2007-12-17 18:26:40

Cirkev a svet: Litva


RealAudioMP3 Krajina, o ktorej budeme dnes hovoriť je postkomunistickou pobaltskou krajinou v severovýchodnej Európe, známa jazerami a močiarmi, vodným zámkom – sídlom kniežat, ktorý bol považovaný za pevnosť, či studenou repnou polievkou – Litva.

História krajiny

Litovská republika leží v severovýchodnej Európe a na západe ju obmýva Baltické more. Susedí s Lotyšskom, Bieloruskom, Poľskom a Ruskom. Hlavné mesto Litvy je Vilnius a úradným jazykom je litovčina. Litva má viac ako 3 a pol milióna obyvateľov, z ktorých väčšinou tvoria Litovčania, ďalej sú v nej zastúpení Rusi, Bielorusi a ďalšie národnosti.
Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie. Medzi zaujímavosti patrí, že Litva drží celosvetový rekord v podiele jadrovej energie na celkovej spotrebe – takto získava až 78% elektriny.
Podobne ako iné pobaltské krajiny, aj Litva mala po získaní samostatnosti od Sovietskeho Zväzu problém s právnym statusom etnických Rusov, ktorí žijú na jej území. Mnohí z nich prišli do Litvy ešte za Sovietskeho zväzu a vláda vo Vilniuse sa obávala že cez nich bude pokračovať vplyv Moskvy v nezávislej krajine. Ale nepriznanie občianstva litovským Rusom by im znemožnilo zúčastňovať sa na politickom živote. Samostatnosť získala Litva spolu s Lotyšskom a Estónskom v rokoch 1990 – 91. Táto udalosť ukončila dlhé roky okupácie vpádov od čias Vikingov, Nemcov, Dánov, Poliakov a napokon Rusov. Začala sa nová etapa. Zostali však napriek tomu niektoré problémy ako nedostatok potravín, znečistené prostredie či slabé hospodárstvo.

Litva a Cirkev
Z viac ako 3 a pol milióna obyvateľov jej takmer 2 milióny 800 tisíc katolíkov, v Litve je teda od 80 – 85% katolíkov a tak sa zaraďuje medzi najkatolíckejší štát spomedzi troch baltických štátov. Pápež Pius XII. nazval túto krajinu v roku 1939 pilierom katolíckej viery na severe Európy. V litovskej cirkvi je 7 diecéz. Teraz má krajina jediného kardinála Backisa. V krajine je 14 biskupov a vyše 400 farností. Na jedného kňaza pripadá 4359 obyvateľov.
Po získaní nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa litovská cirkev ako aj celá krajina musela vysporiadať s mnohými zmenami. Bolo potrebné vytvoriť kostoly tam, kde predtým neboli a zreštaurovať tie, ktoré chátrali. A ďalšia, nemenej dôležitá práca bola vytvoriť pastoračné štruktúry – či už pastorácia mladých, rodín a podobne. Práve preto prišli do Ríma mnohí, aby sa učili ako postupovať pri tejto práci. Boli tiež otvorené nové semináre. Charitatívne aktivity cirkvi sa začali rozrastať. Mons. Grusas vyjadril v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vďaku za podporu, ktorú Litva získala počas okupácie Cirkvi v Európe keď okrem iného povedal:
„Mohli sme tak mať istotu, že sa za nás modlia a po dosiahnutí samostatnosti nám práve oni nám pomohli povzbudením a tiež finančnými príspevkami, s podelením sa o skúsenosti a rady. Sami by sme to nedokázali. „
Cirkev v Litve je aktívnym členom Konferencie biskupov Európy a Biskupskej komisie Európskej únie. Spolupracuje s ostatnými národmi EÚ v pastoračnej oblasti, v obrane morálnych hodnôt spoločnosti a záleží jej na tom, aby sa zachovávali zákony k obrane dôstojnosti ľudskej osoby. V krajine však pretrvávajú aj problémy, napríklad dlhoročné obdobie komunizmu, ktoré zanechalo svoje stopy a následky v spoločnosti tak ako zranenia, ktoré je potrebné vyliečiť. Nechýbajú však ani nové výzvy po tom, keď Litva vstúpila do EÚ, medzi nimi najmä rodinná politika. Ešte stále tiež chýbajú zákony na pomoc slobodným matkám, sirotám, ako aj úplným rodinám. V krajine pretrváva výrazná migrácia, celé rodiny odchádzajú a opúšťajú krajinu pre ekonomické problémy, niekedy dokonca nechávajú v krajine aj opustených rodičov, alebo maloleté deti. Sociologické a psychologické výskumy v krajine poukazujú na to, že takéto deti, ktoré vyrastajú bez rodičov majú ťažkosti keď sa snažia začleniť do spoločnosti. Cirkev v krajine stojí pred veľkou úlohou nevyhnutnej evanjelizácie. A čím môže prispieť cirkev v Litve do európskej spoločnosti? Mohlo by to byť napríklad jej svedectvo o utrpení a bolesti, pretože aj táto patrí do ľudského života. Často sa práve tieto javy snaží moderná spoločnosť umlčať a zakryť.
V krajine s katolíckou väčšinou obyvateľstva žijú tiež pravoslávni kresťania a protestanti. Ich vzťahy sú na veľmi dobrej vzájomnej úrovni, naplnené priateľstvom a rešpektom a konkrétne spolupracujú na obrane morálnych hodnôt, ako sú rodina, bioetické otázky, ale aj štúdium Svätého Písma. Viera v Litve sa napriek tvrdému prenasledovaniu veľmi upevnila avšak nebolo možné ju prehlbovať. Vyučovanie a publikovanie kníh bolo veľmi obmedzené a viera bola najčastejšie odovzdávaná iba z rodičov na deti. Katolícka tradícia teda zostala neporušená, obsah viery bol však zredukovaný na nevyhnutné minimum. Dnes, keď spoločnosť čelí novým ideológiám a novému spôsobu myslenia, sú potrebné osobnosti so skúsenosťami, ktorí by viere a evanjeliovému posolstvu darovali hlbšiu perspektívu. Cirkev v krajine sa stala hlasom bojujúcim za morálne hodnoty, za dôstojnosť ľudskej osoby, hlásajúcim nevyhnutnosť formovania svedomia spoločnosti, ktoré bolo dlhé roky umlčané.
 
Litva a Ján Pavol II.
Pri príležitosti 10. výročia návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. v Litve, na počesť 25. výročia jeho pontifikátu a za odpustenie hriechov a mier vo svete sa 34 pútnikov z Litvy podujalo na 3 500 km dlhú pešiu púť.
Začali ju 7. júna v roku 2003 v litovskom hlavnom meste Vilnius a ukončili ju 14. októbra v Ríme. Ich trasa viedla cez Poľsko, Slovensko, Rakúsko a Slovinsko. Slovensko prešli za 16 dní a zastavili sa v 32 obciach. Význam púte vysvetlila jej organizátorka Danuté Totoraitytéová zo spoločenstva Mirja.
„Chceme upozorniť Európu, do ktorej vstupujeme, že materiálne hodnoty, ktoré dnes mnohí uprednostňujú, nie sú všetko. Je tu Boh a večnosť. Ťažký kríž, ktorý pútnici striedavo nesú, je znamením novej nádeje pre Európu.” -sg-







All the contents on this site are copyrighted ©.