Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Po vyhlásení z Ravenny

Vážení poslucháči! Ekumenizmus a medzináboženský dialóg patria k rozhodujúcim témam pontifikátu Benedikta XVI. Pápež sa pravidelne stretáva so zástupcami kresťanských cirkví či náboženstiev. A robí to nielen počas zahraničných ciest. Zatiaľ vrcholom snaženia bola návšteva Turecka, kde sa stretol s carihradským patriarchom. Aktivity Katolíckej cirkvi v ekumenickom dialógu sú však oveľa širšie. Postupne prinášajú ovocie. Posledným dôkazom je dokument z talianskej Ravenny, kde sa v dňoch 8 – 14 októbra zišla medzinárodná zmiešaná komisia pre teologický dialóg medzi katolíckou a ortodoxnou cirkvou. Výsledkom práce je dielo pod názvom „Ekleziologické a kánonické konzekvencie sakramentálnej prirodzenosti Cirkvi.“ Hoci nejde o dokument Učiteľského úradu Cirkvi, stáva sa významným príspevkom nielen v prebiehajúcom ekumenickom procese, ale aj nástrojom vzájomného porozumenia a prostriedkom konfrontácie dvoch teológií.

Stretnutia medzi katolíkmi a pravoslávnymi na najvyššej úrovni majú už dlhoročnú tradíciu. Konajú sa v pravidelných intervaloch s cieľom vzájomne sa zblížiť, tak duchovne, ako aj teologicky. Obsahom stretnutí sú preto problematické témy, kľúčové pre ďalší pokrok. Ešte v roku 1980 bol vypracovaný predbežný plán kolokvií. Prvou veľkou matériou bolo tajomstvo cirkevného spoločenstva, ktoré ortodoxní zvyknú častejšie volať koinonia, vo svetle tajomstva Najsvätejšej Trojice a Eucharistie. Nasledovalo niekoľko ďalších stretnutí, medzi iným aj v Bari či Mníchove. Diskusia s ortodoxnými však nie je vždy jednoduchá. Keďže ich cirkvi požívajú veľkú samostatnosť, vždy sa musia najskôr dohodnúť na spoločnom stanovisku. Podľa očakávania, stretnutie v Ravenne začínalo podobne. Prípravná fáza bola poznačená odchodom ruskej pravoslávnej cirkvi domov. Dôvodom k takémuto radikálnemu kroku boli nezhody v otázke statusu ortodoxnej cirkvi v Estónsku. Zdá sa, že táto nepríjemná udalosť nemala dopad na pokračovanie ekumenického stretnutia. Nevyjasnenou zostáva otázka, do akej miery sa silné ruské pravoslávie stotožní s pozoruhodnými výsledkami summitu.

Jeden zo zástupcov Katolíckej cirkvi v komisii, arcibiskup Bruno Forte, v druhej polovici októbra na prípravnom stretnutí pre biskupskú synodu na margo dokumentu z Ravenny povedal, že po prvý raz sa otázka primátu v univerzálnej cirkvi stala v rámci dialógu medzi katolíkmi a pravoslávnymi súčasťou dokumentu. Hlavnými témami vyhlásenia sú cirkevné spoločenstvo, konciliarita a autorita. Pozornému čitateľovi neunikne, že teológovia na oboch stranách sa snažili čo najvernejšie vysvetliť zaužívané pojmy. V dokumente nájdeme nielen tradičné grécke výrazy, ktoré neodmysliteľne patria do ortodoxnej teológie, ale aj ich latinské ekvivalenty, ako ich používame v Rímskokatolíckej cirkvi. Na začiatku zaznieva otázka: Ako dnes jestvujúce cirkevné štruktúry berú do úvahy tajomstvo eucharistického spoločenstva?

Dokument sa odráža od pojmu konciliarity či synodality, ktorý v najširšom zmysle hovorí o vlastnej zodpovednosti každého pokrsteného za eucharistické spoločenstvo. Konciliárna dimenzia cirkvi sa ukazuje na troch úrovniach cirkevného spoločenstva: miestnej, regionálnej a univerzálnej. Na miestnej úrovni je diecéza zverená biskupovi. Regionálne cirkevné štruktúry by mali združovať biskupov väčšieho celku, možno národa. Oni by si mali spomedzi seba vyvoliť jedného, ktorý by bol „prvý medzi rovnými“. V tomto momente dokument evidentne naráža na prax nerozdelenej cirkvi platnú minimálne do 9. storočia, podľa ktorej sa miestne cirkvi, čiže diecézy, spájali do väčších celkov. V prvom tisícročí to boli patriarcháty v Ríme, Konštantinopole, Alexandrii, Antiochii a Jeruzaleme. Hoci v prvých storočiach rímsky biskup koncily nezvolával, ani im nepredsedal, mal veľký vplyv na ich rozhodnutia. Cirkev na východe i západe prešla odvtedy ďalším vývojom. Keď Druhý vatikánsky koncil nastolil tému biskupskej kolegiality a podrobne sa jej venoval, otvoril dvere aj synodalite. Výsledkom sú nielen pravidelné biskupské synody zvolávané pápežom, ale aj vznik a uznanie biskupských konferencií na národnej úrovni. Je veľmi zaujímavé, že dokument zmiešanej komisie, keď hovorí o regionálnych cirkevných štruktúrach, spomína zo strany latinskej cirkvi práve biskupské konferencie, čím opatrne naznačuje, že ich význam môže do budúcnosti stále rásť.

Pre ďalšie pokračovanie ekumenického dialógu je rozhodujúce uznanie zo strany pravoslávnych, že práve rímska cirkev má „predsedať v láske“ a že rímsky biskup je prvý medzi patriarchmi. Otvorenou otázkou zostáva, ako má uplatňovať svoj primát, najmä vzhľadom k náuke dvoch vatikánskych koncilov.

Vážení poslucháči! Ekumenizmus patrí k prioritám Svätého Otca. Dokument z Ravenny nás posúva o krok vpred. Prehlbujúce sa kontakty s pravoslávnou cirkvou, najmä s moskovským patriarchátom, sú dôkazom zblíženia i povzbudením do ďalšej práce. Tá sa nezaobíde bez duchovných obiet a modlitby. Lebo ako hovorí arcibiskup Bruno Forte, hrá sa tu o veľa: o budúcu jednotu katolíckej a pravoslávnej cirkvi.