Benedikt XVI.: "V nádeji sme spasení"

Vatikán (2. decembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes predpoludním navštívil nemocnicu Rádu maltézskych rytierov v Ríme, aby vyjadril svoju duchovnú a pastoračnú podporu pacientom postihnutým mozgovými chorobami a ich rodinným príslušníkom. V nemocnici ho privítal veľmajster rádu Andrew Bertie. Po slávení Eucharistie Svätý Otec navštívil jednotlivé oddelenia zdravotníckeho zariadenia a zastavil sa pri pacientoch, ktorí sa zotavujú po prebudení z kómy.

Napoludnie, na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, sa Svätý Otec potom pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry,
V túto prvú adventnú nedeľu začína nový liturgický rok: boží ľud sa vydáva na púť, aby prežíval tajomstvo Krista v týchto dejinách. Kristus je ten istý včera, dnes a navždy (por. Hebr 13,8). Dejiny sa však neustále menia a je ich potrebné opätovne evanjelizovať, obnovovať zvnútra, pričom však jedinou novosťou je Kristus. On je ich skutočným naplnením, žiariaca budúcnosť človeka a sveta. Zmŕtvychvstalý Ježiš je Pánom, ktorému Boh podrobí všetkých nepriateľov, vrátane samotnej smrti (pod. 1 Kor 15, 25 – 28). Advent je preto vhodným časom, aby sme v našich srdciach prebudili očakávanie toho, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde“ (Zjv 1,8). Boží Syn prišiel v Betlehéme už pred 20 storočiami, prichádza v každej chvíli do každej duše a každého spoločenstva, ktoré sú ochotné ho prijať. Opäť príde na konci čias, „aby súdil živých i mŕtvych“. Veriaci preto neustále bdie, je oživovaný vnútornou nádejou na stretnutie Pána, ako hovorí žalmista: Dúfam v Pána, moja duša dúfa v jeho slovo. Moja duša očakáva Pána viac ako auróra zornicu.
 
Táto nedeľa je teda jedinečným spôsobom vhodná k tomu, aby som ponúkol celej Cirkvi a všetkým ľuďom dobrej vôle moju druhú encykliku, ktorú som venoval práve téme: kresťanská nádej. Jej názov je Spe salvi, pretože začína slovami svätého Pavla: „Spe salvi facti sumus – V nádeji sme spasení“ (Rim 8,24). V tomto, podobne ako aj  na iných miestach Nového zákona, slovo „nádej“ je úzko spätá so slovom „viera“. Je to dar, ktorý mení život toho, kto ho prijme, ako o tom svedčí skúsenosť mnohých svätých. V čom spočíva táto nádej, tak veľká a taká dôveryhodná, že môžeme povedať, že máme v nej „spásu“? Vo svojej podstate spočíva v poznaní Boha, v objavení jeho otcovského a milosrdného srdca. Ježiš, svojou smrťou na kríži a svojim zmŕtvychvstaním nám zjavil jeho tvár. Božiu tvár takú veľkú v láske, v neochvejnej nádeji, že ani smrť ju nemôže naštiepiť, pretože život toho, kto sa zveruje tomuto Otcovi sa otvára k perspektíve večnej blaženosti.
 
Rozvoj moderných vied stále viac vytláčal vieru a nádej do privátnej, individuálnej sféry. Tak sa dnes javí evidentným a niekedy dramatickým spôsobom, že človek a svet potrebujú Boha, skutočného Boha! – inak ostanú bez nádeje. Veda veľmi dobrým spôsobom prispieva k rozvoju ľudstva, avšak nie je v stave ho spasiť. Človek je zachránený z lásky, ktorá jeho osobný a sociálny život pretvára k dobrému. Preto táto veľká nádej, plná a definitívna prichádza od Boha, ktorý nás v Ježišovi navštívil a daroval nám život, a v ňom opäť príde na konci čias. V Kristovi máme nádej, jeho očakávame! Spolu s Máriou, jeho Matkou, Cirkev ide v ústrety ženíchovi: robí tak prostredníctvom skutkov lásky, pretože nádej, podobne ako aj viera, sa prejavujú v láske. Prajem Vám všetkým požehnaný advent!“ – ls –