Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (18. januára, RV) - Svätý Otec vo svojom príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána sa pozastavil nad významom biblickej udalosti, Ježišovho krstu, keď povedal: „Aký je zmysel tejto udalosti, ktorú Ježiš chce naplniť, keď premáha vzdorovanie Jána Krstiteľa, aby bol poslušný Otcovej vôli? (por. Mt 3, 14 – 15). Hlboký zmysel sa vynára až na konci pozemského života Krista, v jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Keď sa necháva Jánom pokrstiť spolu s hriešnikmi, Ježiš prevzal na seba bremeno viny celého ľudstva, ako Boží baránok, ktorý „sníma“ hriechy sveta (por. Jn 1,29). Je to dielo, ktoré zavŕšil na kríži, keď prijal aj svoj vlastný „krst“ (por. Lk 12,50). Cez smrť sa vskutku „ponoril“ do Otcovej lásky a vylial Ducha Svätého, aby veriaci v Neho sa mohli znovuzrodiť z tohto nevyčerpateľného prameňa nového a večného života. Celú Kristovu misiu možno zhrnúť v tomto: pokrstení v Duchu Svätom, oslobodení od otroctva smrti a „otvorení k nebu“, vstupujeme do opravdivého a plného života, ktorý bude „vždy novým ponorením sa do ďalekosiahleho bytia, pričom sme jednoducho premožení radosťou“ (Spe salvi, 12).

Na stredajšej generálnej audiencii Svätý Otec vo svojej katechéze nadviazal na minulotýždňovú tému o živote svätého Augustína. Tentoraz sa zameral na posledné roky jeho života a jeho smrť. Poslucháčom predstavil postavu Augustína z obdobia, keď už veľký biskup prekročil svoju sedemdesiatku, keď povedal: „Štyri roky pred svojou smrťou sa Augustín rozhodol menovať svojho nástupcu. Preto 26. septembra roku 426 zhromaždil ľud v Bazilike pokoja v Hippo, aby veriacim predstavil toho, ktorého navrhol na túto úlohu”... „Keď Augustín vyslovil meno navrhnutého nástupcu, kňaza Heraklia, zhromaždenie vybuchlo do súhlasného aplauzu s dvadsaťtrikrát opakovaným skandovaním: «Buď Bohu vďaka! Chvála Kristovi!» Ďalšími zvolaniami veriaci odobrili aj Augustínove slová ohľadom jeho vlastnej budúcnosti: roky, ktoré mu ešte zostávajú, chce venovať intenzívnejšiemu štúdiu Svätého písma.” Nasledujúce štyri roky boli v skutočnosti obdobím jeho mimoriadnej intelektuálnej aktivity. Ukončil viaceré významné diela a na ďalšie sa podujal. Zaangažoval sa za mier pre africké provincie ohrozované barbarmi od juhu. Augustínov životopisec Possidius posledné Augustínové roky opisuje takto: «Viac než zvyčajne, slzy boli jeho pokrmom noc i deň, a na konci svojho života viac než iní v trpkosti a smútku zakusoval svoju starobu.» Hoci starý a unavený, Augustín zostal verný svojmu poslaniu. Utešoval seba i druhých modlitbou a rozjímaním nad tajomnými zámermi Prozreteľnosti. Hovoril o „starobe sveta“, rímskeho sveta, ako to robil už dvadsať rokov predtým, keď Góti s Alarichom napadli Rím. V starobe, hovoril Augustín, sa množia trápenia... „No zatiaľ čo svet starne, Kristus je ustavične mladý.“ Augustín takto vyzýva: «Neodmietaj omladzovanie v spojení s Kristom, ani v starom svete. On ti hovorí: Neboj sa, tvoja mladosť sa obnoví ako orlovi.» „Kresťan teda nemá ochabovať ani v náročných situáciách, ale má sa usilovať pomáhať tým, čo to potrebujú.
 
Svätý Augustín zomrel 28. augusta roku 430, keď, podľa slov Benedikta XVI., „jeho veľké srdce konečne našlo svoje uspokojenie v Bohu.“ Telo biskupa bolo pochované a neskôr sa dostalo na Sardíniu. Odtiaľ bolo prenesené v roku 725 do mesta Pávia, kde dodnes odpočíva v tamojšej Bazilike sv. Petra. Podľa slov Svätého Otca, platia slová životopisca Possidia, že Augustína v jeho spisoch «nachádzame živého»: „Keď čítam spisy sv. Augustína, nemám pocit, že by to bol človek mŕtvy už nejakých tisícšesťsto rokov, ale cítim ho ako človeka dneška: ako priateľa, súčasníka, ktorý ku mne hovorí, hovorí k nám svojou sviežou a aktuálnou vierou. (...) Táto viera nie je včerajšia, hoci bola ohlasovaná včera. Je vždy dnešná, pretože Kristus je skutočne včera dnes a navždy. On je Cesta, Pravda a Život. Takto nás sv. Augustín povzbudzuje, aby sme dôverovali tomuto Kristovi stále živému a takto nachádzali cestu života.“ – ls –