Cirkev a svet: Japonsko

„Krajina vychádzajúceho slnka“ – aj pod takýmto názvom je známe Japonsko, ktoré je domovom paradoxov. Na jednej strane popredná pozícia v rebríčku najvyspelejších a najmocnejších štátov sveta, ktoré sa nebráni prenikaniu západnej kultúry, na druhej strane cisárstvo, ktoré sa stále hlási k dávnym tradíciám východných náboženstiev. V spleti týchto vplyvov si v priebehu storočí v Japonsku našlo svoje miesto aj kresťanstvo... a práve o tom budeme hovoriť v nasledujúcich minútach v rubrike Cirkev a svet.

Náboženská príslušnosť
Z celkového počtu 127 miliónov obyvateľov sa 51 % hlási k šintoizmu a 38 % k budhizmu. Japonských katolíkov je 533 tisíc, čo predstavuje 0,4 % populácie. Spolu s kresťanmi všetkých denominácií tvoria 1,2 % z celkového počtu obyvateľov.

Dejiny kresťanstva v Japonsku
História hovorí, že kresťanstvo do Japonska priniesol svätý František Xaverský so spoločníkmi v druhej polovici 16. storočia. Viera sa šírila veľmi rýchlo a podľa odhadov sa počet veriacich v tom čase blížil k súčasným číslam, napriek početným prenasledovaniam, pri ktorých mnohí položili svoje životy.

V roku 1889 pod vplyvom politických kontaktov s európskymi krajinami japonská ústava zaviedla slobodu vierovyznania. Evanjelizačné úsilie sa zintenzívnilo, ale neustále narážalo na japonskú mentalitu, ovplyvnenú šintoizmom, ktorý prikazoval uctievať cisára ako božstvo. Pred I. svetovou vojnou nadobudla Katolícka cirkev v krajine inštitucionálnu podobu. V Nagasaki bol založený prvý seminár a v roku 1927 bol vysvätený prvý pôvodom japonský biskup. Po II. svetovej vojne, keď sa krajina otvorila svetu, veľmi rýchlo začala absorbovať prvky západného životného štýlu. Žiaľ, namiesto záujmu o kresťanstvo sa do popredia záujmu dostali skôr materiálne veci, technický pokrok a zvyšovanie životnej úrovne.

Výzvy pre Katolícku cirkev v Japonsku
Tendenciu konzumizmu a sekularizmu si uvedomuje aj pápež Benedikt XVI., ktorý japonským biskupom pri ich minuloročnej decembrovej návšteve Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a Ríme adresoval tieto slová:
„Potreba odvážne a statočne ohlasovať Krista stále ostáva prioritou, a aj v súčasnosti platí citát z Evanjelia podľa Marka „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16:15). „Vašou dnešnou úlohou je hľadať nové spôsoby na oživenie Kristovho posolstva v kultúrnom usporiadaní vašej krajiny. Aj keď kresťania tvoria iba malé percento populácie, viera je poklad, ktorý má byť zdieľaný v rámci celej japonskej spoločnosti... Zvlášť mladí ľudia sú vystavení riziku, že budú oklamaní leskom modernej sekulárnej kultúry. Tak, ako mnohé nádeje, ktoré na prvý pohľad zdanlivo sľubujú veľa, aj toto sa ukazuje ako falošná nádej. A žiaľ, táto dezilúzia často vedie k depresii a beznádeji, dokonca až k samovražde. Ak ich mladistvá energia a entuziazmus budú nasmerované k Božím veciam, ktoré jediné sú schopné uspokojiť ich najhlbšie túžby, viac mladých ľudí sa rozhodne venovať svoje životy Kristovi, a niektorí z nich rozpoznajú volanie slúžiť mu v kňazstve alebo v rehoľnom živote.“

Ako uviedol predseda Konferencie biskupov Japonska Peter Takeo Okada, Japonci majú špeciálny vzťah k mieru... a ten pramení v celkom konkrétnych udalostiach spred niekoľkých desaťročí:
„Japonsko je jedinou krajinou, ktorá sa stala obeťou útoku atómovou zbraňou. Bombardovanie Hirošimy a Nagasaki v roku 1945, keď sa skončila 2. svetová vojna, spôsobilo smrť nesmierneho množstva obyvateľov a medzi tými, ktorí prežili, sú mnohí trpiaci až dodnes následkami. Tým, že japonský ľud okúsil utrpenie vojny, veľmi túži, aby sa takáto hrôza nikdy nezopakovala. Katolícka cirkev, ktorej úlohou je evanjelizovať tento národ, si veľmi dobre uvedomuje, že je povolaná pracovať na mieri a verejne vystupovať v mene obrany ľudských práv a pokoja.“
 
Ďalšími oblasťami, na ktoré sa japonskí biskupi zameriavajú, sú záležitosti, týkajúce sa spravodlivosti a riešenia sociálnych vecí.

Blahorečenie 188 japonských mučeníkov
Radostnou udalosťou, ktorá sa chystá pre Japonsko, je pripravované blahorečenie mučeníkov zo 17. storočia. Tento obrad bude, ako uviedol predseda Konferencie biskupov Japonska, prvým svojho druhu na japonskej pôde:
„24. novembra budeme v Nagasaki sláviť blahorečenie Božieho sluhu Petra Kibeho a 187 ďalších japonských mučeníkov. V týchto požehnaných dňoch sa modlíme za Božiu milosť pre Cirkev v Japonsku, krajine, kde je 127 miliónov ľudí hladných a smädných po Božom slove. Modlíme sa, aby sme pracovali ako služobníci a svedkovia evanjelia.“

 
Ako vyslanec Svätého Otca sa na blahorečení zúčastní prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál José Saraíva Martins. Predseda Konferencie japonských biskupov Takeo Okada rozhodnutie Vatikánu oznámil japonským katolíkom v liste, kde uviedol: „Dúfam, že si vezmeme k srdcu dôležitosť pokladu, ktorý nám zanechali naši predchodcovia vo viere“. Medzi 188 mučeníkmi boli kňazi, rehoľníci aj laici. Otec Kibe bol konvertitom na kresťanstvo. Kvôli vládnemu prenasledovaniu odišiel do Ríma, kde vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a bol vysvätený za kňaza. Neskôr sa vrátil do Japonska, aby sa venoval službe medzi utláčanými veriacimi. V roku 1639 bol v Tokiu zajatý, mučený a zabitý.

Na príklad oddanosti mučeníkov pre kresťanov dneška poukázal vo svojom príhovore k japonským biskupom aj pápež Benedikt XVI.:
„Blížiace sa blahorečenie 188 japonských mučeníkov ponúka jasný znak o sile a vitalite kresťanského svedectva v histórii krajiny. Od počiatku tu boli muži a ženy, pripravení preliať svoju krv za Krista. Skrze nádej týchto ľudí, ktorých sa Kristus dotkol, nová nádej povstala pre ostatných, ktorí žili v tme a zúfalstve. Veľká nádej, ktorú kresťania v Japonsku môžu ponúknuť svojím krajanom. Nie je cudzia japonskej kultúre, ale naopak – posilňuje ju a dáva nový impulz všetkému, čo je dobré a vznešené v dedičstve vášho milovaného národa. Cenný rešpekt, ktorý obyvatelia vašej krajiny preukazujú Cirkvi, najmä v súvislosti s jej prínosom v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších oblastiach, vám dáva príležitosť, aby ste sa s nimi spojili v dialógu a radostne im hovorili o Kristovi, „svetle, ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1,9).“ –dj-