Očami viery, vedy a kultúry: Pastorácia ľudí bez domova

Stretávame sa s nimi takmer každý deň – vyzerajú opustene, unavení životom, plní beznádeje. Bariéra medzi ich a v úvodzovkách našim svetom sa stále zväčšuje a nielen kresťania si stále častejšie kladú otázku ako im môžeme pomôcť. Žobrú nielen pred kostolmi, ale aj na uliciach, spia na zemi a niekedy si nechcú pomôcť ani sami. Reč je o ľuďoch bez domova, bez strechy nad hlavou. Dnes sa však budeme rozprávať aj o ľuďoch na cestách, teda o tých, ktorí sa pre rôzne dôvody ocitnú v cudzej krajine, kde nemajú svoje zázemie, kultúru, tradície, často sa ich musia vzdať a zvykať si na nové, na novú mentalitu, novú kultúru a nový život, ktorý je plný nielen očakávaných pozitív, ale aj negatív.
 
Situácia vo svete

Odhaduje sa, že na svete je dnes asi miliarda ľudí bez strechy nad hlavou. Vo veľkých svetových metropolách žije na uliciach približne 100 miliónov detí. Denne následkom absencie obydlia, znečistenej vody a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti zomiera asi 50 tisíc ľudí, prevažne žien a detí. Ľudí, ktorí nežijú vo svojom domove je na svete asi 175 miliónov. Z výskumov a štatistík Európskej agentúry pre bezpečnosť, zdravie a prácu vyplýva, že najhoršie sú spomedzi presťahovalcov a utečencov na tom ženy, ktoré sú diskriminované nielen na základe pohlavia, ale aj pôvodu. Väčšinou nachádzajú v zahraničí prácu len v zdravotníctve, ale v tejto oblasti je len malá šanca na pracovný postup v budúcnosti. Ďalšou skupinou, ktorá si hľadá prácu v Európskej únii len ťažko sú islamskí emigranti. Cudzinci, aj napriek tomu, že predstavujú veľmi citlivú pracovnú silu, nemajú zo strany odborov v hostiteľskej krajine takmer žiadnu oporu. Podľa úradu európskeho komisára zomierajú každoročne 3 až 4 milióny ľudí, ktorí sú utečencami, imigrantmi, či ilegálnymi prisťahovalcami, obeťami ciest za lepšou budúcnosťou do Európskej únie, ktoré sa končia tak často tragicky.
Nelegálnych imigrantov však často práve láka únia, do ktorej prichádzajú s nádejou nájsť si prácu a s perspektívou lepšieho života. Toto nadšenie sa však končí ťažkou skutočnosťou plnou využívania a pracovnými podmienkami podobnými takmer otroctvu, napríklad 12 -16 hodinový pracovný čas, často len za minimálnu mzdu – ako to uvádza Úrad európskeho komisára.


I. medzinárodný kongres o pastorácii ľudí bez domova

Medzinárodný kongres ktorý sa zaoberal práve problematikou ľudí bez strechy nad hlavou bol vo Vatikáne na prelome novembra a decembra a bolo to po prvýkrát keď ho Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich zorganizovala. Hlavnou témou bola pastorácia medzi bezdomovcami, nešlo len o pomoc, ale najmä o to, čo môže pre týchto ľudí robiť Cirkev, akú pastoračnú službu. Na kongrese bolo asi 50 delegátov z 29 krajín zo 4 kontinentov, pozvané boli všetky biskupské konferencie z bývalého socialistického bloku. Ako uviedol sekretár dikastéria arcibiskup Agostino Marchetto, stretnutie je tretím zo série podujatí, súvisiacich s pastoráciou na cestách.
Jeho cieľom bolo ponúknuť príležitosť tým, ktorí pôsobia v tejto oblasti, na zdieľanie skúseností, postupov, úspechov, aj ťažkostí; skúmať globálnu aj lokálnu realitu fenoménu bezdomovectva, špecifikovať nové spôsoby pre podporu dôstojnosti ľudskej bytosti, ktorá žije na ulici; nájsť nové stratégie spolupráce so štátom a s dobrovoľníkmi, konsolidovať cirkevné povedomie, týkajúce sa prítomnosti ľudí bez strechy nad hlavou v spoločnosti a povzbudiť miestne komunity, aby k nim neboli ľahostajné; a napokon rozšíriť perspektívy Pápežskej rady v oblasti pastorácie ľudí bez domova, aby mohla podporiť a povzbudiť všetkých, ktorí sú zainteresovaní do tohto apoštolátu, najmä prostredníctvom biskupských konferencií a ich národných komisií.

Pastorácia ľudí bez domova

Pastorácia ľudí bez domova má tak ako každá svoje špecifiká. Ľudia, ktorí prichádzajú zo svojich domovov, prichádzajú zvyčajne do kostola, kde prijímajú odpustenie či sviatosti, ale ľudia, ktorí sú na ulici, za tými musí ísť von zasa Cirkev. Aspoň tak to v kocke zhrnuli aj účastníci kongresu o pastorácii ľudí bez domova.

Na Slovensku

 
O bezdomovcov sa najmä počas sviatkov každoročne stará Katolícka charita v mnohých mestách. Situácia sa radikálne zhoršila a vlastne začala až po roku 1989, ako to v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal aj páter Augustín Slaninka, člen Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku, ktorý sa tiež zúčastnil na medzinárodnom kongrese vo Vatikáne. Okrem toho je tiež zakladateľom ubytovne pre bezdomovcov v Bratislave, ktorá poskytuje prístrešok pre 150 ľudí.

O ľuďoch bez domova hovoril začiatkom novembra po modlitbe Anjel Pána a požehnaní aj Svätý Otec. Zameral sa vtedy najmä na udalosti na hraniciach Iraku a Turecka, keď hovoril o tom, že by rád povzbudil každú snahu o mierové riešenie problémov. Okrem toho sa dotkol aj otázky spolunažívania, ktorá sa dá chápať aj vo vzťahu prisťahovalcov a domácich keď povedal:

„Dúfam, že vzťahy medzi migrujúcimi a lokálnym obyvateľstvom sa budú rozvíjať v duchu tej vysokej mravnej civilizácie, ktorá je plodom duchovných a kultúrnych hodnôt každého národa na zemi. Kiežby tí, ktorí sú zodpovední za bezpečnosť a pohostinnosť, vedeli používať účinné prostriedky pre zaručenie práv a povinností, ktorú sú základom každého skutočného spolužitia a stretávania medzi národmi.“ -sg-