vzťahu k Ježišovi. Ak teraz nemáte vytvorené podmienky na jeho uskutočnenie, a ak
sa vám bude páčiť, môžte si ho zopakovať neskôr, napríklad dnes v posteli pred spaním.
To, čo budem hovoriť, sa môže zdať pre niekoho neobvyklé a smiešne, ale ja to myslím
vážne a zo svojej skúsenosti môžem potvrdiť, že to je užitočné. Takže, skúste sa pohodlne
usadiť tak, aby vás nič nevyrušovalo. Pokúste sa uvoľniť a nemyslieť na veci, ktoré
vás trápia. Môžete si pritom zatvoriť oči a otvoriť ich až po skončení príhovoru.
Nechám vám chvíľku času na vytvorenie týchto podmienok....
Takže ešte raz.
Pohodlne si sadnite, zatvorte si oči a vnútorne sa utíšte. Skúste si predstaviť, že
ste na železničnej stanici a čakáte na príchod vám milovanej osoby, aby ste ju zaviezli
autom domov. Vlak prišiel a ona vystupuje. Pomaly sa k vám približuje a aj vy jej
idete v ústrety, milo sa na vás usmiala a konečne sa stretávate. Objímete sa, pobozkáte,
alebo srdečne pozdravíte. Aké pocity vás prenikajú pri tomto stretnutí? Predpokladám,
že je to niečo príjemné. Ako radosť zo stretnutia, láska, prijatie, istota, pokoj.
Pomaly sa spolu otočíte, spravíte pár krokov a zrazu asi 20 metrov od vás postrehnete
Ježiša. Aj on vystúpil z vlaku a zbadal vás. Jemne sa na vás pousmial a pomaly kráča
k vám. Ešte asi 15 metrov, 10 metrov, 5 metrov, už len meter a je úplne pri vás.
Čo urobíte? Ako sa cítite? Sú to podobné pocity, ako keď sa k vám blížila vami milovaná
osoba, alebo je v tom nejaký, alebo dokonca i veľký rozdiel. Aspoň vnútorne v predstave
ste sa stretli so svojím Bohom. Aké to bolo?
To, čo ste teraz nakrátko prežili,
vás informovalo o tom, aký je váš vzťah k Ježišovi na úrovni citov. City sa nás nepýtajú
ako majú reagovať, jednoducho reagujú. Ak ste sa pri stretnutí s Ježišom cítili dobre,
uvoľnene, ako s niekým koho milujete, kto je vám blízky a kto vás miluje , tak chváľte
za to Boha. Ak ste to však prežívali trochu inak, či už ste mali strach (čo je niečo
odlišné ako bázeň), alebo neistotu, alebo hnev, porozmýšľajte, čo vytvára tento nesúlad
medzi stretnutím sa s osobou milovanou a stretnutím sa s Ježišom Kristom. Tu však
na správne pochopenie vecí musím dodať, že city nie sú najdôležitejšou vecou v našom
vzťahu k Pánovi. Pozitívne city k Pánovi nám nezaručujú spásu a negatívne city voči
nemu, alebo voči ľuďom nechcú povedať, že ich nemilujeme. Lebo spasení sme skrze
vieru a dôležitejšie ako city je rozhodnutie vôle. To znamená, že i keď mi je niekto
nesympatický, slobodne sa môžem rozhodnúť pre lásku ku nemu. A pred Bohom je to snáď
cennejšie ako milovať niekoho, kto mi je sympatický. Ján Krstiteľ videl, ako sa k nemu
približuje Ježiš a zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ Nájdite
si aj vy čas na stretnutie sa s Kristom, lebo on má moc pretvoriť naše srdce i naše
city.