Posolstvo Benedikta XVI. k Svetovému dňu migrantov a utečencov
Mladí migranti
Drahí bratia a sestry, téma Svetového dňa migrantov a utečencov
nás tohto roku pozýva zamyslieť sa osobitne nad mladými migrantmi. V každodenných
správach sa o nich naozaj často hovorí. Komplexný proces globalizácie, ktorý momentálne
vo svete prebieha, si nutne vyžaduje mobilitu, ktorá aj mnohých mladých privádza k emigrácii
a k životu ďaleko od ich rodín a domovov. Dôsledkom toho je, že z domovskej krajiny
často odchádzajú mladí ľudia s tými najlepšími intelektuálnymi zručnosťami, no v krajine,
ktorá ich ako migrantov prijíma, platia nariadenia, ktoré ich efektívne začlenenie
do spoločnosti sťažujú. Fenomén emigrácie sa vskutku rozširuje a zasahuje čoraz väčší
počet osôb všetkých spoločenských vrstiev. Preto verejné inštitúcie, humanitné organizácie
a tiež Katolícka cirkev oprávnene venujú veľkú časť svojich zdrojov na to, aby týmto
ľuďom v ťažkostiach vyšli v ústrety.
Zvlášť ťaživo mladí migranti prežívajú
problém takzvanej „dvojitej príslušnosti“: na jednej strane pociťujú naliehavú potrebu
nestratiť kontakt s kultúrou ich rodnej krajiny, zatiaľ čo na druhej strane sa u nich
objavuje pochopiteľná túžba po organickom začlenení sa do prijímajúcej spoločnosti,
no bez toho, aby to pre nich znamenalo úplnú asimiláciu a následné odcudzenie sa tradíciám
predkov. Sú medzi nimi aj mladé dievčatá, ktoré sa veľmi ľahko stávajú obeťami vykorisťovania,
morálneho vydierania a dokonca zneužívania každého druhu. A čo povedať o mladistvých
a deťoch bez sprievodu dospelých, ktorí predstavujú medzi žiadateľmi o azyl zvlášť
rizikovú kategóriu? Títo chlapci a dievčatá, ponechaní sami na seba, končia nezriedka
na ulici a stávajú sa obeťami bezohľadných vykorisťovateľov, ktorí ich často vystavujú
fyzickému, morálnemu a sexuálnemu násiliu.
Keď si skupinu migrantov z donútenia,
vyhnancov, utečencov a obete obchodu s ľuďmi, všimneme zbližšia, nájdeme tam, žiaľ,
aj mnoho detí a dospievajúcich. Pokiaľ ide o túto skutočnosť, nie je možné, najmä
zoči-voči otrasným záberom z veľkých utečeneckých táborov, nachádzajúcich sa v rôznych
častiach sveta, mlčať. Ako nemyslieť na tieto malé bytosti, ktoré prišli na svet s rovnakými
legitímnymi túžbami po šťastí ako ostatní? A ako zároveň nespomenúť, že detstvo a
adolescencia predstavujú najdôležitejšie obdobia vývoja muža a ženy, a vyžadujú si
stabilitu, pokoj a istotu? Tieto deti a dospievajúci majú ako jedinú skúsenosť života
„tábory“, v ktorých sú nútení pobývať, v odlúčení, ďaleko od obývaných oblastí a bez
možnosti navštevovať normálnu školu. Ako môžu s dôverou hľadieť do budúcnosti? Ak
je aj pravdou, že sa pre nich mnoho robí, predsa sa treba ešte viac snažiť im pomáhať,
a to najmä vytváraním vhodných štruktúr na ich prijatie a vzdelávanie. Práve v
tejto súvislosti vyvstáva otázka: ako reagovať na očakávania mladých migrantov? Čo
robiť, aby sa im vyšlo v ústrety? Treba sa zaiste v prvom rade sústrediť na podporu
rodiny a školy. No situácie a ťažkosti, s ktorými sa títo mladí vo svojom rodinnom
a školskom prostredí stretávajú, sú veľmi zložité. V rodinách sa totiž nezachovali
tradičné úlohy, aké fungovali v rodnej krajine, a často sme svedkami konfliktu medzi
rodičmi, dosiaľ zakotvenými vo svojej kultúre, a deťmi, ktoré sa rýchlo inkulturovali
do nového sociálneho prostredia. Nemožno podceňovať ani námahu, ktorú musia mladí
ľudia vynaložiť na to, aby sa začlenili do platných vzdelávacích postupov v prijímajúcich
krajinách. Samotný školský systém musí brať do úvahy ich podmienky a vytvoriť pre
mladých imigrantov špeciálne vzdelávacie integračné postupy, primerané ich potrebám.
Dôležité je aj usilovať sa vytvoriť v triedach ovzdušie vzájomného rešpektu a dialógu
medzi všetkými žiakmi, a to na základe takých univerzálnych princípov a hodnôt, ktoré
sú všetkým kultúram spoločné. Spoločné úsilie všetkých – učiteľov, rodín a študentov
– zaiste prispeje k tomu, aby sa mladým migrantom pomohlo lepšie sa zhostiť úlohy
integrovať sa a ponúkne im možnosť osvojiť si to, čo prospieva ich ľudskej, kultúrnej
a profesionálnej formácii. To platí ešte viac pre mladých utečencov, pre ktorých sa
musia pripraviť v školskom a tiež v pracovnom prostredí vhodné programy, aby sa tak
zabezpečili nutné predpoklady umožňujúce ich riadne začlenenie do nového sociálneho,
kultúrneho a profesionálneho prostredia.
Cirkev hľadí na svet migrantov s osobitnou
pozornosťou a od tých, ktorí v rodnej krajine prijali kresťanskú výchovu, požaduje,
aby toto dedičstvo viery a evanjeliových hodnôt zúročili a dôsledne o ňom svedčili
v rozličných životných prostrediach. Práve preto vyzývam cirkevné spoločenstvá, do
ktorých títo mladí a mladiství so svojimi rodičmi prišli, aby ich prijali láskavo,
snažili sa pochopiť ich rôzne osudy a pomôcť im začleniť sa do spoločnosti. Ako
som napísal v minuloročnom Posolstve k Svetovému dňu migrantov a utečencov, jestvuje
jedna kategória migrantov, nad ktorou sa treba osobitne zamyslieť, a to je kategória
zahraničných študentov, ktorí sa z dôvodu štúdia nachádzajú ďaleko od domova. Ich
počet stále narastá: ide o mladých ľudí, ktorí potrebujú špecifickú pastoráciu, pretože
nie sú len študentmi, ale sú aj dočasnými migrantmi. Často sa cítia osamelo, doliehajú
na nich študijné povinnosti a niekedy aj ekonomické ťažkosti. Cirkev vo svojej materskej
starostlivosti na nich hľadí so sympatiou a usiluje sa zaviesť špecifické pastoračné
a sociálne opatrenia zohľadňujúce nesmierny potenciál, ktorý predstavuje ich mladosť.
Treba sa postarať o to, aby mali možnosť otvoriť sa dynamike multikulturality a obohatiť
sa kontaktmi so študentmi z iných kultúr a náboženstiev. Pre mladých kresťanov môže
byť táto študijná a formačná skúsenosť užitočná pre dozrievanie vo viere, lebo ju
podnecuje otvoriť sa univerzálnosti, ktorá je konštitutívnym prvkom Katolíckej cirkvi.
Milí
mladí migranti, pripravte sa na to, že máte spoločne s vašimi rovesníkmi budovať spravodlivejšiu
a bratskejšiu spoločnosť tým, že si budete svedomito a riadne plniť svoje povinnosti
voči svojim rodinám i voči štátu. Rešpektujte zákony a nenechajte sa nikdy strhnúť
nenávisťou a násilnosťou. Usilujte sa skôr o to, aby ste už odteraz boli protagonistami
sveta, v ktorom vládne porozumenie a solidarita, spravodlivosť a pokoj. Osobitne vás,
mladí veriaci, žiadam o to, aby ste využili čas vášho štúdia na rast v poznávaní a
milovaní Krista. Ježiš chce, aby ste boli jeho opravdivými priateľmi, a preto je potrebné
neustále pestovať intímny vzťah s ním v modlitbe a poslušnom počúvaní jeho slova.
Chce, aby ste boli jeho svedkami, a preto sa musíte usilovať žiť odvážne evanjelium,
tlmočiac ho do konkrétnych skutkov lásky k Bohu vo veľkodušnej službe bratom. Cirkev
potrebuje aj vás a ráta s vaším príspevkom. V aktuálnom kontexte evanjelizácie môžete
zohrať mimoriadnu úlohu. Tým, že pochádzate z rozličných kultúr, no všetci patríte
k jedinej Kristovej Cirkvi, môžete ukázať, že evanjelium je živé a vhodné pre každú
situáciu; je to staré a zakaždým nové posolstvo; slovo nádeje a spásy pre ľudí všetkých
rás a kultúr, každého veku a každej doby.
Márii, Matke celého ľudstva, a Jozefovi,
jej prečistému ženíchovi, ktorí spoločne s Ježišom boli utečencami v Egypte, zverujem
každého z vás, vaše rodiny, ktoré sú rôznym spôsobom zapojené do veľkého sveta vás
mladých migrantov, a tiež dobrovoľníkov a pastoračných pracovníkov, ktorí vás sprevádzajú
svojou ochotnou a priateľskou podporou. Nech je Pán vždy s vami a s vašimi rodinami,
pretože spoločne môžete prekonať prekážky a materiálne a duchovné ťažkosti, s ktorými
sa stretáte na svojej ceste. K tomuto želaniu pripájam aj svoje apoštolské požehnanie
pre každého z vás a pre vašich drahých.